Predstavte si nemocnicu, kde na vyšetrenie nečakáte. Kde máte presný plán vyšetrení a nechodíte z ambulancie do ambulancie s rukami plnými papierov. Kde ako pacient máte na výber viac možností a dostávate lepšiu opateru. A teraz si túto predstavu porovnajte s reálnou skúsenosťou. Existuje vôbec spôsob, ako slovenské nemocnice zmeniť na moderné zdravotnícke zariadenia? Je ich digitalizácia tým zázračným receptom? Odpoveď znie: existuje a môže byť. Na to, aby sa to podarilo, však treba viac ako len želanie.
„Digitálna transformácia neznamená len nasadenie digitálnych nástrojov. Ide o celkovú zmenu kultúry poskytovania služieb. Na to, aby organizácia prešla takýmto procesom, musí mať spracovanú víziu a plán, ktorý informuje o všetkom nevyhnutnom pre fungovanie nemocnice,“ vysvetľuje Peter Balco, odborník spoločnosti Atos IT Solutions and Services.
Článok nájdete i v novembrovej prílohe magazínu INDEX - Inovácie v zdravotníctve.
Nemocnica ako podnik
Hoci je zdravotníctvo špecifické odvetvie, v základných rysoch je nemocnica stále len „podnik“. S nastavovaním procesov pre podniky má Atos bohaté skúsenosti – dokazuje to ostatne i fakt, že od roku 1992 poskytuje technologické zázemie pre olympijské hry – „firmu“ so státisícmi zamestnancov, ktorá každé dva roky úplne mení miesto svojho pôsobenia a má miliardy „zákazníkov“ na celom svete, požadujúcich špičkové služby na akomkoľvek zariadení kdekoľvek na svete a bez ohľadu na čas.
Podobným požiadavkám čoraz častejšie čelí aj zdravotníctvo. Rastie tlak nielen zo strany pacientov, ktorí očakávajú vyššiu kvalitu; dožadujú sa jej aj lekári a sestry. Celý sektor sa musí prispôsobiť novým nárokom a času nie je nazvyš.
Nemocnice sa už postupne menia. Zrýchľuje sa zdieľanie informácií medzi rôznymi zdravotníckymi zariadeniami. Moderné nástroje, ako napríklad elektronické recepty, prestávajú byť výnimkou a stávajú sa štandardom. Pokračuje dematerializácia aj ďalšej zdravotnej dokumentácie, pracuje sa na spoločných zdravotných záznamoch.
Do úvahy treba vziať aj rastúcu mobilitu zdravotníckeho personálu – pre lekárov, sestry, ošetrovateľov i nemocničný personál už moderná technika nie je strašiakom, keďže s ňou bežne prichádzajú do styku v súkromnom živote a dokážu sa tak rýchlejšie prispôsobiť aj novým trendom, ako je napríklad telemedicína.
Dôležitý je i cloud – pochybnosti a obavy, ktoré mali firmy v začiatkoch tejto technológie sú už takmer kompletne rozptýlené. Do cloudu sa tak vo veľkom migrujú nielen obchodné aplikácie, ale i údaje o pacientoch.
P. Balco, odborník spoločnosti Atos
Všetko je v blueprinte
To všetko sú však len jednotlivé ingrediencie. Na to, aby ich kombináciou vzniklo moderné zdravotnícke zariadenie, treba viac. „Blueprint, ako nástroj na digitálnu transformáciu nemocníc, je rozsiahla súprava dokumentov, ktoré zahŕňajú nielen koncept technologických riešení, podporných nástrojov, podnikovú architektúru, digitálny prevádzkový model a digitálne spôsobilosti, ale i postup, akým sa všetky tieto súčasti implementujú,“ vysvetľuje expert spoločnosti Atos.
Prvou fázou digitálnej transformácie nemocnice je nápad. Ten treba transformovať do projektu, ktorého výsledkom bude produkt.
Najskôr si však treba zodpovedať niekoľko základných otázok. Prečo sa do digitálnej transformácie púšťame? Pre koho bude výsledok určený? Kde a ako ho chceme realizovať? Koľko to bude stáť a ako bude projekt ekonomicky návratný?
Na konci by mala byť digitálna nemocnica ako „podnik“, tvorený efektívne fungujúcimi, merateľnými podnikovými procesmi, podporený inteligentnou IT infraštruktúrou, ktorý je začlenený do funkčného prostredia.
Definované procesy zabezpečia, aby digitálne nástroje a služby, na ktorých je návrh založený, zabezpečili orientáciu na človeka, podporovali pozitívnu skúsenosť a zabezpečili optimálne fungovanie riešení v horizonte piatich až desiatich rokov.
Päť fáz úspechu
Tu nastupujú na scénu odborníci napríklad z Atosu. Na základe bohatých skúseností dokážu pomôcť s vytvorením blueprintu, komplexného návodu, ktorý budovanie digitálnej nemocnice na zelenej lúke alebo transformáciu existujúceho zariadenia pripraví a výrazne zjednoduší.
„Príprava takéhoto projektu väčšinou prebieha v piatich fázach,“ hovorí Peter Balco. „Začína sa zbieraním podkladov a výsledkom sú už konkrétne opatrenia,“ hovorí.
Prvým krokom pri príprave blueprintu je takzvaná fáza učenia. Odborníci Atosu na podnikanie, bezpečnosť a ďalšie detaily fungovania nemocníc analyzujú plány a vízie. Skúmajú, nakoľko sú v súlade s deklarovanými cieľmi a či jednotlivé súčasti v konečnom dôsledku prispievajú k podpore podnikania.
„Poznáme viacero úrovní digitalizácie, používame osembodovú stupnicu a jednotlivé stupne na seba nadväzujú,“ hovorí odborník. „Nie všetky sú však vhodné pre každý prípad. Úlohou konzultanta preto nie je vybrať tú najvyššiu úroveň alebo to najdrahšie riešenie, ale pozrieť sa, čo dokáže najlepšie vyriešiť problémy a výzvy konkrétneho projektu,“ vysvetľuje.
Rýchle výhry i dlhodobá udržateľnosť
Druhým krokom je sledovanie. Experti počas neho skúmajú plány riadenia rizík a dodržiavania postupov. Hoci je každý projekt jedinečný, musí spĺňať priemyselné štandardy. „Vďaka skúsenostiam z viacerých európskych i svetových projektov navyše dokážeme projekty porovnať s overenými postupmi zo zahraničia a konfrontovať ich s odbornými názormi,“ hovorí odborník.
Digitálna nemocnica však nie je projektom, ktorý by existoval sám pre seba – má byť v prvom rade pre pacientov a pre ľudí, ktorí v nej budú pracovať. Dôležitým tretím krokom je preto počúvanie. „V praxi to znamená napríklad rozhovory s vedením nemocnice, no konzultanti diskutujú so všetkými zainteresovanými stranami,“ približuje proces Peter Balco.
Štvrtým krokom na ceste k blueprintu digitálnej nemocnice je testovanie. Na papieri už sú náčrty procesov, treba však preveriť, ako obstoja v skúške realitou. Na odhalenie slabín a zraniteľností sa využívajú moderné testovacie nástroje, ktoré dokážu rýchlo upozorniť na potenciálne riziká či úzke miesta.
Konzultácie uzatvárajú takzvané náhľady. „V tejto fáze prebiehajú brífingy jednotlivých vedúcich pracovníkov, ktorí si musia osvojiť víziu digitálnej nemocnice a pochopiť jej princípy. Dostávajú podrobné odporúčania, majú k dispozícii plán takzvaných „rýchlych výhier“, čiže riešení, ktoré možno rýchlo implementovať a prinášajú viditeľné výsledky,“ hovorí odborník spoločnosti Atos.
Na konci tohto procesu vzniká samotný blueprint. Určuje súbor dizajnových princípov, aby sa zabezpečilo, že digitálne technológie, dáta a ich bezpečnosť sú integrované už v procese návrhu a stavby danej organizácie.
Blueprint stanovuje ambicióznu víziu pre zdravotnícke zariadenia svetovej triedy, podporované technológiou novej generácie, ktorá vychádza z miestnych a medzinárodných osvedčených postupov. Poskytuje štruktúrovaný prístup k identifikácii, pochopeniu a zdôvodneniu digitálnych technológií, ktoré zaistia, že zdravotnícky personál bude mať špičkové zariadenia na poskytovanie špičkovej starostlivosti a uspokojenie meniacich sa potrieb a rastúceho dopytu.
Komplexný ekosystém
Výsledkom takéhoto procesu je nemocnica, poskytujúca efektívne služby, s fungujúcimi procesmi, zameranými na všetky zainteresované strany, ktoré sú podporené funkčnou infraštruktúrou.
„Proces sa samozrejme nezaobíde bez zmien a bez vzdelávania. Školiť však treba nielen existujúci personál, ale aj pacientov. Aj tí totiž musia byť pripravení na túto zmenu. Dizajn totiž nie je len jednostranný a nejde len o plán nemocnice. Treba výsledný projekt vnímať ako ekosystém, kde je nemocnica iba jedným z článkov, potrebných pre správne fungovanie plánovaných služieb,“ uzatvára odborník spoločnosti Atos.
