Posledné 3 roky nás naučili, že aj tá najprecíznejšia prognóza môže ísť v okamihu do koša, ak nastane niečo naozaj nepredvídateľné a zásadné. Či už ide o nebezpečný a rýchlo sa šíriaci vírus alebo o rozhodnutie rozpútať krvavú vojnu. Napriek tomu všetkému má zmysel pokúšať sa na základe dnes dostupných informácií prognózovať budúci vývoj, aby sme sa mohli pripraviť aspoň na to, čo sa dnes s dostatočnou mierou pravdepodobnosti dá očakávať.
Rok 2023 bude minimálne z ekonomického hľadiska takisto náročný, avšak, ak sa nič nepredvídateľné nestane, v jeho druhej polovici by sme už mali vidieť výraznejšie zlepšenie vo všetkých hlavných makroekonomických ukazovateľoch.
Ing. Andrej Martiška, MSc., ekonomický analytik Tatra banky. Venuje sa prevažne analýzam makroekonomického vývoja a bankového sektora. Študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Nottingham Trent University.
Inflácia
Výhľad inflácie na budúci rok je po oznámení vlády z 1.12. o budúcoročných cenách energií pre domácnosti výrazne optimistickejší. Naše prognózy pôvodne počítali s 50% nárastom cien energií pre domácnosti, ktorý by znamenal, že inflácia dosiahne budúci rok priemernú hodnotu až 12% s vrcholom okolo 19% na začiatku roka. Čakali by nás tak dva roky dvojcifernej inflácie za sebou. Zastropovanie nárastu cien plynu a tepla na 15% a nezmenená cena elektriny v porovnaní s predchádzajúcim rokom však znamenajú, že priemerný medziročný nárast spotrebiteľských cien v budúcom roku zrejme nedosiahne dvojciferné hodnoty a v januári nás už nečaká nový vrchol v blízkosti 20%. Naopak, inflácia by už mala pomerne rýchlo klesať k jednociferným úrovniam.
V tejto chvíli je ťažké povedať presné číslo, pretože v čase písania tohto článku ešte nie je zrejmé, či vládou prezentované cenové stropy zahŕňajú aj platby za odberné miesto a poplatky za prepravu a distribúciu, a ak ich nezahŕňajú, aká bude ich výška. Ak by sa však ich výška v porovnaní s predchádzajúcim rokom nezmenila, mohli by sme sa budúci rok rozprávať o priemernej inflácii okolo 8%, pričom v posledných mesiacoch roka by už mohla byť pod úrovňou 5%.
Ekonomický rast
Pokračujúca vysoká inflácia, ktorá bude aj napriek zastropovaniu cien energií naďalej dosahovať v prvých mesiacoch nového roka dvojciferné hodnoty, sa spolu s vyššími úrokovými sadzbami zrejme podpíše pod pokles úspor i spotreby domácností. Tento faktor, ako aj spomaľovanie ekonomického rastu v ostatných európskych krajinách, budú v budúcom roku brzdiť ekonomický rast Slovenska. V prvom štvrťroku, keď budú tieto negatívne efekty kulminovať, možno dokonca očakávať medzikvartálny pokles HDP.
Očakávame však, že rast za celý rok 2023 dosiahne kladnú úroveň a to 1%. Slovenskú ekonomiku by totiž mali potiahnuť investície z eurofondov. Budúci rok je posledným rokom, kedy je možné vyčerpať fondy z predošlého programového obdobia EŠIF (2014 - 2020) a súčasne sa dá takisto počítať so zdrojmi z Plánu obnovy a odolnosti. Investičná aktivita z eurofondov by tak mala zmierniť negatívne efekty poklesu spotreby domácností ako aj spomaľovania u našich zahraničných obchodných partnerov a zachrániť slovenskú ekonomiku pred poklesom HDP. Rizikom však je, zvlášť pri aktuálnej politickej situácii a neistote, či bude vláda schopná tieto zdroje vyčerpať a efektívne využiť.
Úrokové sadzby
Očakávame, že ECB v tomto roku zvýši sadzby ešte jedenkrát a to o 0,5%. Hlavná úroková sadzba sa tak dostane do konca roka na 2,5%. Zvyšovanie sadzieb zo strany ECB bude podľa prognózy našich kolegov z Viedne pokračovať aj v prvom kvartáli budúceho roka, keď ECB zvýši úrokové sadzby o ďalšieho pol percenta. Hlavná úroková sadzba sa tak dostane začiatkom budúceho roka 2023 na vrchol na úrovni 3%. Ďalšie zvýšenia nad úroveň 3% už aktuálne neočakávame.
Čo znamená táto prognóza sadzieb ECB pre úrokové sadzby hypoték? Ak nás na úrovni eurozóny nečakajú zásadné negatívne inflačné prekvapenia, ktoré by ECB prinútili k ešte agresívnejšiemu zvyšovaniu sadzieb, hypotekárne sadzby by sa už v budúcom roku nemali výrazne zvyšovať. Dlhodobé trhové úrokové sadzby, od ktorých sa odvíjajú úrokové sadzby hypoték, totiž už dnes zahŕňajú spomenutú očakávanú trajektóriu zvyšovania sadzieb zo strany ECB a nemali by ďalej prudko rásť.
Ceny nehnuteľností
Pokles reálnych príjmov domácností a nárast úrokových sadzieb pochopiteľne zhoršujú dostupnosť bývania. Neočakávame však, že oslabenie dopytu bude také výrazné, aby spôsobilo všeobecný pokles cien nehnuteľností. Dôvodom je stále nedostatočná ponuka bývania, ktorá ceny podopiera. Očakávame preto skôr spomalenie rastu alebo stagnáciu cien nehnuteľností, pričom v niektorých segmentoch nie je vylúčený ani mierny pokles.
Viac zaujímavých článkov a blogov o ekonomickej situácii alebo situácii na trhoch nájdete na blogu Tatra banky.
