Časy tvrdých mien – Západonemeckej marky, Francúzskeho franku, Rakúskeho šilingu sú za nami. Zháňali sme ich, lebo sme ich mohli použiť takmer všade na svete. Boli to „tvrdé meny“. Keď sme začali používať Euro, konečne sme mali „tvrdú menu“, s ktorou pochodíme na celom svete, aj my. A stále to platí. Lenže naše tvrdé peniaze začali v posledných rokoch strácať na svojej tvrdosti a nahryzla ich inflácia. Zmäkli.
Maslo už bežne stojí viac ako 3 Eurá, rožok, ktorý stál 9 centov je zrazu za 15 centov. Za vlaňajšiu stovku si dnes v priemere nakúpite len v hodnote 85 Euro. Alebo naopak, na čo pred rokom stačila stovka, na to dnes potrebujete niekde 115, niekde viac a ak by sme to prerátali podľa nárastu ceny jedného rožka, tak namiesto 100 Euro dnes na to isté potrebujete dokonca 166 Euro! Tak výrazne klesla hodnota našich „tvrdých“ peňazí.
Ak si človek sporí na dôchodok, aby sa začal báť. A nič na tom nezmenia ani optimistické výhľady Národnej banky, že inflácia klesne na 10%. Pretože zatiaľ cena rožkov neklesla a ani sa nechystá, skôr naopak.
Tak teda: Čo s tým? Ako si uchrániť úspory aby nakoniec „nezmäkli“ na polovicu svojej hodnoty?
Stará múdrosť vraví: Časy sa menia, ale zlato je istota!
Či sa nám to páči, alebo nie, zvlášť v časoch globalizácie a nových peňazí v elektronickej podobe, všetky tie Bitcoiny, Litecoiny, Altcoiny a ostatné kryptomeny, ktoré hlásajú, že s fyzickými peniazmi je koniec, zrazu stratia lesk, keď sa poviezlato. A ešte viac, keď sa povie zlaté mince a mince z drahých kovov. Kryptomeny urobili z mnoho ľudí boháčov, ale ešte viac ľudí uvrhli do chudoby a krachu. S kryptomenami, akciami, dlhopismi a zmenkami sa špekuluje. So zlatom nie. Nevyplatí sa to. Zlato je totiž istota, na dlho.
Orol 2021. (zdroj: Česká mincovna)
Prečo radšej strieborniak ako striebro?
Je to jednoduché. Ak opomenieme náboženskú a etickú stránku, položme si otázku: Akú hodnotu by dnes malo Judášových tridsať strieborných?
Ak by sme dnes prepočítali váhu striebra „tridsiatich strieborných“ (s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o týrsky polšekel z chrámov Jeruzalema), podľa aktuálnej ceny striebra by to bolo asi 63 Eur. Medzi zberateľmi sa dnes však jeden jediný polšekel predáva asi za 295 Eur, tridsať strieborných vo vtedajších minciach by dnes malo hodnotu 8.820 Euro. Rozdiel je zrejmý – 63 Euro za striebro, ale 8.820 Euro za mince z tohto striebra. A viete si predstaviť keby to boli práve tie Judášove strieborné? Cenu si asi nikto netrúfne vyčísliť.
Český lev. (zdroj: Česká mincovna)
Tak preto radšej strieborniak ako striebro! Radšej mincu ako samotný drahý kov.
Mimochodom - Judáš tých tridsať strieborných pred svojou smrťou vrátil, ale pretože boli poškvrnené krvou, nešli späť do chrámovej pokladnice. Kňazi za ne kúpili od hrnčiara pole, ktoré sa zmenilo na miesto pochovávania cudzincov.
(zdroj: Česká mincovna)
Mince z drahých kovov sú už celé tisícročia tá pravá tvrdá mena!
História, umelecké spracovanie, výnimočnosť, limitovaná séria, to všetko robí z mince hodnotnú ochranu pred infláciou. Platí toto – ak hodnota peňazí za posledný rok klesla v priemere o pätnásť percent, hodnota zlata v priemere o desať percent stúpla. Ak porovnáme naše prepočty z úvodu, tak ak stovka v eurách klesla na 85 Euro, tak stovka v zlate stúpla na 110 Euro. Rozdiel je teda 25 Euro. A ak hovoríme o minciach (lebo lepší strieborniak ako striebro...), tak hodnota tej stovky v minciach narástla podstatne viac. Sú mince, napríklad z Českej mincovne, ktoré za posledných 5 rokov stúpli na hodnote až 16 násobne! Inak povedané, tá stovka, ktorú ste vložili do takej mince je dnes už 1.600 Euro.
Ak ste si odkladali (alebo odkladáte) na dôchodok, je len na vás či vaše úspory klesli o 15 percent, alebo stúpnu o desať a viac percent (či dokonca na šestnásťnásobok). Je to jednoduchá a účinná odpoveďou na otázku z titulku: Čo s tým?
(zdroj: Česká mincovna)
Mince zo zlata a striebra nie sú len pre vyvolených a bohatých!
Ak sme už spomenuli Českú mincovnu, ktorá už má zastúpenie aj u nás v Bratislave (na Suchom mýte, alebo e-shop www.ceskamincovna.sk), tak v jej ponuke sú desiatky, ak nie stovky mincí, dukátov a medailí zo striebra a zlata, ktoré stoja pár desiatok Euro, alebo stovku či dve. Iste, Česká mincovna je renomovaný výrobca so svetovou povesťou, ktorý okrem iného razí aj všetky mince, ktoré sú v obehu v Českej republike, takže v jej predajni a na webe nájdete aj mince za stovky a tisíce Euro. Koniec koncov, Česká mincovna vyrobila aj najväčšiu zlatú mincu v Európe (váži viac ako 130 kilogramov).
Ale nenechajte sa zmiasť názvom Česká. Pretože to bola práve táto mincovna, ktorá ako prvá vyrazila pamätnú medailu slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej (minula sa už v predpredaji), alebo našich skvelých osobností Lasicu a Satinského. Všetky zlaté a strieborné medaily, dukáty, mince z Českej mincovne môžete zobrať so sebou kamkoľvek na svete a vďaka certifikátom a renomé Českej mincovne ich speňažiť, ak to budete potrebovať. Väčšina ľudí si ich však radšej odloží doma – na horšie časy, alebo len preto, aby ochránili svoje papierové peniaze, ktoré momentálne podliehajú skaze a premenili ich radšej na peniaze z drahých kovov, ktoré ani čas nedokáže ohroziť.
Lasica a Satinský. (zdroj: Česká mincovna)
A ak sme už zmienili ten certifikát. Tak...
Certifikát je dôležitý, môže ho vydávať len renomovaný a vo svete rešpektovaný výrobca
Ohromnou výhodou Českej mincovne je, že nie je len predajcom mincí z drahých kovov, Česká mincovna ich predovšetkým razí! To ju zásadne odlišuje od predajcov a priekupníkov, ktorí ponúkajú „lacné mince zo striebra a zlata“. To sa proste nedá! Ak už kvôli ničomu inému, tak nemôžu byť lacné preto, lebo sú z drahých kovov. To však neznamená, že musia stáť veľa peňazí. Taká zlatá investičná minca, napríklad tolar (po našom toliar) stojí v Českej mincovni 108 Euro. Mimochodom, vedeli ste, že práve český tolar, ktorý sa rozšíril vďaka svojej kvalite do celého sveta, aj do Ameriky, dal po miernom skomolení svojho názvu meno aj najslávnejšej mene na svete? Áno, dnešný dolár má pôvod názvu v českom tolare.
Toliar investičný. (zdroj: Česká mincovna)
Takže, ak budete chcieť niekomu venovať namiesto daru peniaze (taká tá „stovečka“ do obálky), skúste porozmýšľať ako sa postaráte aj o to aby sa veľmi rýchlo z tej „stovečky“ nestala osemdesiatka, ale naopak, sto desať, sto dvadsať, alebo ešte viac Euro. Šupnite mu tam zlatú mincu, alebo dukát, či medailu od poriadnej raziarskej firmy, napríklad od Českej mincovne.
Lebo dnes sú zlato a striebro v minciach tou skutočne tvrdou menou.
