Výstavba Vyhliadkovej veže v roku 2020 bola prvým krokom k znovuobnoveniu lokality na vrchole Devínskej Kobyly. Mala za cieľ naštartovať jej revitalizáciu a podporiť turistiku v území. Aký osud čaká bývalú raketovú základňu na Devínskej Kobyle?
Na začiatku bola súťaž
Práve Vyhliadková veža a navnímanie genius loci Devínskej Kobyly, sa stalo impulzom k organizácii ideovej architektonickej súťaže pre študentov. Téma budúcnosti územia bývalej raketovej základne oslovila študentov z celého sveta. Sedemčlenná porota tak spomedzi 38 študentských návrhov z Mexika, Filipín, Veľkej Británie, Česka a ďalších, vybrala 3 víťazné a udelila aj niekoľko ďalších špeciálnych ocenení.
Pri posudzovaní návrhov odbornou porotou, bola jedným z kritérií aj realizovateľnosť návrhu. Práve návrhy na prvých 3 priečkach, tak za ideálnych podmienok, podľa poroty, sú realizovateľné. Namiesto opustených betónových objektov, by tak mohlo vzniknúť planetárium, ekologické inkubátory, Múzeum železnej opony, komunizmu, alebo vojny či náučný chodník korunami stromov.
Keď idey narážajú na realitu
Návrhy, ktoré vzišli od študentov by tak mohli slúžiť ako katalóg inšpirácií, pre majiteľov pozemkov a objektov, pri hľadaní programu a spôsobu ich využitia, mali by byť inšpiráciou pre mestskú časť na prípadné investície do infraštruktúry a takisto pre magistrát na zadefinovanie novej regulácie.
Organizátori súťaže sú neustále dopytovaní, prečo sa nerealizuje niektorý z nápadov študentov. Avšak, objekty a pozemky pod raketovou základňou majú množstvo rôznych vlastníkov s rôznymi záujmami (Slovenská republika, hlavné mesto, občianske združenia, športové kluby, súkromné osoby). Práve rôznorodé vlastníctvo sa tak javí, ako jedna z hlavných komplikácií, druhou by mohla byť nečinnosť kompetentných.
Preto je nevyhnutné zo strany mesta Bratislava, v čo najkratšom období rozvoj územia zmysluplne zregulovať, s prihliadnutím na vyváženosť záujmov a zhodnotenie potenciálu tohto územia. Príkladom úspešnej spolupráce je práve samotná Vyhliadková veža na Devínskej Kobyle, kde oslovila mestská časť Devínska Nová Ves ateliér Architekti Šebo Lichý. Tento nápad oslovil nielen architektov, ale aj spoločnosť ITB Development, ktorá sa rozhodla finančne prispieť na návrh projektu a náklady s ním spojené. Samotnú realizáciu stavby si financovali mestské časti. Obdobne by tak mohla spolupráca prebehnúť aj v budúcnosti. Zároveň je toto územie chránenou krajinnou oblasťou a bolo by tak zrejme možné žiadať pre tento účel aj eurofondy, ak by sa na to podujala niektorá z mestských častí.
Kniha, výstavy a čo ďalej?
Kvantita, no najmä kvalita prihlásených návrhov organizátorov architektonickej súťaže nadchla natoľko, že chceli aby sa návrhy dostali k čo najviac ľuďom. Rozhodli sa preto hneď pre viacero krokov. Ako prvú spracovali publikáciu Budúcnosť raketovej základne Devínska Kobyla, do ktorej umiestnili výber tých najlepších návrhov, s komentármi architektov a odbornej poroty, ako aj priblížením reálií Devínskej Kobyly a histórie raketovej základne. Kniha je k dispozícii aj online verzii.
Ďalšou aktivitou pre širšiu verejnosť boli výstavy. Prvá sa konala počas leta priamo na bunkroch raketovej základne, kde umiestnili vizualizácie víťazných návrhov. Návštevníci Devínskej Kobyly si tak mohli pozrieť priamo na mieste, čo by tu mohlo vzniknúť, akú funkciu by mohlo, podľa odbornej poroty, toto miesto získať.
Na jeseň exteriérovú výstavu doplnila výstava v Múzeu chorvátskej kultúry v Devínskej Novej Vsi. Kde sa počas vernisáže prítomným hosťom okrem organizátorov, členov poroty mal možnosť prihovoriť aj jeden z ocenených autorov a jeden z mála prihlásených Slovákov v súťaži – Dávid Nosko.
Tým, ale aktivity na podporu témy budúcnosti územia nekončia. Verejnosť budúcnosť tohto územia Bratislavy zaujíma, a aj preto je v štádiu príprav ďalšia výstava ocenených návrhov, tentokrát v Dúbravke a realizácia náučného chodníka priamo na Devínskej Kobyle.
Devínska Kobyla - miesto so silným nábojom
„Devínska Kobyla slúžila rôznym účelom – nachádzali sa tú známe vozové, lesnícke a pútnické cesty. Neskôr sa práve tu začala prvýkrát rozvíjať rekreácia v prímestskej krajine, vznikali prvé verejné rozhľadne, altánky, výletné hostince - skrátka toto územie bola významnou a turisticky atraktívnou oblasťou. To sa však príchodom vojsk Varšavskej zmluvy a následne vybudovaním areálu raketovej základne zmenilo. Územie získalo nové betónové objekty, ostnaté oplotenie ako aj funkciu,“ približuje históriu územia vlastivedný sprievodca Ivor Švihran. Ten sprevádzal aj viaceré komentované prehliadky, ktoré mali za cieľ pomôcť súžažiacim študentom navnímať atmosféru a históriu Devínskej Kobyly. Práve genius loci oslovilo aj architektov Igora Lichého a Tomáša Šeba.
„V minulosti tu boli umiestnené rakety namierené na nášho západného suseda – Rakúsko. Miesto by tak malo byť mementom, že z minulosti je potrebné sa poučiť a myslieť aj na budúcnosť. Obzvlášť dnes, keď na našej východnej hranici vidíme, ako to dopadne, keď sa niekto z minulosti nepoučí. Toto miesto má preto pre nás silný náboj,“ konštatuje Tomáš Šebo.
Po revolúcii areál svoje opodstatnenie stratil - začal postupne chátrať - objekty sú v zlom technickom stave, v mnohých prípadoch až nebezpečné pre voľný pohyb osôb. Flóra Devínskej Kobyle postupne preberá nad raketovou základňou svoju moc a hľadá cestu, ako sa v mnohých prípadoch s “ruinami” objektov základne vysporiadať. „Záleží nám na tejto lokalite, a preto chceme podporiť športové a voľnočasové aktivity obyvateľov okolitých území a pomôcť tak znovuobjaveniu lokality Devínskej Novej Vsi. V zahraničí nachádzame niekoľko inšpiratívnych realizácií podobného druhu, kde zo zanedbaných vojenských bunkrov vznikli pozoruhodné architektonické diela, tak prečo nie aj na Devínskej Kobyle...“ uzatvára Tomáš Šebo.
