Už pred 3 000 rokmi Egypťania medzi obetné dary božstvám pridávali špargľu a pravidelne ju jedávali aj Rimania či starí Gréci. Arabi ju v rozprávkach o Tisíc a jednej noci označili za afrodiziakum, no o jej príchod do európskych kuchýň sa postaral až francúzsky panovník Ľudovít XIV. Chutila mu natoľko, že prinútil svojho záhradníka, aby sa ju vo Versailles naučil pestovať. Kráľ Slnko ju najradšej jedával v šaláte, s kyslým olejovým nálevom či s krémovou omáčkou a markíza de Pompadour, milenka jeho nasledovníka Ľudovíta XV., svojej obľúbenej špargli dala dokonca prezývku - špička lásky.
Obsahuje málo kalórií a podporuje metabolizmus
Chrumkavá zelenina sa právom považovala za luxusné jedlo, mohli si ju dovoliť len majetní ľudia, no dnes už nie je len výsadou šľachty. A prečo by ste jej lahodné krehké výhonky mali zaradiť do svojho menu? Pretože je zdravá. Už Hippokrates bol presvedčený, že má liečivé účinky a súčasní odborníci na výživu potvrdzujú, žešpargľa obsahuje veľa vitamínov , minerálov, vlákniny, ale aj železo, vápnik či kyselinu listovú. Vďaka schopnosti odvodňovať telo zbavuje škodlivín, znižuje krvný tlak a pôsobí priaznivo na tráviaci systém aj metabolizmus. Navyše je v nej len málo kalórií, takže je ideálnym riešením aj pre tých, ktorí potrebujú schudnúť.
Špargľu zo Slovenska jedávajú aj vo Švajčiarsku, Nemecku či Rakúsku, predáva sa však aj v Kauflande. (zdroj: Kaufland)
Chutí nám stále viac
Podľa predsedu Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky už špargli prišli na chuť aj Slováci, ktorí ju jedávajú čoraz častejšie.„Kým pred rokmi išla väčšina u nás vypestovanej špargle na vývoz, dnes jej obľuba rastie aj na domácom trhu. Za posledné tri roky však nastal pokles výmery, na Slovensku sa dnes pestuje približne na ploche 141 hektárov,“ konštatuje Jozef Šumichrast a upozorňuje, že táto zelenina je náročná na pôdne aj klimatické podmienky. Potrebuje veľa slnka a bezvetrie, preto sa jej darí najmä na južnom Slovensku a na Záhorí, na poliach chránených fóliou. „Špargľa vyžaduje priepustnú, dobre vyhriatu piesočnato-hlinitú pôdu, ktorá je bohatá na živiny. Ak je zemina veľmi ľahká a priepustná, v čase sucha sa nezaobíde bez výdatného zavlažovania.“
Špargľu zo Záhoria poznajú aj v Európe
Mimochodom, vedeli ste, že existujú až tri druhy špargle, a každá sa sadí inak? Biela dorastá pod zemou, je chránená pred svetlom a pestovatelia ju prihŕňajú pôdou až do momentu, kým sa začne zberať. Zelená a zriedkavejšia fialová špargľa vyrastá na povrchu a vďaka slnku, na ktoré reaguje chlorofyl, sa stonky aj hlavičky zafarbia najskôr do fialova a neskôr zozelenajú.
Milan Fabuš, ktorý sa jej pestovaniu venuje vo Veľkých Levároch, hovorí, že rozdiel je nielen vo farbe, ale aj v tom, ako chutí. „Biela má veľmi jemnú, nevtieravú chuť a hrubšiu šupku, ktorú pred varením treba odstrániť. Zelené výhonky vďaka prítomnosti chlorofylu chutia výraznejšie, až korenisto. Lúpať ich netreba, stačí, ak sa z nich odrežú drevité konce. Pri bielej, fialovej aj zelenej špargli však ide o výhonky toho istého druhu, dokonca sa pri pestovaní používajú aj rovnaké odrody,“ vysvetľuje konateľ spoločnosti Asparagus, ktorá 70 percent produkcie vyváža na rakúsky, nemecký aj švajčiarsky trh. Dodáva ju však aj slovenským zákazníkom Kauflandu a najviac práce má od konca marca do začiatku júna. Vtedy obdobie zberu vrcholí.
Náročná na pestovanie
Za každým balíčkom čerstvej špargle, ktoré na jar v obchodnom reťazci nájdete, sa skrývajú dlhé mesiace námahy a ručnej práce.„Pestovanie v našom podniku je nastavené podľa noriem ekologického poľnohospodárstva, pretože spotrebitelia majú čoraz väčší záujem o bioprodukty. Na ochranu pred chorobami a škodcami používame iba ekologické prostriedky, dokonca aj burinu trháme ručne. Keď sa zber začiatkom leta ukončí, necháme špargľu vyrásť nad povrch zeme a až do jesene porast polievame, pretože potrebuje stálu vlahu,“ pokračuje Milan Fabuš a vysvetľuje že počas sezóny zrelé plody ráno zozbierajú, zachladia, pretriedia podľa veľkosti a ručne zabalia. Tak, aby sa zelenina čo najskôr dostala do logistického centra v Ilave, odkiaľ putuje do predajní Kauflandu .
Test čerstvosti? Musí vŕzgať
A ako sa dá otestovať jej čerstvosť? „Špargľa je prirodzene krehká a šťavnatá, no o tieto vlastnosti postupne prichádza, lebo má rýchly pozberový metabolizmus. Čerstvé výhonky sú krehké, neohybné a vo zväzku medzi sebou vŕzgajú. Vidieť to aj na vzhľade hlavičiek, čerstvé sú uzatvorené a pevné, no postupne sa otvárajú a vysychajú,“ radí skúsený pestovateľ. V chladničke vydrží aj päť dní, ak ju zabalíte do vlhkej utierky, nestratí svoje pozitívne účinky a Milan Fabuš odporúča pri varení dať do vody trošku soli, cukru a plátok citróna. Bielu špargľu treba povariť približne 12 minút, zelenej stačí len 8 minút, no aj blanšírovaná, pripravená na pare či zapečená chutí kráľovsky. Vedeli to faraóni aj francúzski panovníci, tak je načase zaradiť ju na svoj nákupný zoznam, dopriať telu zdravé vitamíny, aj podporiť slovenských pestovateľov. Sezóna špargle trvá len necelé tri mesiace, ale práve sa naplno rozbehla.
