Rene Kruijt, generálny riaditeľ Heineken Slovensko (zdroj: Tibor Géci)
Je horkejší, no lahodný, pôsobí ľahko a podľa výsledkov testovania milovníkom piva chutí. Tak hovorí o inovovanom slovenskom ležiaku Zlatom Bažante 12% Rene Kruijt, generálny riaditeľ spoločnosti Heineken Slovensko. Zmena receptúry jednej z najznámejších slovenských značiek piva, ktorá prichádza po 25 rokoch, je pre nadnárodnú spoločnosť, ktorej vznik sa datuje do roku 1864, historickým míľnikom.
˙Požívanie alkoholických nápojov môže byť zdraviu škodlivé, predaj a konzumácia alkoholických nápojov je zakázaný osobám mladším ako 18 rokov.·
O tom, z čoho pramenilo odvážne rozhodnutie, týkajúce sa tradičného piva, ktoré po prvýkrát v hurbanovskom pivovare uvarili v roku 1969, a aké sú od zmeny očakávania, sme sa rozprávali priamo s Rene Kruijtom.
Zlatý Bažant je na Slovensku nepochybne jednou z najznámejších značiek, ktorého receptúra bola nedotknutou až 25 rokov. No jej chuť sa napokon predsa len nevyhla experimentu a najnovšie má byť horkejšia. Znamená to zásadnú zmenu v histórii tradičného ležiaka. Prečo ste sa pre ňu rozhodli?
Nehovoril by som o experimente, ale o inovácii produktu s 53 ročnou tradíciou. O tom, že je najvyšší čas na zmenu, nás presvedčili najmä výsledky slepého aj brandového testovania. Naši zákazníci počas neho hodnotili 16 rôznych druhov slovenských aj českých pív. Zaujímalo nás, aké chute preferujú, aké pivo obľubujú, kde a kedy ho pijú. Tiež sme boli zvedaví, prečo si niekto v obchode kúpi 10-percentné pivo, no v podniku si dá načapovať dvanástku.
No a výsledky testovania nás veľmi nepotešili, pretože Zlatý Bažant 12%, ktorý je paradoxne mimoriadne populárny a oceňovaný, sa medzi TOP preferovanými značkami neumiestnil. Preto sme museli, v snahe dať milovníkom piva produkt, ktorý im chutí najviac, uvažovať o zmene. Vnímam to ako prirodzený proces, pretože chute našich zákazníkov sa menia.
Okrem toho je náš produkt určený pre konzumentov rôznych vekových kategórií, pričom rešpektujeme všetky zákonné ustanovenia, vrátane tých, že predaj a konzumácia alkoholických nápojov je osobám mladším ako 18 rokov zakázaná a tiež, že požívanie alkoholických nápojov môže byť zdraviu škodlivé.
Rene Kruijt (zdroj: Tibor Géci)
Znamená to, že ľuďom chutí viac horkejšie pivo?
Áno, potvrdilo to testovanie. Naši zákazníci preferujú horkejšie, chmeľovejšie chute.
Predpokladám, že nová receptúra sa nezrodila zo dňa na deň.
Samozrejme, že nie. Vyskúšali sme deväť rôznych receptúr, kým sme dospeli k finálnej. Celý proces trval rok. Skutočne sme si dali záležať, aby sme si boli naším novým produktom po všetkých stránkach 100-percentne istí.
Aké sú vaše očakávania od novej dvanástky Zlatého Bažanta.
Veľmi veľké. Ide totiž o najväčšiu uvádzaciu akciu v histórii našej spoločnosti. Aktuálne začíname nový produkt marketingovo komunikovať smerom k zákazníkom.
Kampaň je skutočne originálna, miestami až provokatívna. Svedčí o tom už samotný slogan, že Zlatý Bažant už nie je to, čo býval!
Máte pravdu, celá kampaň je ladená odvážne, no hlavný odkaz je ukrytý v samotnej fľaši.
Holdujú podľa vás Slováci pivu?
Jednoznačne áno. Pivná kultúra je tu veľmi silná, pričom Slováci preferujú najmä čapované pivo. To sa potvrdilo aj počas koronavírusovej pandémie, keď si ho nemohli vychutnať vo svojom obľúbenom podniku. A obzvlášť sa mi páči, že na Slovensku chutí pivo aj ženám. V zahraničí obľubujú skôr iné druhy nápojov, pretože pivo je pre ne príliš horké.
Hovoríte, že Slováci sú jednoznačne pivným národom. Možno ich v tomto smere zrovnávať aj s krajinami Beneluxu? Napríklad vy máte korene v Holandsku, ktoré je známe nielen ako krajina tulipánov, ale aj piva.
Povedal by som, že na Slovensku je pivná kultúra ešte silnejšia, ako krajinách Beneluxu. V minulosti sa šírila z Nemecka, Česka a Slovenska smerom na juh, z ktorého k nám zase prichádzala vínna kultúra. A výrazným prvkom slovenskej pivnej kultúry je, ako som už spomínal, preferovanie čapovaných pív.
Slovensko je známe aj množstvom malých, remeselných pivovarov. Je podľa vás v takej malej krajine dostatočný priestor pre veľké aj malé pivovary? Možno hovoriť o konkurencii?
Priestor určite je. Pôsobí tu niekoľko veľkých pivovarníckych spoločností, napríklad Steiger, Šariš či Urpiner, s ktorými samozrejme súťažíme, ale určite si nejdeme po krku. Ide o zdravú konkurenciu, založenú na spolupráci v rámci Slovenského združenia piva a sladu. Tiež spolupracujeme s malými lokálnymi pivovarmi, ktoré radi experimentujú, čím kultivujú pivnú kultúru na Slovensku. Prinášajú nové chute a sú pre nás inšpiráciou.
Zákazník vníma väčšinou len finálny produkt, no za ním je zložitý proces výroby. Pivovarníctvo je úzko späté s poľnohospodárstvom, ktoré okrem inflácie čelí aj zmenám klímy. Ovplyvňujú tieto faktory aj spoločnosť Heineken.
Áno, výrobu piva ovplyvňujú a určite v budúcnosti aj ovplyvnia. Heineken je globálnou spoločnosťou, snažiacou sa využívať lokálne zdroje. Podporuje tak domácich producentov a tiež sa znižuje potreba prepravy surovín zo vzdialenejších lokalít.
Na Slovensku máme hneď vedľa nášho závodu v Hurbanove veľkú sladovňu, ktorá nám slúži na výrobu našich lokálnych produktov. Tiež využívame vodu z tunajších artézskych studní. Roky spolupracujeme s okolitými farmármi, ktorí nám pestujú jačmeň. Sme s nimi v intenzívnom kontakte, radíme im, aké druhy pestovať. Snažíme sa im pomáhať tak, aby sa im pestovanie jačmeňa stále vyplácalo a nemuseli presedlať na inú komoditu, napríklad slnečnicu.
Stalo sa tak v prípade chmeľu, ktorý sa už na Slovensku nepestuje v takej miere, ako kedysi. Odoberáme ho z chmeľnice v Nemšovej. Aktuálne komunikujeme s ministerstvom pôdohospodárstva a tiež Poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Máme záujem, aby sa produkcia chmeľu opäť na Slovensku naštartovala. Mimochodom, spolupráca s lokálnymi pestovateľmi prispieva aj k dosiahnutiu jedného z našich prioritných cieľov.
Môžete byť konkrétnejší?
Chceme, aby všetky pobočky spoločnosti Heineken boli do roku 2030 uhlíkovo neutrálne. To isté chceme do roku 2040 dosiahnuť aj u našich dodávateľov.
Heineken, to nie sú len pivovary na Slovensku a v Európe, ale aj iných krajinách a kontinentoch. Vy máte za sebou tiež zaujímavú profesijnú dráhu v zahraničí. Spomeniem Afriku. Tamojšie národy tiež holdujú pivu? Poznajú napríklad značku Zlatý Bažant?
Heineken určite poznajú, no nemyslím si, že aj Zlatého Bažanta (smiech). Ide o lokálnu značku a rovnako aj v Afrike ich majú svoje. A áno, Afričania majú radi pivo a je tu tiež silná pivná kultúra. Veď v Kongu, kde som tiež pôsobil, bude tamojší pivovar tento rok oslavovať 100 rokov.
V rozvojových krajinách je skôr problémom, že tam žijú bohatí a chudobní. Stredná vrstva tam má len minimálne zastúpenie a pivo je práve nápojom strednej triedy.
Potešiteľný je fakt, že napríklad v Nigérii alebo na Pobreží Slonoviny sa trhy rozvíjajú a vždy, keď tam dôjde k nárastu životnej úrovne, tak si tamojší pivo doprajú. Čo sa týka severu Afriky, ktorý je rozvinutejší, tak ten je pre našu spoločnosť veľmi dôležitý.
Tiež tam majú radi horké a silné pivá?
Nie, pretože tamojšia klíma je v porovnaní s európskou rozdielna. Vládnu tam horúčavy a tak prirodzene Afričania preferujú pivá s nižším obsahom alkoholu.
Vy ste milovníkom piva?
Samozrejme. Keď som pred 22 rokmi prišiel na Slovensko, tak som preferoval tradičný Zlatý Bažant 12%. Počas môjho pôsobenia v Afrike sa moja chuť zmenila. Presedlal som na Zlatý Bažant 10%, no a keď sme predstavili Zlatý Bažant ´73,tak sa stal mojím najobľúbenejším.
Čo teda hovoríte na nového Zlatého Bažanta. Chutí vám?
Áno, podľa mňa je to vydarené pivo. Som presvedčený, že milovníkom piva ulahodíme.
Je už v predaji?
Áno. V obchodoch je už od 20. marca a v týchto dňoch ho distribuujeme aj do Horeca sektoru. Postupne by mal nahradiť starú dvanástku. Nový Zlatý Bažant 12% ľudia v obchode spoznajú vďaka pečiatke „Nová receptúra“. Samozrejme, dostupný bude aj v reštauračných a barových výčapoch.
