SLOVENSKO – ODCHOD DO PENZIE VS DĹŽKA ŽIVOTA
Slovenský dôchodkový systém podľa správy patrí do spodnej polovice rebríčka. Vzhľadom na demografické vyhliadky, ktoré sa rýchlo zhoršujú, by sa mal na Slovensku do roku 2050 podiel starých ľudí na celkovom počte obyvateľov zvýšiť na 49,9 %a tu už nie je možné otáľať. Hlavnou obavou je udržateľnosť systému. Prepojenie veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života by v tomto smere bolo veľkým krokom vpred. Zvýšilo by to skóre udržateľnosti zo 4,0 na 3,4, čo by slovenský dôchodkový systém posunulo na popredné priečky v regióne. „Hoci to neznie populárne, zmeny v dôchodkových systémoch, vrátane toho nášho, budú smerovať k nižšej štedrosti. Inak sa stanú neudržateľnými. Vlastné úspory na dôchodok sa preto stanú nevyhnutnosťou,“ dopĺňa predseda predstavenstva Allianz - Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ASDSS) Miroslav Kotov.
NEZASTAVITEĽNÝ TREND STARNUTIA
Pandémia koronavírusu viedla v mnohých krajinách k poklesu strednej dĺžky života a v niektorých krajinách dokonca zaznamenali malý baby boom. Ide však len o krátkodobé prerušenie nezastaviteľného a zrýchľujúceho sa trendu starnutia spoločnosti, ktorý je zrejmý v celosvetovom pomere závislosti starých ľudí, keď do roku 2050 sa očakáva, že stúpne zo súčasných 15,1 % na 26,3 %. „Nepríjemná pravda je, že najmä mladšie generácie Y a Z sa na starobu budú musieť ešte viac zabezpečiť sami. Budú musieť dlhšie pracovať a zároveň viac a cielenejšie sporiť,“ uviedla spoluautorka správy Michaela Grimmová. Niekoľko dôchodkových systémov, ktorým sa dnes darí, najmä Dánsko, Holandsko a Švédsko, majú jednu spoločnú vlastnosť: veľmi skoro, v čase, keď demografická bomba ešte potichu tikala, sa vydali cestou udržateľnosti. Môžu preto slúžiť ako vzor pre mnohé rozvojové krajiny, ktoré tiež ešte majú príležitosť stabilizovať svoje dôchodkové systémy. V mnohých iných krajinách to však bez bolestivých reforiem bude sotva možné.
