Tvrdá voda má viac minerálov, pričom kľúčové sú najmä horčík a vápnik. Tie majú podľa výskumov pozitívny vplyv na stav ľudských ciev a udržujú ich v pružnom stave. To znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, v počte ktorých patrí Slovensko, bohužiaľ, do európskej špičky. „V Škandinávii vyrábajú pitnú vodu úpravou morskej vody a zároveň do nej pridávajú horčík a vápnik. A v porovnaní so Slovenskom majú škandinávske krajiny výrazne nižší výskyt kardiovaskulárnych ochorení,“ upozorňuje docent Stanislav Rapant z PF UK Bratislava. Jeho tím pred časom realizoval vedecký experiment LIFE – WATER and HEALTH, ktorý preukázal, že dlhodobé pitie tvrdej vody obohatenej o horčík a vápnik výrazne zlepšuje stav ľudských ciev.
Ilustračné foto (zdroj: Gemerka)
Kde máme tvrdú a kde mäkkú vodu?
Nízkomineralizovaná mäkká voda sa na území Slovenska vyskytuje najmä v oblastiach Spišsko-gemerského Rudohoria, Štiavnických vrchov, Vtáčnika či Vihorlatu. Naopak, tvrdou vodou je typické Záhorie. Celkovo majú však mäkkú vodu s nízkym obsahom minerálov až dve tretiny slovenských okresov. Akú vodu máte u vás doma, môžete jednoducho zistiť prostredníctvom tejto interaktívnej mapy.
„Dlhodobé pitie takejto vody zdraviu neprospieva a výskumy naznačujú, že doba dožitia je v takýchto lokalitách v priemere aj o päť rokov nižšia. Napríklad v oblastiach, kde máme tvrdú, mineralizovanú vodu, pozorujeme aj o 60 a viac percent nižší výskyt kardiovaskulárnych alebo onkologických ochorení, ale aj menej diabetu, “ konštatuje docent Rapant.
Tvrdosť pitnej vody na území Slovenska (zdroj: Gemerka)
V obciach Kokava na Rimavicou a Devičie ľudom voda omladila cievy
Práve v týchto obciach tím docenta Rapanta realizoval svoj experiment. Nevybrali si ich náhodne. Obe obce majú vodné zdroje s mäkkou a nízkomineralizovanou vodou, nižšiu ako priemernú dobu dožitia a nadpriemerne vysoký výskyt kardiovaskulárnych ochorení.
„Začali sme meraním pružnosti ciev obyvateľov, čiže ich arteriálneho veku, a zistili sme, že je výrazne vyšší ako ich biologický vek. Ich cievy boli tvrdé a nepružné. Potom sme do vodných zdrojov začali pridávať horčík a vápnik a merania zopakovali po šiestich, dvanástich a osemnástich mesiacoch. Stav ciev sa jednoznačne zlepšil. Boli mäkšie a pružnejšie, “ približuje výsledky experimentu docent Rapant a dodáva, že v Kokave nad Rimavicou sa arteriálny vek ciev znížil po roku a pol o 7 rokov a v obci Devičie dokonca až o 15 rokov.
Ilustračné foto (zdroj: Gemerka)
Škandinávia tu nebude, pomôcť môžu minerálky
Docent Rapant realisticky priznáva, že vzhľadom na rozloženie tvrdej a mäkkej vody na Slovensku nie je rozumné predpokladať, že by sme dokázali do každého vodného zdroja s mäkkou vodou pridávať horčík a vápnik. „Nie sme v takej situácii ako škandinávske krajiny. Riešením by ale mohlo byť, keby ľudia z okresov, kde majú mäkkú vodu, doplnili svoj denný pitný režim minimálne o 0,5 litra minerálky, ktorá obsahuje horčík a vápnik,“ hovorí docent Rapant.
Ideálnou minerálkou pre cievy je Gemerka
Podľa docenta Rapanta je prítomnosť horčíka a vápnika vo vode síce kľúčová, ale dôležitý je aj pomer, v akom sa vo vode vyskytujú. Ten má totiž vplyv na to, ako efektívne ich ľudské telo absorbuje. Vedci zistili, že ideálny pomer je 1:3 v prospech vápnika a podľa docenta Rapanta dosahuje takéto hodnoty slovenská minerálna voda Gemerka .
Ilustračné foto (zdroj: Gemerka)
„Na trhu je dostupných zopár minerálok, ktoré horčík a vápnik obsahujú, ale faktom je, že Gemerka ich má v ideálnom pomere 1:3, “ konštatuje docent Rapant a dodáva, že voda ako taká je pre ľudské telo najlepším dodávateľom minerálov vôbec. „Sú samozrejme prítomné aj v potravinách, alebo výživových doplnkoch, ale tie nemôžu v efektivite s vodou súťažiť,“ uzatvára docent Stanislav Rapant.
