Koľko je na Slovensku reálne alergikov, ako sa posunula diagnostika a liečba alergie a sú potravinové alergie a intolerancie naozaj také časté, ako sa nám zdá? Aj o tomto porozprával prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie a imunológ z Kliniky detí a dorastu JLF UK a UN Martin.
Aká časť populácie Slovenska dnes trpí nejakou formou alergie?
Alergické ochorenia v súčasnosti postihujú každého tretieho človeka a určite je veľmi pravdepodobné, že to v blízkej budúcnosti bude každý druhý človek.
Čo za týmto extrémnym nárastom stojí?
Životné prostredie, v ktorom žijeme, sa za posledných 100 rokov veľmi zmenilo – od ovzdušia, cez potravinové zvyklosti, materiály, do ktorých sa obliekame a podobne. Okrem tlaku nevhodného životného prostredia k tomu prispieva aj niečo, čomu sa hovorí epigenetika, teda dedenie získaných vlastností. Rodičia získali alergiu a prenášajú ju – nie na géne, ale inými mechanizmami – na svoje deti. Napokon vplyvy prostredia vplývajú na štruktúru našej vlastnej DNA, čím môžu napr. urýchliť rozvoj alergického ochorenia povedzme aj u nerizikového jedinca, t.j. takého, ktorý nemá rodinnú záťaž na výskyt alergií.
Nárastu sa teda nevyhneme?
Nie, ale ak pacienta skoro diagnostikujeme, môžeme ho z alergie dokonca vyliečiť, alebo minimálne zásadne znížiť jej prejavy.
S akými alergiami sa stretávate najčastejšie?
Najčastejšou formou alergického ochorenia dýchacích ciest je alergická nádcha, alebo teda alergická rinitída. Typickými príznakmi sú pocit upchatého nosa, vodnatá sekrécia, svrbenie, pálenie nosovej sliznice, začervenanie spojiviek, ktoré sa objavujú periodicky v niektorých typických sezónach v roku. Rozoznávame sezónne alergény, ktoré sa vyskytujú iba istú časť roka, napríklad na jar sú to dreviny ako breza, lieska, jelša. Neskôr nastupuje obdobie tráv, ako je napr. timotejka alebo lipnica, ktoré sú vystriedané obdobím burín, ako je ambrózia a palina. Neskôr na jeseň pokračuje obdobie peľov neskorých drevín a bylín. V priebehu celého roka sa ale môžeme stretnúť s alergénmi roztočov, so zvieracími alergénmi, poprípade alergénmi bytových plesní.
Niektorí ľudia nenavštívia alergológa napriek tomu, že majú podozrenie na alergiu, pretože ich prejavy nie sú neudržateľné – povedia si, že „veď to nie je také zlé, nepotrebujem lieky“. Nevedie toto k zhoršeniu stavu?
Je veľmi dôležité, aby pacient, ktorý pociťuje klinické príznaky, najmä spomínanej alergickej nádchy, vyhľadal pomoc alergológa-špecialistu, ktorý dokáže diagnostikovať jednotlivý príčinný alergén ev. alergény, vysvetliť pacientovi, v ktorej časti roka je potrebné sa o seba viac starať a užívať pravidelne liečbu. Pokiaľ alergiu neriešime a spoliehame sa iba na voľnopredajné prípravky, je veľmi pravdepodobné, že sa v budúcnosti u takéhoto pacienta objaví priedušková astma.
S návštevou alergológa nečakajte na zimu
Ako vyzerá diagnostika? Na čo všetko sa má človek pripraviť, ak má podozrenie, že je alergický?
Diagnostika spočíva nielen v detailnom rozbore anamnézy daného pacienta, jeho ťažkostí, ich sezonality, závažnosti a iných pridružených ochorení, ale aj v realizácii potrebných testov. Každý imuno-alergológ vie, aké testy sú pre vás potrebné, vhodné a naopak ktoré netreba realizovať, lebo môžu viesť k niektorým nesprávnym klinickým záverom. Okrem kožných testov, kde priamo na mieste vidíme na aké alergény pacient reaguje, je možné doplniť vyšetrenia alergika aj paletou laboratórnych vyšetrení a testov, ktoré nám môžu upresniť ďalšiu voľbu terapeutickej stratégie. Tieto vyšetrenie, či už kožné testy alebo laboratórne odbery, môžeme robiť v ktoromkoľvek veku ako aj období roka.
Môžem prísť k alergológovi kedykoľvek, alebo mám čakať na obdobie mimo sezóny, napríklad v zime?
V čase akútneho zhoršenia stavu pacienta testovať nemôžeme, teda ak ste alergický na palinu a prídete v auguste a máte červené oči a plný nos, tak vás nebudeme testovať. Ale aj tak to má význam, aspoň od vás získame anamnézu, urobia sa krvné testy a na kožné testy vás objednáme po stabilizácii alergických prejavov. Pri celoročných alergikoch, napríklad tých na roztoče, nie je možné povedať ideálne obdobie. Keď je stav veľmi zlý, pacienta zastabilizujeme, aby mohol dýchať, potom na 3-4 dni vynecháme lieky a môžeme ho testovať kedykoľvek. Takže to, že niekedy sa testovalo iba v zimnom období, už dnes neplatí.
Ako vyzerá samotná liečba alergie?
V prípade už dokázaného alergického ochorenia dýchacích ciest, najmä teda alergickej nádchy alebo rinitídy, spočíva liečba v pravidelnom podávaní sprejov do nosovej dutiny, ktoré obsahujú antihistaminikum a/alebo kortikoid. U časti pacientov dopĺňame túto liečbu aj systémovou aplikáciou moderných a netlmiacich antihistaminík. Toto je ale iba úľavová symptomatická liečba, ktorá nedokáže vyliečiť alergické ochorenie. Na to slúži moderná liečba, ktorú označujeme ako alergénová imunoterapia. Ide o medicínske postupy, počas ktorých danému pacientovi podávame v pravidelnom intervale konštantnú dávku daného príčinného alergénu. Buď vo forme podkožných injekcií, alebo vo forme kvapiek či tabletiek pod jazyk. Táto liečba by mala trvať aspoň 3 roky, pretože pravidelnou aplikáciou alergénu naučíme imunitný systém daného pacienta na alergén nereagovať. U podstatnej časti pacientov vieme touto liečbou alergiu úplne vyliečiť, u zvyšnej časti aspoň výrazne zmiernime alergické prejavy a znížime spotrebu úľavovej liečby. Nemenej dôležitým aspektom je zníženie rizika rozvoja prieduškovej astmy, ktorú sme už spomínali ako aj zníženie rizika vzniku nových alergií.
Dajú sa ňou liečiť všetky druhy alergie?
Medzi najčastejšie príčiny alergií patria roztoče, a práve na tento druh máme k dispozícii alergénovú imunoterapiu. Okrem tejto alergie vieme takýmto spôsobom liečiť aj alergiu na pele tráv, peľ ambrózie a paliny, pele jarných drevín, alergiu na včelu a osu a už máme k dispozícii aj injekčnú formu alergénovej imunoterapie na mačku a psa.
Pre koho je takáto liečba určená?
Vhodná je pre všetkých, vrátane detí od 5 rokov, keď je imunitný systém v dostatočnom vývojovom štádiu.
A pre aké „štádium“ alergie?
Akékoľvek, ideálne čo najskôr. Určite nie je dobré čakať, kým sa alergia zhorší. Alergénová imunoterapia navyše znižuje pravdepodobnosť vytvorenia nových alergií a riziko vývoja astmy.
Potravinová alergia – menej častá, ako si myslíme
Pomyselné vrece sa za posledné roky roztrhlo nielen s alergickými nádchami, ale aj potravinovými alergiami a intoleranciami. Čo za tým stojí?
Je pravda, že je to až módna diagnóza. Samozrejme, časť populácie na tieto ochorenia tráviaceho traktu trpí, no na druhej strane, viaceré práce ukázali, že len 1 zo 16-20 pacientov, ktorí si myslí, že má alergiu na potravinu, túto alergiu aj skutočne má. Základ je rozlišovať alergiu a intoleranciu. Potravinová alergia vzniká na základe imunitných mechanizmov, teda vytvoria sa buď alergické protilátky triedy IgE proti jednotlivým potravinám či zložkám potravín, alebo sú tam neskoré mechanizmy bunkovej imunity. Potravinová intolerancia nesúvisí s imunitným systémom, jej podstatou je napríklad chýbanie enzýmu, kvôli ktorému pacient nedokáže spracovať nejakú zložku potraviny, poprípade ide o precitlivenosť pacienta na zložku potravín, ktorú ak príjme v nadmernom množstve, kapacita jeho tráviacich enzýmom ju nedokáže spracovať. Z toho vyplýva hlavne to, že rôzne voľne dostupné testy ktoré tvrdia, že z kvapky krvi dokážu odhaliť intoleranciu, nemajú klinickú validitu či relevantnosť a môžu viesť k zavádzajúcim záverom. Na základe nich sa potom nastaví nesprávna diéta, ktorá môže aj ohroziť pacienta chýbaním dôležitých živín.
Viete to vysvetliť bližšie?
Ako som vravel, potravinová intolerancia nesúvisí s imunitným systémom, teda pozitivita protilátok v takýchto testoch neznamená nič, iba to, že danú potravinu konzumujete a máte ju vo svojom jedálničku. Ak ľudia majú podozrenie, že reagujú na nejakú potravinu, mali by sa objednať k odborníkovi, či už gastroenterológovi alebo klinickému imunológovi-alergológovi, ktorí zvolia postup diagnostiky. Vyhnú sa tak napríklad tomu, že sa ochudobnia o niektoré zložky v strave, keď zbytočne vyradia potraviny, na ktoré v skutočnosti nie sú alergickí ani intolerantní.
Ako fungujú antihistaminiká?
Jana Sůvová, Therapeutic Area manager, ZENTIVA:
Antihistaminiká patria medzi najdlhšie používané lieky v alergológii. Ako už názov napovedá, laicky povedané blokujú účinky histamínu, látky, ktorá v organizme alergika sprostredkuje príznaky alergie. Histamín je látka vlastná telu a má svoju úlohu aj u zdravého jedinca, pri alergii je však jeho pôsobenie nadmerné a nekontrolované. Antihistaminiká existujú v podobe injekcií, tabletiek, kvapiek, používajú sa aj ako lokálny liek (očné, nosové kvapky, gél). Postupne bolo vyvinutých niekoľko generácií týchto liekov za účelom zlepšenia ich účinnosti a minimalizácie vedľajších účinkov (ospalosť, sucho v ústach).
