V priebehu rokov 2011 až 2021 sa počet obyvateľov v Bratislave zvýšil o 6,4 percenta a rásť by mal aj v ďalších desaťročiach. Na prvý pohľad je tak zjavné, že život a práca v hlavnom meste sú pre mnohých ľudí veľkým lákadlom.
Ešte viac než samotná Bratislava však rastie jej bezprostredné okolie. V desiatich najrýchlejšie sa rozvíjajúcich obciach stúpol za spomínaných desať rokov počet obyvateľov o vyše 76 percent. Dôvodom je lepšia dostupnosť bývania v okolí hlavného mesta, do ktorého potom obyvatelia predmestí dochádzajú. Preto je zjavné, že nové možnosti bývania by mali vznikať aj v Bratislave. V opačnom prípade hrozí, že noví obyvatelia sa usadia v jej okolí, kde budú platiť aj dane.
Dobrými lokalitami, kde môžu nové štvrte v Bratislave vyrásť, sú takzvané brownfieldy. „Ich vhodné cielené využitie pre rozvoj mesta je jednou z najdôležitejších a najaktuálnejších územnoplánovacích úloh Bratislavy,“ konštatuje aj Koncepcia mestskej bytovej politiky 2020 – 2030. Ide o stovky „driemajúcich“ hektárov území po bývalých fabrikách či iných opustených priestoroch. Ich výhodou je, že sú kvalitne napojené na už existujúcu infraštruktúru mesta, vďaka čomu sa Bratislava nemusí rozrastať do okolia.
Jednou z takýchto „začarovaných lokalít“ je aj pozemok po zaniknutej továrni Palma, ktorá má potenciál premeniť sa na živé susedstvo postavené na princípoch moderného 15-minútového mesta. Na to, ako môžu brownfieldy pomôcť Bratislave, poukazuje aj nová kampaň Začarovaná štvrť , ktorú spustila spoločnosť CORWIN.
Šanca na mesto krátkych vzdialeností
„Jej názov nie je náhodný. Tieto štvrte sú akoby začarované starým územným plánom Bratislavy, ktorý bol prijatý ešte v máji 2007, pracovalo sa však na ňom ešte v 90. rokoch. Aj preto už nezohľadňuje reálny stav niektorých území, ale ani dnešné a už vôbec nie budúce potreby mesta – napríklad pre rok 2030, ktoré už reflektujú súčasné stratégie rozvoja Bratislavy. Príkladom môže byť práve Palma. Podľa prieskumu AKO takmer 80 percent obyvateľov lokality chce, aby sme práce na novej Palme odštartovali čo najskôr, pričom návrat fabriky pomaly nikto nechce. Na druhej strane, platný územný plán nariaďuje v Palme budovať práve priemysel. Bez zmeny územného plánu tak nie je revitalizácia Palmy možná bez toho, aby sme do lokality vrátili výrobu, ktorú tu už ľudia nechcú,“ vysvetľuje Filip Gulan, projektový manažér spoločnosti CORWIN.
Prieskum agentúry AKO
Pozitívom je, že vedenie hlavného mesta sa snaží zmeny územného plánu urýchliť. Počítajú s ním aj jeho viaceré strategické dokumenty, ako napríklad Bratislava 2030 či štúdia Brownfields, ktorá sa priamo opustenými plochami zaoberá. Zároveň mesto vyhlásilo výzvu na zmenu územného plánu za účelom zvýšenia dostupnosti bývania v Bratislave, do ktorej sa prihlásila vyše stovka majiteľov rôznych pozemkov. Aj vďaka takýmto krokom môže Bratislava dnes „začarovaný“ potenciál brownfieldov odomknúť. „Revitalizáciou Palmy vieme výrazne prispieť k rozvoju Bratislavy ako mesta krátkych vzdialeností, kde netreba za potrebnými službami zbytočne cestovať. Premena Palmy je akousi prevenciou pred rozširovaním mesta do okolia, čím zlepšujeme jeho dopravnú dostupnosť. A to vrátane MHD, ktorá nie je nútená jazdiť neustále dlhšie trasy,“ hovorí Filip Gulan.
Prieskum agentúry AKO
To, že nová Palma skutočne zohľadňuje princípy mesta krátkych vzdialeností a reaguje aj na klimatickú krízu, potvrdzuje i čistopis Urbanistickej štúdie tohto územia, ktorá je podkladom žiadosti na zmenu územného plánu lokality. Je výsledkom nielen práce svetovo uznávaných Gehl Architects, ale aj niekoľkoročných konzultácií so susedmi projektu i odborníkmi magistrátu na územné plánovanie vrátane jeho hlavného architekta. Preto je plne v súlade s mestskými strategickými dokumentmi vrátane vízie Bratislava 2030.
Veľké územia, ešte väčší potenciál
Podľa mestskej štúdie brownfieldov je takýchto väčších či menších území v Bratislave viac ako stovka a spolu vytvárajú plochu len o niečo menšiu, ako je mestská časť Vrakuňa. Potvrdením ich významu je aj strategický dokument Bratislava 2030. Ten upozorňuje na slabú flexibilitu územných plánov v súvislosti s rýchlo sa meniacimi podmienkami veľkomesta, potrebu polycentrického územného plánovania, ale aj na zdĺhavý proces obstarávania a schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie. „Zmeny v územnom plánovaní majú priniesť aj transformáciu v súčasnosti nevyužívaných brownfieldov či iných dlhodobo nevyužívaných zón predovšetkým vo vnútornom meste tak, aby sa minimalizoval záber poľnohospodárskej pôdy.“ V podobnom duchu sa vyslovili aj autori aktualizovanej urbanistickej štúdie brownfieldov: „V Bratislave je veľký dopyt po bývaní a tento dopyt po lokalitách na výstavbu bytových domov by mal byť realizovaný primárne v brownfieldoch.“
Aj preto je snaha mesta odomknúť potenciál brownfieldov oprávnená a zmeny územných plánov sú potrebné. Obnova zanedbaných plôch je totiž nielen v záujme metropoly ako takej, ale aj ľudí, ktorí v nej žijú. Pomôcť potrebným zmenám môže každý, kto zahlasuje na webe www.zacarovanastvrt.sk a vyjadrí tak svoj názor na potrebu urýchliť aktualizácie územného plánu Bratislavy . Aj vďaka nim môžeme žiť v ešte krajšom meste.
