Online hlasovanie verejnosti je najatraktívnejšia časť prestížnej súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka. Len minulý rok sa do neho zapojilo viac ako 62 000 hlasujúcich. Tento rok potrvá od 13. marca do 2. apríla 2024. Stačí ísť na web stránku www.kpr-fenix.sk/hlasovanie a dať hlas jednej z 33 pamiatok, ktoré vlastníci prihlásili do 17. ročníka súťaže.
Pamiatka s najväčším počtom hlasov získa ocenenie Fénix – Cena Nadácie SPP
„Súboj pamiatok je z roka na rok nielen zaujímavejší, ale takpovediac aj urputnejší. Na základe skúseností z uplynulých ročníkov súťaže, sme tento rok modifikovali hlasovací proces a doplnili ho o verifikáciu hlasov prostredníctvom SMS správy odoslanej na telefónne číslo slovenských operátorov, ktoré má možnosť prijímať SMS správy. Hlasovať sa môže len osobne, raz denne. Po kliknutí na konkrétnu pamiatku hlasujúci obdrží email s webovým odkazom na aplikáciu. Po jeho rozkliknutí dostane SMS správu s overovacím kódom, ktorý zadá do určeného poľa v aplikácii. Hlasovanie je bezplatné,“ hovorí Eva Guliková, správkyňa Nadácie SPP. Každý z hlasujúcich má možnosť vyhrať pobyt na dve noci a pre dve osoby v Kubínyiovskom kaštieli vo Vyšnom Kubíne – držiteľovi prestížnej ceny Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2021. Pripravených je aj 19 balíčkov s vecnými cenami. Žrebovanie výhercov sa uskutoční 11. 4. 2024 a ich zoznam bude zverejnený na stránke súťaže www.kpr-fenix.sk.
Horúci favoriti západného Slovenska
Všetky tohtoročné pamiatky boli obnovené či zreštaurované v rokoch 2022 a 2023. Západné Slovensko má aj v tomto ročníku hneď niekoľko horúcich favoritov na nových držiteľov vzácnych ocenení Fénix – Kultúrna pamiatka roka. Jedným z nich je známa Michalská veža v Bratislave. Nie každý vie, že na spevnenie veže bol použitý materiál zo zbúraného Kostola svätého Michala a okná mali pôvodne podobu štrbinových strieľní. V medenej soche svätého archanjela Michala zápasiaceho s drakom na vrchole veže bola umiestnená medená časová schránka obsahujúca relikvie svätcov a vzácne dokumenty. Dejiny ďalšieho adepta na ocenenie - Koniarne kaštieľa v Holíči sú spojené s menami ako Czoborovci, Habsburgovci, či František Štefan Lotrinský - manžel Márie Terézie. Komplexná obnova objektu jazdiarne vyniesla na svetlo spod nánosov cementu vzácne maľby s odkazom na dekor slávnej keramickej manufaktúry v Holíči.
Aj hrad Biely kameň bol v minulosti riadený pod taktovkou vplyvných osobností stredovekého Uhorska. Grófi z Jura a Pezinka Hunt – Poznanovci boli možno prví, nie však poslední. Prvá zmienka hrad spomína v r. 1271 v spojitosti s nájazdom českého kráľa Přemysla Otakara II. Neskôr patril rodu Zápoľských, Serédyovcom, Illešházyovcom a napokon Pálffyovcom. Hrad zažil i rozbroje medzi kráľom Matejom Korvínom a cisárom Fridrichom III.. S rodom Pálffyovcov, ale i svätojurským vínom, ktoré malo koncom stredoveku povesť toho najlepšieho v Bratislavskej stolici je spojený Kaštieľ Pálffyovcov vo Svätom Jure.
Hradný palác na hrade Beckov, jednom z najstarších kamenných hradov u nás, získal od kráľa Žigmunda Luxemburského druhý najvplyvnejší muž Uhorska - veľmož Stibor zo Stiboríc. Stiborovci urobili z hradu honosné sídlo, dokonca s podlahovým kúrením a suchými záchodmi. Zaujímavosťou expozície po obnove sú „hovoriace“ obrazy a „kukátkové steny“, umožňujúce návštevníkom nahliadnuť do stredovekej kuchyne, či kúpeľne.
Objekt kasární pevnosti v Komárne bol s obvodom 16 km a plochou 900 hektárov erárneho majetku jedným z najväčších pevnostných systémov svojej doby. Kasárne boli pôvodne letným sídlom Mateja Korvína. Na jeho ruinách vybudovali talianski inžinieri pre Ferdinanda I. Habsburského vojenskú pevnosť. Cisár František I. dal s ohľadom na napoleonské ťaženie pevnosť zväčšiť až pre potreby dvesto-tisícovej armády. O čosi pokojnejšie dejiny píše Meštiansky dom v Trenčíne. V dome koncom 19. a začiatkom 20. storočia sídlil tlačiar a knihár Leopold Gansel a v medzivojnovom období ho využíval krajčír a predajca odevov Šalamún Grün. Dnes je sídlom rodinnej klenotníckej firmy. A v Trenčíne má svoje miesto aj Spolkový dom – Kino Hviezda. Hviezdu začali stavať v r. 1938, plány však stopla vojna a kino, s obdivuhodnou kapacitou 488 sedadiel, bolo dostavané až v lete 1940. Desať postranných núdzových východov umožňovalo evakuovať návštevníkov behom 30 sekúnd. Iný príbeh píše Kaštieľ Motešických v Ladcoch. Rodina Motešických ho vlastnila vyše 150 rokov. Následne v ňom našla útočisko rehoľa vincentiek, ktorej bol po násilnom vysťahovaní objekt neskôr vrátený v reštitúcii. Dnes ho vlastní súkromník.
S menom Zichy je úzko spojený Kaštieľ vo Voderadoch. Tzv. prírodno-sentimentálny park obklopujúci kaštieľ projektoval Bernhard Petri, autor slávneho parku v českej Lednici.
Kaštieľ v Čunove zasa roky zveľaďovala rodina Szapáryovcov. Zaujímavá je maliarska výtvarná výzdoba interiéru a na stenách namaľovaná imitácia tapiet a rámovaných obrazov. Nie Maďari, ale početná židovská komunita bola na prelome 19. a 20. storočia integrálnou súčasťou mesta Senec. Z kapacitných dôvodov bola v meste k staršej synagóge postavená Synagóga na dnešnom Mierovom námestí. V nadstavbe štítu priečelia objavíte hexagram Dávidovej hviezdy a tabule Desatora. Nemenej zaujímavý je tiež príbeh starého vodojemu v Bernolákove, ktorý je známy aj ako Várdomb. Vodojem stojí na hradných ruinách a takpovediac „ukradol“ názov kopcu na ktorom stojí. Vodárenská veža svojím výzorom pripomína stredovekú hradnú vežu.
Nielen na prvý pohľad honosné objekty si zaslúžia pozornosť
Aj také dvere, či oplotenie v sebe môžu skrývať zaujímavý príbeh. Dvojkrídlové dvere Kostola sv. Jána Krstiteľa v Kráľovej pri Senci sú vyrobené z masívnych dubových dosiek spojených tradičnými stolárskymi zapustenými spojmi. Kostol svojho času zveľaďovali Pálffyovci. Barokový farský kostol v Tomášove z roku 1680 mal zasa v nepokojných dobách aj obrannú funkciu, čo dokladujú strieľne v stenách veže. Súčasťou kostolného areálu je oplotenie Kostola sv. Mikuláša zo začiatku minulého storočia. Kované železné dielce dodala v r. 1903 bratislavská firma Kohl Nándor Pozsony. Ocenenia si zaslúžia dobrovoľníci, ktorí pri obnove oplotenia ručne očistili vyše 6000 originálnych tehál. Od tehál ku sklu sa dostávame pri návšteve Parku Kaštieľa v Lednických Rovniach. Lednické panstvo doslova vyženil Jozef Schreiber, ktorý tu vybudoval skláreň. Priľahlý park sa pýšil v 18. storočí vyše 200 druhmi cudzokrajných rastlín. Svetová organizácia na záchranu pamiatok zaradila park medzi 100 najohrozenejších objektov. A mimochodom, ešte jedna zaujímavosť, v roku 1910 tu natočili zrejme prvú slovenskú hranú filmovú snímku, „Únos“.
Majestátne zvuky zreaštaurovaného organu opäť znejú v Kostole sv. Michala Archanjela vo Vaďovciach. Nainštalovali ho tam v roku 1770. Detaily technického riešenia nástrojovej časti organu so 6-registrovým pozitívom poukazujú na nezameniteľné autorstvo Martina Zorkovského. Architektonické riešenie organovej skrine je slovenským unikátom. Ak ste si už našli „tú svoju naj“ pamiatku, prípadne sa chcete dozvedieť viac, detailné príbehy všetkých pamiatok uchádzajúcich sa o prestížne ceny Fénix – Kultúrna pamiatka roka, nielen zo západného Slovenska, nájdete na stránke www.kpr-fenix.sk.
Veľké finále v znamení nových laureátov cien Fénix sa blíži
17. ročník súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka, ktorej vyhlasovateľom je Ministerstvo kultúry SR v spolupráci s partnermi - Nadáciou SPP, Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. (SPP) a mediálnym partnerom RTVS, uzavrie slávnostný galaprogram. Odvysiela ho RTVS na Jednotke 2. mája 2024 o 21.35 h. Odovzdávať sa nebude len cena víťazovi verejného hlasovania. O víťazoch v ďalších kategóriách rozhodovala odborná porota. Laureáti súťaže získajú nielen ocenenie spolu so soškou bájneho Fénixa, ale aj finančnú odmenu 10 000 eur od generálneho partnera súťaže.