Ako zlepšiť povedomie o cirkulárnej ekonomike?

Cirkulárna ekonomika sa ako spôsob nakladania so zdrojmi a materiálmi snaží minimalizovať odpad a optimalizovať využitie surovín. Na rozdiel od pôvodne lineárnej ekonomiky, ktorá je založená na modeli „vyťaž-vytvor-použi-zahoď“, cirkulárna ekonomika vytvára uzavretý cyklus, kde suroviny, výrobky a odpad sú neustále recyklované a znovu využívané.

V cirkulárnej ekonomike sa klade dôraz na návrh výrobkov s ohľadom na ich dlhšiu životnosť, ľahšiu opraviteľnosť a následnú recykláciu. Taktiež zdôrazňuje opakované používanie a obnovovanie materiálov a výrobkov, čím minimalizuje negatívny vplyv na životné prostredie.

Cieľom cirkulárnej ekonomiky je nielen znížiť množstvo odpadu, ale aj vytvárať ekonomickú hodnotu a podporovať udržateľný rast. V tomto modeli je dôležité preskúmať a transformovať existujúce obchodné modely, aby boli šetrnejšie k životnému prostrediu a prispeli k celkovej udržateľnosti spoločnosti.

V rámci projektu „Výzvy obehovej spoločnosti v ekonomike 4.0“ sa VŠEM podujala vo svojom dlhodobom pláne skvalitniť vzdelávací proces a vytýčila si pritom nasledovné úlohy:

1. Zlúčiť nové technologické prvky z obdobia po pandémii do sféry vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom implementovať inovatívne pedagogické modely a odborné postupy.
2. Inovovať vzdelávacie moduly a učebné osnovy pre oblasti Environmentálnej ekonómie, Environmentálneho manažmentu a Obehovej ekonomiky.
3. Analyzovať a aktualizovať obsah vybraných predmetov, čiže identifikovať predmety Manažment kvality, Manažment inovácií, Integračné procesy v Európe, Ekonomika a životné prostredie a následne predmety aktualizovať a vypracovať nové moduly.
4. Prispôsobiť vyučovacie metódy pri vytváraní nových modulov.
5. Prepojiť akademickú sféru so svetom podnikania.
6. Rozvíjať ekologickú osvetu medzi študentmi a absolventmi vysokých škôl s perspektívou uplatnenia v oblasti zelených inovatívnych pracovných pozícií v rámci verejných aj súkromných organizácií na Slovensku.
7. Zintenzívniť environmentálne povedomie vysokoškolských pedagógov s cieľom vybaviť ich novými vyučovacími zručnosťami v digitálnej ére, ktoré sú aplikovateľné na ďalšie vzdelávanie študentov denného aj externého štúdia.
8. Spolupracovať s partnermi z verejného aj súkromného sektora, s konkrétnym zameraním na univerzitu Høgskulen for Grøn Utvikling (University for Green Development). Cieľom tejto spolupráce je efektívna výmena znalostí a osvedčených postupov.

Vzdelávanie na vysokých školách v oblasti cirkulárnej ekonomiky čelí rôznym výzvam, ktoré si vyžadujú nájsť efektívny spôsob, ako dosiahnuť pozitívne zmeny. Niektoré z hlavných výziev zahŕňajú:

• Integrácia cirkulárnych tém do existujúcich študijných programov predstavuje náročný proces zmeny študijných plánov. Riešením by bolo vytvoriť nové predmety alebo kurzy, ktoré študentom umožnia praktizovať princípy cirkulárnej ekonomiky a integrácia týchto tém do rôznych odborov môže posilniť multidisciplinárny prístup.
• Potreba inovácií v pedagogických metódach ja na mieste, keď tradičné metódy už nepostačujú a nové vyžadujú praktické skúsenosti a interaktívne prístupy. Opatrenie predstavuje zaviesť aktívne vyučovacie metódy, ako sú prípadové štúdie, terénne projekty, či spolupráca so študentmi na skutočných cirkulárnych iniciatívach s využitím moderných technológií.
• Zabezpečiť dostatočnú podporu pre výskum v oblasti cirkulárnej ekonomiky je neustále vývojovým procesom, a preto môže byť ťažké udržať tempo s najnovšími výsledkami výskumu. Riešením je poskytnutie finančnej podpory pre výskumné projekty zamerané na cirkulárnu ekonomiku, podpora výskumných laboratórií a inovačných centier.
• Umožniť študentom prepojenie s praxou, čím získajú skúsenosti pri zvládnutí reálnych projektov už v akademickom prostredí, pričom by na vyriešenie tejto výzvy postačovala spolupráca s priemyslom, organizáciami či komunitami, v rámci ktorých by študenti praxovali či stážovali ešte počas štúdia.
• Ďalej netreba zabúdať na rozvoj cirkulárnych kompetencií u pedagógov, ktorí potrebujú mať dostatočné znalosti na efektívnu výučbu. Preto je pre nich potrebné odborné vzdelávanie na školeniach, workshopoch či konferenciách.
• Nemenej dôležitou je v rámci cirkulárnej ekonomiky podpora medzinárodnej spolupráce zahŕňajúce globálne výzvy a výmenu skúseností. Riešením je vytváranie partnerstiev a dohôd s inými vysokými školami a inštitúciami zameranými na problematiku cirkularity a podpora medzinárodných mobilít a výmenných programov.

Všetky tieto výzvy si vyžadujú aktívne úsilie zo strany vzdelávacích inštitúcií na prispôsobenie sa dynamike cirkulárnej ekonomiky a prípravu študentov na efektívne uplatňovanie cirkulárnych princípov v ich profesionálnom živote.

Obehová ekonomika a trh práce

Samostatnou súčasťou projektu sú úlohy, ktoré sa týkajú prepojenia vzdelávania a požiadaviek trhu práce, pretože cirkulárna ekonomika vyžaduje od uchádzačov o zamestnanie nové schopnosti, zručnosti a prispôsobenie sa novým trendom. Medzi hlavné úlohy patria:

• Nové zručnosti a odbornosť: S prechodom od lineárnej k cirkulárnej ekonomike sa menia aj požiadavky na pracovnú silu. Je potrebné rozvíjať nové zručnosti, napríklad v oblasti recyklácie, obnovy, a udržateľného dizajnu.
• Inovácie v podnikaní: Podniky budú musieť prehodnotiť svoje obchodné modely a hľadať spôsoby, ako integrovať cirkulárne princípy. To vyžaduje inovačné myslenie a schopnosť prispôsobiť sa novým ekonomickým paradigmám.
• Zmeny v zamestnanosti: Nastáva potreba preorientovať sa na nové druhy zamestnanosti v oblasti recyklácie, obnovy a správy cirkulárnych procesov.
• Spolupráca a ekosystém pracovného trhu: Cirkulárna ekonomika podporuje spoluprácu a vytváranie ekosystémov, čo si vyžaduje flexibilné pracovné modely a nové formy partnerstiev.
• Vzdelávanie a osvetové programy: S rastúcim dôrazom na udržateľnosť je potrebné poskytovať vzdelávanie a osvetové programy pre pracovníkov, aby mohli lepšie porozumieť a prispievať k cirkulárnej ekonomike.
• Zmeny v pohľade na vlastníctvo: Modely zdieľaného hospodárstva a zameranie na služby namiesto vlastníctva môžu mať výrazný vplyv na trhy práce, pretože sa mení povaha niektorých odvetví.

Vo všeobecnosti platí, že vzdelávanie a trhy práce teda čelia výzvam a bude potrebné prispôsobiť sa novým požiadavkám, ktoré prináša cirkulárna ekonomika. To si vyžaduje flexibilitu, inovácie a schopnosť rýchlej adaptácie na meniace sa podmienky.

Napriek pozitívnym výzvam v rámci cirkulárnej ekonomiky vo vzťahu k trhu práce je potrebné vnímať aj riziká, ktoré sú s ním spojené. Niektoré z týchto rizík zahŕňajú:

• Stratu pracovných miest v tradičných odvetviach, ako je napríklad ťažba surovín, kde treba čeliť úbytku pracovných miest v dôsledku zmenšujúceho sa dopytu po ich produktoch.
• Potreba nových zručností u zamestnancov, ktoré predstavujú zmeny v pracovných postupoch a obchodných modeloch.
• Nerovnomerné rozdelenie prínosov medzi rôzne sociálne skupiny, odvetvia alebo regióny môže viesť k sociálnym napätiam a neistote.
• Závislosť od nových technológií môže viesť k závislosti na digitálnych a technologických inováciách. To môže predstavovať riziko pre tých, ktorí nemajú prístup k týmto technológiám alebo nemajú príslušné technologické zručnosti.
• Neistota v oblasti zamestnanosti pre niektoré odvetvia, najmä ak prechod nie je riadený a plánovaný efektívne.
• Nepriaznivý vplyv na niektoré odvetvia, ako napríklad výroba nových výrobkov, môžu čeliť ťažkostiam pri prispôsobovaní sa modelu cirkulárnej ekonomiky, čo môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť v týchto odvetviach.
• Ťažkosti so sociálnou inklúziou v prípade, ak opatrenia zamerané na cirkulárnu ekonomiku nie sú riadne navrhnuté, môže dôjsť k vylúčeniu určitých skupín pracovníkov alebo komunít, čo by mohlo spôsobiť sociálnu nerovnováhu.

Z toho vyplýva, že efektívny prechod k cirkulárnej ekonomike vyžaduje starostlivé riadenie, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy na trh práce a zabezpečilo udržateľné a inkluzívne ekonomické prostredie.

V súvislosti s cirkulárnou ekonomikou a trhom práce je potrebné upriamiť pozornosť na cieľové skupiny na trhu práce, ktoré sú rôznorodé a zohľadňujú kategórie ľudí a ich pracovné potreby. Niektoré z hlavných cieľových skupín zahŕňajú:

• Študenti a absolventi: Ľudia, ktorí sa práve učia alebo ukončili vzdelávací program, sú dôležitou cieľovou skupinou. Ich potreby sa líšia od hľadania prvých pracovných príležitostí po rozvoj kariéry a získavanie relevantných skúseností.
• Profesionáli a skúsení pracovníci sú už na trhu práce a môžu hľadať nové príležitosti na rozvoj kariéry, zmenu zamestnania alebo získavanie nových zručností.
• Nezamestnaní a hľadajúci zamestnanie tvoria dôležitú skupinu. Ich potreby môžu zahŕňať pomoc pri hľadaní práce, odbornú prípravu a podporu pri opätovnom vstupe na trh práce.
• Ženy na trhu práce sú samostatnou cieľovou skupinou a môžu čeliť špecifickým výzvam na trhu práce, vrátane otázok rovnosti platieb, rovnakých pracovných príležitostí a rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom.
• Osoby so zdravotným postihnutím a osobitnými potrebami môžu potrebovať prispôsobenia, aby mohli efektívne plniť pracovné úlohy.
• Pracovníci v dôchodkovom veku, alebo aj osoby blížiace sa dôchodku môžu byť stále aktívne na trhu práce a hľadať príležitosti na prácu na čiastočný úväzok, konzultácie alebo iné flexibilné formy zamestnania.
• Migranti a menšiny môžu čeliť osobitným výzvam na trhu práce vrátane možných jazykových bariér, predsudkov a diskriminácie. Ich potreby zahŕňajú prístup k príležitostiam, ktoré sú inkluzívne a spravodlivé.

Každá z týchto cieľových skupín má svoje špecifické potreby a vyžaduje prístupné a prispôsobené riešenia na trhu práce.

Z hľadiska kompetencií a požiadaviek cirkulárnej ekonomiky je potrebné umožniť jednotlivcom prispievať k udržateľným a efektívnym procesom využívania zdrojov. Preto sme u našich študentov zadefinovali nasledovné kľúčové kompetencie:

• Znalosti o princípoch a hodnotách cirkulárnej ekonomiky a schopnosť porozumieť tomuto modelu.
• Schopnosť systémového myslenia a chápanie vzájomných vzťahov a dôsledkov v rámci ekosystému.
• Odbornosť v oblasti recyklácie sú dôležité pre efektívne využívanie zdrojov a minimalizáciu odpadu.
• Udržateľný dizajn a inovácie, čiže schopnosť navrhovať výrobky a služby s ohľadom na ich životný cyklus.
• Digitálne zručnosti a používanie digitálnych technológií a platforiem.
• Spolupráca a komunikačné zručnosti so zainteresovanými stranami, vrátane zákazníkov, obchodných partnerov a verejných inštitúcií je dôležitá pre úspech cirkulárnych projektov.
• Podnikateľské a manažérske zručnosti pri riešení komplexných výziev spojených s cirkulárnou ekonomikou a identifikácia príležitostí, riadenie projektov a vývoj trhových stratégií.
• Zručnosti v oblasti vzdelávania a osvety zainteresovaných strán, schopnosť sprostredkovať informácie a zdieľanie vedomostí.
• Získanie a rozvoj týchto kompetencií umožňuje jednotlivcom prispievať k cirkulárnej ekonomike a efektívne reagovať na potreby trhu práce v tejto oblasti.

Samotný koncept obehovej ekonomiky vyplynul postupne v reakcii na realitu, že dostupné zdroje, predovšetkým energetické, sú obmedzené. Je tu však obrovský potenciál na implementáciu cirkulárnych riešení. Podpora vedy a výskumu sa stáva kľúčovým nástrojom na dosiahnutie potrebného technologického a logistického pokroku. Nemenej dôležitou úlohou je však zvyšovať povedomie, rozvíjať poznatky a získavať kompetencie spolu s formovaním postojov prostredníctvom cielenej edukácie o princípoch cirkularity – to je úloha najmä pre oblasť školstva, či tieto výzvy sú nasmerované na cieľové skupiny na trhu práce.

Projekt SGS02_2021_011 „Circular Economy Challenges in the Economy 4.0“ speje do svojej finálnej fázy zavŕšenej záverečnou konferenciou, ktorá bude realizovaná dňa 24.04.2024 – v prípade záujmu o účasť je viac informácií dostupných na web stránke projektu - https://www.cscheco40.eu/udalosti/

Viac informácií o projekte a jeho výsledkoch môžete nájsť na web stránke projektu: https://www.cscheco40.eu/vystupy-projektu/

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe
Projekt „Výzvy obehovej spoločnosti v ekonomike 4.0“ získal grant z Nórska v sume 186 900 €.
Projekt bol spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.