Obyvatelia únie nesúhlasia s európskou politikou v oblasti tabaku. Brusel by mal podľa nich upustiť od nereálnych predstáv o úplnom odstránení nikotínu zo spoločnosti a viac sa otvoriť samotným fajčiarom. Za dôležitý nástroj na zlepšenie verejného zdravia považujú reguláciu a zdaňovanie založené na vedeckých poznatkoch.
Európska únia a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) by sa mali viac zamerať na znižovanie škôd spôsobeným tabakom a povzbudiť fajčiarov k prechodu na menej škodlivé produkty, ako sú elektronické cigarety, či zahrievaný tabak. Myslia si to až dve tretiny obyvateľov EÚ, ktorí sa zapojili do prieskumu agentúry Povaddo.
Prieskum, ktorý každoročne prináša pohľad Európanov na oblasť regulácie sa konal v období od 29. decembra 2023 do 31. januára 2024 na vzorke viac ako 14-tisíc dospelých respondentov z 13 krajín únie a tento raz i Ukrajiny. Svoj názor vyjadrila aj tisícka Slovákov.
Občania verzus Brusel
Podľa Európanov je súčasná politika únie v oblasti tabaku až príliš poznačená snahou o úplné potlačenie konzumácie tabaku, čo sa premieta do zvádzania nových obmedzení, zákazov a neustáleho zvyšovania daní. Až 65 % respondentov však vyjadrilo obavu, že tento prístup neberie do úvahy dopady na samotných fajčiarov. Ak chcú európski úradníci skutočne znížiť mieru fajčenia, mali by sa naopak poradiť aj so samotnými fajčiarmi a zaoberať sa ich potrebami, konštatuje v priemere 78 % Európanov a tiež 71 % Slovákov zapojených do prieskumu.
"Výsledky tohto prieskumu naznačujú, že medzi tvorcami politík a občanmi existuje rozpor, pokiaľ ide o tabakovú politiku. Politický prístup EÚ sa zdá byť viac zameraný na nereálny cieľ úplného odstránenia nikotínu, zatiaľ čo väčšina verejnosti je otvorená pragmatickej koncepcii znižovania škôd a povzbudzovaniu fajčiarov, aby používali menej škodlivé produkty," hovorí prezident spoločnosti Povaddo, William Stewart.
Zdaňovanie v prospech verejného zdravia
Viac ako dve tretiny oslovených si myslí, že podporou prechodu fajčiarov na menej škodlivé výrobky by sa vládam podarilo zlepšiť úroveň verejného zdravia. Dospelí fajčiari by preto, podľa nich, mali dostať presné, vedecky podložené informácie o tom, že nové bezdymové alternatívy sú menej rizikové ako klasické horiace cigarety.
Za dôležitý nástroj motivácie však považujú aj nastavenie daní, ktoré by malo vychádzať z vedeckých poznatkov a reflektovať mieru rizika rôznych produktov. V priemere 66% oslovených Európanov, vrátane 62% Slovákov sa prikláňa k názoru, že dospelí fajčiari, ktorí prejavia záujem, by mali byť motivovaní k prechodu na vedecky podložené menej rizikové alternatívy aj tým, že tieto inovácie budú zdaňované na úrovni nižšej v porovnaní s cigaretami, no stále dostatočne vysokej na to, aby odradili mládež alebo nefajčiarov od ich používania.
"Nelegál" odrádza od lepšej voľby
Prieskum Povaddo upriamuje pozornosť aj na negatívny fenomén nelegálneho trhu s tabakovými výrobkami. V priemere až šesť z desiatich obyvateľov únie pociťuje, že EÚ má s nelegálnym trhom problém, no neuvedomujú si jeho skutočné rozmery. Len 6 % respondentov totiž správne odhadlo, že suma, o ktorú únia prišla v dôsledku nelegálnej výroby a predaja tabakových výrobkov sa v roku 2022 vyšplhala na rekordných 10 až 15 miliárd eur.
"Nezákonný obchod s tabakom a nikotínovými výrobkami je vnímaný ako európsky problém a ľudia pociťujú jeho negatívne dôsledky," konštatuje Stewart.
Podľa väčšiny respondentov je nelegálny trh hrozbou nielen z bezpečnostného a zdravotného hľadiska, ale podkopáva tiež snahy členských krajín v oblasti prevencie mladistvých. Až 61 % Európanov sa zároveň obáva, že práve zvyšujúca sa dostupnosť nelegálnych výrobkov, predovšetkým cigariet odrádza mnohých fajčiarov od toho, aby buď úplne prestali fajčiť alebo prešli na menej rizikové alternatívy. Tento názor v prieskume podporilo aj 59 % respondentov zo Slovenska.
Spoločnosť Povaddo sa realizoval online dopytovaním v dňoch od 29. decembra 2023 do 31. januára 2024. Prieskumu sa zúčastnilo 14,119 starších ako 18 rokov z 13 členských štátoch EÚ (Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Litva, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko) a Ukrajiny. V každej krajine sa uskutočnilo približne 1 000 online rozhovorov. Údaje boli vážené tak, aby boli reprezentatívne pre populáciu v každej krajine v nasledujúcich premenných: vek, pohlavie a miera užívania výrobkov obsahujúcich nikotín tak, aby tieto charakteristiky zodpovedali národným štatistikám.
