Pani Libuša pracuje v novovybudovanom hygienickom centre v Pečovskej Novej Vsi. Prácu si našla vďaka projektu na inklúziu Rómov, ktorý v obci prebiehal posledné dva roky. Ľudia chodia do centra, sprchujú sa, perú si veci, učia sa hygienickým návykom. Som rada, že mám prácu, a máme jej veľa,“ uviedla.
Značná časť obyvateľov v čase prípravy projektu, a to aj dodnes, nemá prístup k základnému hygienickému vybaveniu. Situácia sa však aj vďaka projektu zlepšuje.
Starosta obce Jaroslav Dujava popísal, že vytvorili práčovne s troma práčkami a sušičkami. „Odtiaľ sa prechádza do zóny so sprchami a toaletami. Je tam aj miestnosť pre správkyňu.“
Na vytvorenie hygienického centra nadväzovali štyri workshopy pre matky s deťmi zamerané na osobnú hygienu. Okrem toho bola zrealizovaná aj prednáška na tému zdravého životného štýlu.
Trávili čas zmysluplne
Okrem toho, že vytvorili tri pracovné miesta pre obyvateľov z marginalizovanej rómskej komunity, v rámci projektu vyškolili ľudí, pomáhali pri legalizácii bývania, deti dostali vzdelanie naviac a takisto prostriedky na to, aby mohli športovať. Trávili čas zmysluplne, nesedeli v osade, neflákali sa.
Ľuďom tiež vytvorili podmienky na vykonávanie stavebných či záhradníckych prác, v ktorých sa zlepšili a mohli by sa v týchto oblastiach uplatniť na trhu práce.
Na konferencii v Pečovskej novej Vsi 24. apríla zhrnuli, čo všetko projekt zameraný na inklúziu Rómov, lokálny rozvoj a znižovanie chudoby priniesol a aké s ním boli skúsenosti.
Projekt bol financovaný s podporou Nórskeho kráľovstva v celkovej výške 276-tisíc eur. Zo štátneho rozpočtu bolo použitých 41,5-tisíc eur. Aktivity vykonávali od augusta 2022, ukončili ich v apríli. Prijímateľom bola obec, projektovým partnerom partnerstvo Bachureň, ktorého je Pečovská Nová Ves členom. Správcom programu je Ministerstvo investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Dresy ako futbalisti Tatrana Prešov
V obci sa uplynulé dva roky zamerali aj na pohybové aktivity detí, do ktorých boli zapojení tréneri a materská škola. Učiteľka z miestnej materskej školy na konferencii povedala, že pomôcky, ktoré pre deti dostali, im veľmi pomohli.
Pracovali napríklad s kužeľkami s číslicami a písmenami, kde mali deti možnosť upevňovať tvary, farby či čísla. „Posilňujú si tým čitateľskú gramotnosť,“ vysvetlila.
Žiaci miestnej základnej školy dostali aj športové oblečenie, teplákové súpravy či dresy. „Vyobliekané sú ako futbalisti Tatrana Prešov,“ povedal starosta. Môžu sa prezentovať na športových súťažiach či výletoch.
Vzdelanie je základ
Slabšie prospievajúci žiaci mali po vyučovaní možnosť zúčastniť sa doučovania. Podľa učiteľky z miestnej základnej školy sa tým podarilo zjemniť sociálne rozdiely. Tie sa vytvárajú v triedach, ktoré navštevujú deti z minority aj majority.
„Často sa stáva, že sa žiaci z marginalizovanej rómskej komunity boja ozývať, hanbia sa, aj keď niečo vedia, lebo nemajú istotu,“ opísala.
Väčšina z nich tak podľa pedagogičky aj vďaka dodatočným hodinám stratila strach ozývať sa na vyučovaní. Komunikujú oveľa viac, začali sa pýtať a doučovanie je pre nich niečo, do čoho sa už nemusia nútiť. Vlani dostali celoslovenské ocenenie za vytvorenie rómsko-slovenského slovníka v súťaži Jazykový kvet.
O sto stromov viac
Počas projektu bolo k dispozícii aj psychologické poradenstvo. Zamestnali psychologičku, ktorá najprv pracovala v komunitnom centre s klientami, ktorí ju o pomoc požiadali alebo im bola odporučená.
Komplexne sa venovali aj záležitostiam legálneho bývania. Niektorým rodinám vypracovali projekty na dodatočné povolenie stavieb. V uplynulých rokoch sa zaoberali aj napojením obydlí na kanalizáciu či zrealizovali prednášky o legalizácii nepovolených a čiernych stavieb. S ľuďmi si prešli stavebný zákon.
Súčasťou aktivít bolo aj odborné vzdelávanie komunitných pracovníkov. Usporiadali stavebné, záhradkárske či poľnohospodárske kurzy.
„Pripravili sme tri kurzy so zameraním na zvýšenie odborných zručností a rozvoj pracovných návykov. Získali prostriedky na nákup pracovného náradia a vďaka tomuto projektu máme o sto stromov a kríkov viac. Nemáme ich len v sklade, ale aj vysadené,“ skonštatoval starosta.
V komunite prebehli aj vzdelávacie workshopy na tému extrémizmu, sociálnych sietí, inklúzie a segregácie. Projektom chceli podľa starostu ukázať, že Pečovská Nová Ves je rozvíjajúca sa obec, ktorá je lídrom nielen v regióne, ale aj v rámci Slovenska.
Projekt priniesol mnoho pozitív a tri pracovné pozície, ktoré vytvorili, sú dlhodobé. „Veríme, že príde nejaká zaujímavá výzva a pôjdeme do nej,“ dodal starosta.
