V Kardiocentre AGEL Košice-Šaca liečia srdcia pacientov zvnútra

MUDr. Monika Jankajová, PhD., MPH

doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH

Odkiaľ pochádzate a prečo ste sa v metropole východu rozhodli usadiť?

M.J.: Narodila som sa v Michalovciach, odkiaľ pochádzajú moji rodičia. Vyrastala som ale v Snine. Po ukončení štúdia na gymnáziu som bola prijatá na Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach. Po ukončení štúdia som sa na pár mesiacov vrátila do Sniny, kde som nastúpila na interné oddelenie. Po krátkom čase som sa rozhodla, že by som sa rada vrátila do Košíc. Hlavným dôvodom boli väčšie možnosti profesionálneho uplatnenia, ale musím priznať, že Košice, ako mesto, mi učarovali. Je to veľkomesto v malom, kde máte široké možnosti kultúrneho aj spoločenského vyžitia.

S.M.: Narodila som sa v Košiciach, v rodnom meste som študovala, vydala som sa a našla som si aj prvé zamestnanie. V dobe, keď som skončila školu, vycestovanie za prácou a zmena bydliska boli podstatne náročnejšie, ako je tomu v súčasnosti.

Motivovalo Vás pri výbere lekárskeho povolania domáce prostredie?

M.J.: To určite nie. Môj otec je inžinier a mama učiteľka. Rovnako aj v mojej širšej rodine nemáme lekárov. Som v rodine prvá, ktorá sa rozhodla vydať touto cestou. Toto rozhodnutie sa začalo formovať počas štúdia na gymnáziu. Veľmi rada som sledovala relácie z medicínskeho prostredia. Fascinovalo ma, ako dokáže fungovať ľudské telo, ako sa jednotlivé systémy navzájom ovplyvňujú. Samozrejme, boli to aj filmy s lekárskou tematikou, kde lekári dokázali v krátkom čase zázraky.

S.M.: Mňa určite áno. Obaja moji rodičia boli lekári, otec internista a reumatológ a mama bola obvodná a posudková lekárka. Rodičia sa doma často rozprávali o práci, a teda o chorobách. Okrem toho sme žili v jednej domácnosti so starými rodičmi a starý otec mal ťažkú formu bronchiálnej astmy. Vtedy ešte neexistovali jednorazové injekčné striekačky, sklenené striekačky sme doma vyvárali v octovej vode. Starý otec mal časté astmatické záchvaty a mamka mu pravidelne pichala doma injekcie. Príprava a podávanie sa mi veľmi páčili, vždy som pri tom mamke asistovala a niekedy, keď nebola doma a so starým otcom bolo veľmi zle, tak som mu aplikovala liek injekčne sama. V ranom detstve som vedela, že chcem byť lekárom.

doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH

V období Vašich začiatkov asi nebolo pre mladú lekárku úplne jednoduché presadiť sa v oblasti intervenčnej medicíny alebo sa mýlim?

M.J.: Samozrejme, nebolo to ľahké. Je to skôr svet mužov. Mala som to šťastie, že za výdatnej pomoci rodičov som vychovala deti v mladšom veku a následne som sa mohla viac venovať kariére. Už od začiatku ma fascinovala intervenčná kardiológia. Je to síce veľmi náročný medicínsky odbor, ale výsledok sa dostaví ihneď. Je úžasné vidieť okamžitý výsledok zákroku, hlavne u pacientov s infarktom myokardu, ktorí prídu s bolesťami na hrudníku často hemodynamicky nestabilní, dekompenzovaní. Moje rozhodnutie venovať sa intervenčnej kardiológii prišlo po absolvovaní stáže a atestácie z kardiológie v IKEM-e Praha. Nebola to jednoduchá cesta, pretože v tomto čase nebola na Slovensku žena, ktorá by sa venovala intervenčnej kardiológii. Našťastie som mala podporu vo vedení a bolo mi umožnené venovať sa intervenčnej kardiológii, za čo som vďačná.

S.M.: Nemýlite sa, aj keď ja sa som mala do istej miery aj šťastie. Začínala som na Geriatrickej klinike, ktorá sa zaoberala implantáciou kardiostimulátorov a tam boli aj začiatky katétrovej ablácie na Slovensku. Mala som šťastie v tom, že lekári mužského pohlavia, ktorí v danom čase na klinike pracovali, nemali o intervenčnú arytmológiu veľký záujem. A tak som dostala možnosť ja.

Mohli by ste, prosím, čitateľom priblížiť, čím sa intervenčný kardiológ zaoberá?

M.J.: Najväčšiu skupinu pacientov predstavujú diagnostické vyšetrenia, koronarografie. V prípade potreby aj s následnou intervenciou, ktorá spočíva v implantácii stentu. Realizujeme aj doplňujúce diagnostické metodiky, ako napríklad meranie frakčnej prietokovej rezervy, vyšetrenie intravaskulárnym ultrazvukom a optickou koherentnou tomografiou. U pacientov s hypertrofickou kardiomypatiou vykonávame alkoholovú abláciu, uzatvárame defekty predsieňového septa, foramen ovale, paravalvulárne leaky. Venujeme sa aj štrukturálnym ochoreniam srdca, transkatétrovej implantácii aortálnej chlopne u pacientov so závažnou aortálnou stenózou, ako aj intervenčnému riešeniu mitrálnej regurgitácie implantáciou MitraClipu. Kardiocentrum AGEL je jedno z dvoch centier na Slovensku, kde u pacientov so závažnou trikuspidálnou regurgitáciou implantujeme bikaválny systém chlopní Tric Valve za účelom zlepšenia kvality života a ako prvé kardiovaskulárne centrum na východnom Slovensku poskytuje pacientom možnosť transkatétrovej liečby trikuspidálnej regurgitácie pomocou implantácie TriClipu. Myslím, že pokojne môžeme povedať, že sme centrum na svetovej úrovni a sme schopní našim pacientom poskytnúť komplexné spektrum diagnostických, ako aj intervenčných metodík.

Pojem intervenčná arytmológia nie je všetkým známy, mohli by ste ho čitateľom trochu objasniť?

S.M.: Intervenčná arytmológia je invazívna metóda (metóda, kedy sa zavádzajú katétre alebo elektródy vpichom cez hlbokú žilu alebo tepnu priamo do srdca), pri ktorej riešime poruchy srdcového rytmu. Takto vieme pomôcť pacientom s veľmi pomalým alebo veľmi rýchlym pulzom, ako aj pacientom s nepravidelným pulzom.

MUDr. Monika Jankajová, PhD., MPH

Kedy nastal ten zlomový moment, že ste sa rozhodli zmeniť zamestnanie a zapojiť sa do projektu Kardiocentra AGEL? Ako vnímate toto rozhodnutie s odstupom času?

M.J.: Zlomový moment nastal v období zmeny vedenia VÚSCH. V tomto období som dostala ponuku od profesora Sabola. Je to nielen skvelý odborník vo svojom odbore, ale aj výborný manažér, ktorému sa podarilo od základov vybudovať VÚSCH. Je náročný na ľudí, ale určite aj vďaka tomu sa mu podarilo dlhé roky viesť VÚSCH s úspechmi, ktoré dosiahol. Nebolo to ľahké rozhodnutie, ale verila som tomu projektu. Je až neuveriteľné, v akom krátkom čase sa celému tímu podarilo do plnej prevádzky spustiť kardiocentrum na úroveň fungovania kardio-ústavov s plným spektrom výkonov, nehovoriac o spustení na Slovensku výnimočného programu robotickej kardiochirurgie. Ďalším významným plusom bolo, že som mala možnosť vytvoriť si tím lekárov podľa mojich predstáv, čo je veľmi dôležité pre fungovanie. Pomerne veľký záujem lekárov, ktorí sa aj napriek určitej neistote zapojili, bol pre mňa milým prekvapením. Išlo totiž o unikátny projekt jedinečný na Slovensku, s ktorým doteraz neboli veľké skúsenosti. Málokto veril, že sa to podarí v tak krátkom čase. Nehovoriac o tom, že sme mali aj veľa neprajníkov. S odstupom času toto rozhodnutie hodnotím ako správne a všetko, čo na začiatku projektu sľuboval profesor Sabol, sa stalo skutočnosťou. V Kardiocentre AGEL máme vytvorené výborné pracovné podmienky, najmodernejšie dostupné prístroje, špičkové materiálno-technické vybavenie, ako aj široké možnosti na vzdelávanie.

S.M.: Ten zlomový moment nastal pri zmene generálneho riaditeľa VÚSCH a. s.. Zmeny, ktoré prinieslo nové vedenie, mi neumožnili pracovať v dobrej atmosfére. Svoje rozhodnutie jednoznačne neľutujem, skôr je mi ľúto, že táto ponuka neprišla skôr.

Bola to pre Vás veľká zmena, keď ste zo štátneho ústavu prešli do súkromného kardiocentra, ktoré je súčasťou siete AGEL?

M.J.: AGEL je spoločnosť s dlhoročnou tradíciou, ktorá zamestnáva vyše 15 000 zamestnancov. Má zabehnutý systém fungovania. Samozrejme, sú tu určité odlišnosti vo fungovaní. Mnoho procesov je jednoduchších, ako napríklad to, že nepotrebujete realizovať proces verejného obstarávania a s tým súvisiace vypĺňanie veľkého množstva dokumentov pre ministerstvo zdravotníctva SR. Nesporným pozitívom je veľká podpora od vedenia AGEL-u týkajúca sa vzdelávania, organizovania odborných podujatí, snaha vytvárať rodinnú atmosféru a vychádzať čo najviac svojim zamestnancom v ústrety.

S.M.: Zmena to určite bola. Aj keď musím povedať, že so štátnou nemocnicou som mala dobré skúsenosti. VÚSCH pod vedením bývalého generálneho riaditeľa profesora Sabola dokázal zabezpečiť veľmi dobré podmienky na prácu. Na druhej strane, veľkou výhodou súkromného kardiocentra je skutočnosť, že nemusí robiť obsiahle a mnohokrát veľmi zdĺhavé verejné obstarávanie na všetok materiál. Ak chceme do praxe zaviesť novú metódu a vieme podložiť, že bude osožná pre veľký počet pacientov, tak celý proces obstarávania je oveľa rýchlejší. Ako príklad môžem uviesť nový spôsob liečby pacientov s fibriláciou predsiení pomocou aplikácie pulzného poľa, ktorú máme v kardiocentre k dispozícii.

doc. MUDr. Silvia Mišíková, PhD., MPH

Keď sa pozriete z okna nemocnice, nechýba Vám kulisa mesta?

M.J.: Pravdupovediac, nemám veľa času pozerať z okna. Takže kulisa mi veľmi nechýba. Naopak, prostredie, v ktorom je nemocnica lokalizovaná, pôsobí veľmi upokojujúco nielen na pacientov, ale aj personál. Možno cesta do práce je v mojom prípade o čosi dlhšia, čo sa týka vzdialenosti, časovo ani veľmi nie.

S.M.: Nie, nechýba. Tým, že sme na najvyššom poschodí, tak máme veľmi pekný výhľad na široké okolie vrátane kopcov v pozadí. Výhodou arytmológie je fakt, že z ovládacej miestnosti arytmologickej sály, kde máme jedno okno, si vieme na malú chvíľu oddýchnuť pohľadom na krásnu starú borovicu.

Neuvažovali ste niekedy zmeniť náročný a stresujúci život invazívneho lekára za, predsa len, pokojnejší svet ambulantného lekára?

M.J.: Život intervenčného kardiológa je plný adrenalínu. Prináša množstvo úspechov, ale občas aj neúspech. Nedokážeme pomôcť každému pacientovi, aj keď sa veľmi snažíme. Sú prípady, kedy si opakovane premietame celý zákrok a zvažujeme, či sme to nemohli urobiť iným spôsobom. Naša pracovná doba sa nekončí odchodom z nemocnice. O pacientoch rozmýšľame aj doma, po pracovnej dobe. S pribúdajúcimi rokmi, samozrejme, pribúdajú skúsenosti, mám však pocit, že aj zodpovednosť je väčšia. Musím priznať, že prevláda pozitívna energia v prípade, že sme pacientovi pomohli. Takže v danom momente o ambulancii neuvažujem.

S.M.: Nie raz, viackrát. Ale vždy ma to prešlo. Poruchy srdcového rytmu sú veľmi krásnou kapitolou kardiológie, lebo nie sú stacionárne, ale dokážu sa behom pár sekúnd zmeniť, kedy vidíte, že jedna porucha rytmu prechádza do inej. Práca na sále by mi už chýbala. Predovšetkým ten okamih, kedy poruchu rytmu odstránite aplikáciou energie a pacient je vyliečený.

Vaši kolegovia v predchádzajúcich rozhovoroch spomínali, že u Vás v Kardiocentre panuje rodinná atmosféra, vnímate to tiež tak?

M.J.: Ako som už spomínala, mala som už na začiatku možnosť vybrať si personál. A musím povedať, že som sa nemýlila. Tvoríme výborný kolektív lekárov, ktorí sú veľmi ochotní, pracovití, ústretoví a veľmi príjemní k pacientom, čo považujem za veľmi dôležité. Pretože sú to chorí ľudia, ktorí veľakrát prídu vystrašení do nemocnice, nevediac, čo ich čaká. Množstvo nemocníc možno funguje odborne na dobrej úrovni, ale zanedbáva sa prístup k pacientom. Preto často zdôrazňujem kolegom lekárom, aby okrem odbornej stránky venovali dostatok času rozhovorom s pacientom.

S.M.: Jednoznačne áno. Vyhovuje mi, že sme oproti ústavu menší, čo sa týka priestorov aj personálu. To umožňuje sa bližšie poznať a tým aj užšie spolupracovať. A keď nastane nejaký problém, bez akýchkoľvek poznámok alebo prieťahov sa každý snaží pomôcť a prispieť k vyriešeniu problému. Liečba kardiologického pacienta musí byť komplexná, nie je miesto na alibizmus.

Má v okolí Košíc opodstatnenie existencia ďalšieho Kardiocentra? Máte dosť pacientov?

M.J.: Je to veľmi citlivá téma, pretože v médiách boli opakovane prezentované názory nadbytočnosti ďalšieho Kardiocentra v Košiciach na východnom Slovensku. Ako je všeobecne známe, východné Slovensko má v rámci Slovenska najvyššiu úmrtnosť a chorobnosť na kardiovaskulárne ochorenia. V období začiatku Kardiocentra AGEL som osobne kontaktovala všetkých ambulantných kardiológov v regióne východného Slovenska. Ich reakcia na vznik nového kardiocentra bola veľmi pozitívna, boli nadšení, pretože majú v ambulanciách množstvo pacientov, ktorí čakajú na vyšetrenie aj sedem mesiacov a mnohí z nich sa hospitalizácie ani nedožili. Veľmi si vážim, že máme vzájomne veľmi dobrú spoluprácu a v prípade potreby ma môžu kedykoľvek kontaktovať a dohodneme čo najoptimálnejší postup pre daného pacienta. Takže moja odpoveď na Vašu otázku ohľadom opodstatnenia nového kardiocentra je jednoznačná, ďalšie kardiocentrum je veľkým prínosom pre našich pacientov. V súčasnosti máme na koronarografické vyšetrenie niekoľkomesačnú čakaciu dobu. Pacientov, ktorí nás potrebujú, je naozaj veľa.

S.M.: Odpoviem číslami. V Českej republike funguje viac ako 20 centier, v ktorých sa vykonávajú katétrové ablácie porúch rytmu a implantácie prístrojov. Tomu zodpovedajú aj počty výkonov, pre porovnanie spomeniem počet katétrových ablácií. Ročne u našich západných susedov túto liečbu podstúpi viac ako 8000 pacientov. Na Slovensku sa pre dospelú populáciu doteraz vykonávali katétrové ablácie len v troch ústavoch, rovnako aj implantácie ICD. Implantácie kardiostimulátorov sa vykonávajú vo viacerých centrách. Tomu ale zodpovedajú aj počty výkonov, znovu pre porovnanie uvediem katétrové ablácie. Ročne túto liečbu na Slovensku podstúpi približne 1600 pacientov. Z tejto jednoduchej kalkulácie vyplýva, že existencia nového centra má svoj význam. Ak sa pýtate, či máme dosť pacientov, tak jednoznačne áno. Kardiocentrum sa otvorilo na jeseň 2022, invazívne výkony sme spustili vo februári 2023. Za tých pár mesiacov sme už mali čakací list na katétrové ablácie a ten sa neustále zväčšuje.

Ako zareagovali Vaši kolegovia z ostatných kardiocentier na informáciu o vzniku nového - súkromného Kardiocentra? Našli ste podporu vo Vašich odborných spoločnostiach?

M.J.: Pamätám si stretnutie Pracovnej skupiny intervenčnej kardiológie, kde sme prvýkrát prezentovali projekt Kardiocentra AGEL. Projekt vzbudil u prítomných veľkú pozornosť. Mali sme podporovateľov, ale aj veľa neprajníkov. Aj našich podporovateľov určite prekvapilo, že to, čo bolo prezentované, sa stalo skutočnosťou a hlavne za pomerne krátky čas.

S.M.: Reakcie boli rôzne. Ambulantní kardiológovia a internisti reagovali pozitívne. Doteraz sa kardiologickí pacienti liečili len v ústave. Aj v tomto prípade, ako vo všetkom, platí, že monopol nikdy nie je dobrý. Zrazu majú alternatívu a my sa snažíme o korektnú spoluprácu výhodnú pre obe strany. Reakcie kardiocentier a členov odborných spoločností boli pozitívne aj negatívne. Mnohí to uvítali a priali nám veľa úspechov, ale niektorí ešte stále zastávajú názor, že starostlivosť o kardiologického pacienta má byť centralizovaná v troch ústavoch. Ústavy existujú už 20 rokov, no napriek tomu sme aktuálne svedkami, že Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi zaostáva a napríklad v počte katétrových ablácií sme na úplnom konci chvosta krajín V4. Dlhoročný argument nízkeho počtu výkonov je nedostatočný finančný limit, ale ja si nemyslím, že toto je jediný problém, aj keď uznávam, že podstatný.

Kardiocentrum AGEL skončilo medzi špecializovanými nemocnicami v ankete spokojnosti pacientov - poistencov ZP Dôvera a VšZP na prvom mieste. Prekvapilo Vás to?

M.J.: Musím povedať, že ma to neprekvapilo. Ako som už spomínala, veľký dôraz dávame na komunikáciu s pacientom. Pacientovi dôkladne vysvetlíme, čo plánujeme realizovať, pri prepustení pacientovi vysvetlíme liečbu odporúčanú do domáceho prostredia s odporučením prípadnej úpravy životného štýlu. Samozrejme však, že dôležitejšie sú oficiálne výsledky prieskumov, v ktorých pacienti vyslovili svoju spokojnosť s našou prácou, čo nás veľmi teší.

S.M.: Prekvapilo ma to, ale keď som sa nad tým zamyslela, tak ani nie. Snažíme sa, aby sa pacienti u nás cítili dobre. Je samozrejmosťou, že pacient má byť správne liečený, ale má o tom aj vedieť, lebo pacient je celok, má strach a obavy o svoje zdravie a na to sa nesmie zabúdať. Keď som hovorila, že práca v kardiocentre mi vyhovuje, tak je to aj preto, že sa pacientovi môžeme viac venovať. Samozrejme, aj zdravotník, lekár či sestra je človek a má aj horšie dni, aj osobné problémy a nie vždy sa mu chce usmievať, ale snažíme sa, aby sa pacient u nás cítil naozaj dobre. A preto ma výsledky v anketách veľmi potešili. Svedčia o tom, že svoju prácu robíme dobre.

Vystúpite niekedy zo svojej komfortnej zóny? Pri akej príležitosti? Je to pre Vás skôr stres alebo dobrodružstvo?

M.J.: Kardiológia patrí medzi najprogresívnejšie sa vyvíjajúce odbory v medicíne, čo si vyžaduje kontinuálne vzdelávanie. Neustále sa vyvíjajú a zdokonaľujú nové metodiky, ako aj liečebné postupy. Okrem našej každodennej práce je potrebné ju aj prezentovať na odborných podujatiach.

S.M: Poznáte niekoho, kto by rád vystupoval zo svojej komfortnej zóny? Asi sa takí ľudia nájdu, no ja k nim určite nepatrím. Dobre sa mi pracuje v mojom známom prostredí, obkolesená blízkymi spolupracovníkmi, lekármi a stredným zdravotným personálom. S potešením môžem konštatovať, že sme veľmi dobrý kolektív. Intervenčná medicína je dostatočne stresujúca, preto si myslím, že vystupovať z komfortnej zóny je zbytočné dobrodružstvo.