Aj toto budú dopady, ak dostane zelená elektrina na Slovensku stopku. Tá je dnes totiž veľkým lákadlom pre zahraničných investorov, ktorí by tu chceli stavať svoje výrobné prevádzky a vytvárať pracovné miesta. Čoskoro však z ich hľadáčika môžeme ako krajina úplne zmiznúť.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prišiel s nápadom zvýšiť elektrárňam vrátane tých, ktoré vyrábajú zelenú elektrinu, poplatok za pripojenie do siete o neuveriteľných 233 %. Z čoho presne vychádza nie je zrejmé, úrad k tomuto návrhu nezverejnil žiadne prepočty. Pre výrobcov zelenej elektriny to však znamená, že veľká časť z nich prestane byť schopná splácať úvery a prevádzku týchto zdrojov budú musieť ukončiť.
Zelená energia = pracovné miesta
Ak k tomu dôjde, nebude to dobrá správa pre regióny ani pracovné miesta v nich. Bez dostupnej zelenej elektriny sa Slovensku môžu začať vyhýbať aj firmy z priemyslu či služieb. Aj tí čoraz častejšie pre svoje výrobné závody a prevádzky vyberajú lokality, kde si vedia zelenú energiu zabezpečiť.
"Súvisí to najmä s nástupom ESG štandardov do firemného plánovania, ktorých plnenie zohľadňujú ratingové agentúry, ale aj banky pri financovaní," vysvetľuje Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). V rámci týchto štandardov zohľadňujúcich aspekty ochrany životného prostredia, sociálnych vplyvov a zodpovedného riadenia firmy má totiž využívanie zelenej energie firmou významné miesto.
Jedným z príkladov je aj investícia automobilky Volvo Cars vo Valalikoch. Švédska automobilka oslovila už aj SAPI v rámci hľadania firiem, ktoré by jej vedeli takéto zelené zdroje v okolí postaviť. Využívanie zelenej energie však nie je iba doménou v automobilovom priemysle, ktorý je významným zamestnávateľom aj na Slovensku, ale aj iných výrobných odvetví.
Koniec zelenej energie na Slovensku?
Podľa SAPI by zvýšenie poplatku znamenalo nielen to, že mnohé existujúce elektrárne sa prepadnú do straty, ale zároveň aj stopku pre výstavbu nových slnečných, veterných, vodných či bioplynových elektrární. "Cenu elektriny určuje trh. Ak napríklad aj okolité krajiny takýto poplatok nemajú, neviete ho preniesť do ceny, takže dosahujete stratu. Takéto projekty potom nemajú šancu získať úver na svoju výstavbu," vysvetľuje J. Karaba.
Návrh na zvyšovanie poplatku za pripojenie prichádza zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví navyše v čase, kedy elektrina z obnoviteľných zdrojov, najmä fotovoltických a veterných elektrární, zažíva vo svete mimoriadne dynamický rozvoj. Je to podľa SAPI aj preto, že výrobné náklady elektriny z OZE sú nižšie ako v prípade jadrových či paroplynových elektrární.
Už len počas energetickej krízy v rokoch 2021 až 2023 podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) práve veterné a fotovoltické elektrárne ušetrili spotrebiteľom v EÚ približne 100 miliárd eur. "Navyše sú cestou k bezpečnej dodávke energií do domácností aj firiem. Kým hrozba zastavenia dodávok plynu do Európy je stále reálna, výrobu elektriny zo slnka, vetra či vody na Slovensku neovplyvní žiaden konflikt," upozorňuje J. Karaba.
Aj aktuálne totiž EÚ rieši otázku, ako ovplyvní situáciu počas zimy a v budúcnosti koniec prepravy plynu z Ruskej federácie cez územie Ukrajiny. Zmluva, ktorú Ukrajina dodržiavala aj počas vojny na jej území kvôli závislosti krajín EÚ vrátane Slovenska, totiž končí tento rok.
