Netrénujte naslepo: Krvné testy môžu zlepšiť váš výkon

Letné mesiace sú časom, kedy mnohí z nás začínajú intenzívnejšie športovať a tráviť viac času v posilňovni. Pred začatím tréningu je však dôležité poznať svoj zdravotný stav. V rozhovore s lekárkou a klinickou biochemičkou MUDr. Renátou Lenártovou z laboratórií MEDIREX sa dozviete, aké parametre v krvi by ste si mali dať vyšetriť a prečo.

Pred letom si mnohí z nás objednávame trénerov a zrazu viac hodín trávime športovaním v posilňovni. Na čo by sme sa mali upriamiť?

Každý, kto začne aktívnejšie športovať, by mal upraviť svoje stravovanie, doplnky výživy a pitný režim. Ak plánujete tráviť 2 - 3 dni v týždni v posilňovni a k tomu pridáte beh alebo turistiku, to je už slušná záťaž a bolo by dobré dať si pred tým urobiť krvné odbery.

Ľudia to ale väčšinou nerobia a radšej investujú do iných vecí. Napríklad do športovej výbavy.

Áno, to je pravda. Pritom poznať základné parametre ešte pred začatím cvičenia s trénerom je dôležité, aby ste si tréning vedeli optimálne nastaviť a vyvarovať sa zdravotných rizík. Typickým príkladom je športujúci manažér.

U zaneprázdnených mužov v strednom veku sa často stretávame s metabolickým syndrómom. Majú nezdravé stravovacie návyky, jedávajú neskoro večer, popíjajú alkohol, trpia nadváhou. V dôsledku toho môžu mať vyšší cukor v krvi, začínajúcu inzulínovú rezistenciu, čo je prediabetický stav. Ďalej majú často poruchy metabolizmu tukov - vysoký celkový cholesterol, vysoký „zlý" LDL cholesterol, nízky „dobrý" HDL cholesterol, zvýšenú kyselinu močovú.

Vyšetrenie krvi pred začatím cvičenia môže podľa lekárky pomôcť s nastavením tréningu. (zdroj: MEDIREX)

Čo má teda robiť štyridsiatnik, ktorý sa rozhodne začať cvičiť a zlepšiť svoj životný štýl?

Predtým, než začne s cvičením, by si mal nechať spraviť komplexné vyšetrenie krvi pre športovcov. Výsledky ukážu, v akom stave je jeho organizmus a môžu odhaliť skryté riziká. Tréner by mal byť informovaný o zdravotnom stave a lekár by mal odporučiť vhodný typ a intenzitu tréningu s ohľadom na prípadné zdravotné obmedzenia.

Uveďte príklad...

Vysoká hladina cholesterolu prispieva k vzniku aterosklerotických plátov v cievach, spôsobuje chronický zápal a poškodenie cievneho endotelu. To výrazne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Neúmerné zaťaženie pri cvičení môže vyústiť do vážneho problému. Alebo iný - polovica diabetikov nie je diagnostikovaných. Pri takomto životnom štýle, strese a nedostatku spánku sa im ukladá v bruchu viscerálny tuk, a to je vyslovene pre organizmus toxické. Treba o tom vedieť a myslieť na to.

Dozvieme sa odpovede z bežnej preventívnej prehliadky alebo je potrebné rozšírené vyšetrenie krvi?

Pre športovca je dôležité z krvi poznať viac, ako vyšetruje „preventívka“. Určite by som odporučila spraviť základné biochemické vyšetrenie, kde zistíme hladinu krvného cukru, funkciu obličiek cez parametre ako urea, kreatinín, celkové bielkoviny a albumín. Dôležité sú aj pečeňové testy a kompletný mineralogram. Veľmi podstatná je hladina vitamínu D, ktorého úloha bola dlho podceňovaná. Je to kľúčový vitamín mnohých metabolických procesov, ovplyvňuje naše kosti, imunitu aj metabolizmus vápnika.

Ďalej je dôležitý metabolizmus železa, ktorý súvisí s výkonnosťou. Proteíny sú zase dôležité pre budovanie svalov, ale ich nadbytok môže poškodiť obličky, preto je dobré poznať ich funkciu. U žien treba sledovať aj možné poruchy menštruačného cyklu z dôvodu nedostatočného energetického príjmu pri športe, čo môže viesť k vzniku zranení, rednutiu kostí až vzniku osteoporózy.

Aké konkrétne minerály a stopové prvky treba sledovať u ľudí s intenzívnym tréningom?

Ústrednú úlohu hrá vitamín D, ktorý podporuje tvorbu svalov, zvyšuje pevnosť kostí, má protizápalové účinky a je dôležitý pre imunitu. Jeho nedostatok môže spôsobiť úbytok kostnej hmoty. Ďalej je dôležitý horčík, ktorého deficit sa prejavuje svalovými kŕčmi. Pri športe sa minerály strácajú potom, preto odporúčam vypiť aspoň pol litra minerálky denne. Z ďalších minerálov je podstatné sledovať hladiny sodíka, draslíka, chloridov, vápnika a fosforu v sére.

Môžu nejaké odchýlky v krvnom obraze signalizovať pretrénovanosť alebo nedostatok regenerácie?

Na pretrénovanosť neexistuje žiadny špeciálny parameter, ale môže sa prejaviť zmenami v metabolizme železa. Ak má športovec únavu a nedarí sa mu zlepšovať výkon, dala by som si vyšetriť krvný obraz, železo a zásobné železo - feritín. Železo zohráva dôležitú úlohu v transporte kyslíka a energetickom metabolizme. Pri jeho nedostatku športovec podáva horšie výkony a je náchylnejší na zranenia. U žien to súvisí aj s menštruačným cyklom, únava a slabšia výkonnosť môžu byť prejavom anémie. Muži môžu mať pri pretrénovanosti nízku hladinu testosterónu alebo zvýšený kortizol.

V súčasnosti sú medzi športovcami veľmi populárne proteínové doplnky. Dá sa to s nimi prehnať?

Určite áno, hoci existuje optimálne rozmedzie. Pre 80 kg muža, ktorý cvičí a potrebuje budovať svalovú hmotu, je maximálna odporúčaná denná dávka bielkovín do 180 g, čo predstavuje 1,6 g až 2,2 g na kg hmotnosti. Prijímať ich možno vo forme mäsa, tvarohu, srvátkových nápojov či proteínových tyčiniek. Treba však myslieť na to, že extrémne dávky 3,7 g na kg a viac už môžu poškodiť obličky, preto je dôležité poznať ich funkciu.

Špecifické genetické testovanie dokáže odhaliť aj predispozíciu na silové alebo vytrvalostné športy. (zdroj: MEDIREX)

Čo nám prezradia pečeňové testy?

Pečeňové testy sú dôležité, pretože pomerne veľa ľudí má dnes nealkoholovú steatózu pečene, pri ktorej je potrebná diétna intervencia. Pečeň je našou najdôležitejšou „továrňou", má metabolickú, detoxikačnú a imunitnú funkciu. Tvoria sa v nej bielkoviny, albumín, faktory zrážania krvi, žlč, glykogén, metabolizuje inzulín a glukagón. Pri ochoreniach pečene sú znížené krvné doštičky. Pečeňové testy nám teda poskytnú cenný obraz o celkovom stave tohto orgánu.

Ak mi vyjde zvýšená hladina C-reaktívneho proteínu (CRP), čo to pre tréning znamená?

CRP je nešpecifický zápalový marker. Jeho zvýšenie nám hovorí, že sa v tele niekde odohráva zápalový proces, či už ide o infekciu, zápal kĺbov, šliach alebo zubov. Zvýšené CRP teda nie je normálny stav a treba pátrať po príčine. Môže sprevádzať aj kardiovaskulárne, autoimunitné či metabolické ochorenia, ako napríklad cukrovku a obezitu.

Môžu výsledky krvných testov napovedať, prečo sa športovom nedarí schudnúť, aj keď pravidelne cvičia?

Môže ísť napríklad o inzulínovú rezistenciu, kedy organizmus nereaguje správne na zvýšenú hladinu cukru v krvi a je potrebné upraviť aj stravu. Ďalšími príčinami môže byť nedostatok železa, anémia u žien alebo znížená funkcia štítnej žľazy. Ženy by si v takýchto prípadoch mali dať vyšetriť ženské hormóny. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj kvalita spánku a hladina stresového hormónu kortizolu. Ľudia v chronickom strese často priberajú na váhe, najmä v oblasti brucha, a to aj napriek cvičeniu. Vhodným doplnkom je v tomto prípade aminokyselina tryptofán, ktorá podporuje tvorbu serotonínu a v noci sa premieňa na melatonín, tým zlepší spánok.

Krv už dnes dokáže prezradiť aj to, či som skôr maratónec alebo šprintér. Ako to?

Na to slúži špecifické genetické testovanie, ktoré určí, či má človek väčší potenciál pre vytrvalostné alebo silové športy. Takéto vyšetrenie je dnes dostupné a má význam najmä pre profesionálov.

Ako často by si mali športujúci ľudia nechávať kontrolovať krvné parametre?

Ak je človek zdravý a športuje bez ťažkostí, stačí absolvovať preventívne vyšetrenie raz ročne. Ak sa však v testoch objaví nejaká patológia, napríklad výrazný deficit minerálov alebo vitamínov, je potrebná kontrola po 3 mesiacoch od úpravy stravy a suplementácie. Rovnako aj pri poruchách metabolizmu tukov je vhodné po úprave životného štýlu a zaradení cvičenia skontrolovať lipidový profil po 3 mesiacoch.

Kompletnú ponuku vyšetrení z krvi pre športovcov so zoznamom odberných miest a lekárov nájdete na www.medirex.sk.