Nové číslo v predaji! V júnovom vydaní HR sa prenesiete do skorého rána 6. júna roku 1944 a spolu s vojakmi armád západných spojencov budete na plážach v Normandii čeliť plnej paľbe.
Kde sa postaviť proti Hitlerovi?
Úspešné vylodenie Spojencov na plážach Normandie sa môže zdať ako jasne vybraný vojensko-strategický cieľ. Avšak ešte pred vojakmi sa museli dohodnúť politici na najvyššej úrovni. Otázka kedy a kde otvoriť západný front proti nacistickej Tretej ríši bola predmetom rokovaní britského premiéra Winstona Churchilla i amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta a objavila sa aj na ich spoločnom stretnutí so sovietskym vodcom Josifom Stalinom v Teheráne koncom roka 1943. A hoci si bol Churchill a Roosevelt relatívne blízki, ani tu nepanovala jednoznačná zhoda na „kedy, ako a kde“. Pozrite sa bližšie do zákulisia na linke Washington – Londýn a zistíte, že tak ako všetky zásadné rozhodnutia i toto sa rodilo vo vzájomných hádkach, nedorozumeniach a pod neustálym napätím. Finálny úder však stál za všetky nervy.
Atlantický val mal byť gigantický vo všetkých ohľadoch
12 300 obranných objektov, 17 miliónov metrov kubických vyliateho betónu a 1,2 milióna ton spotrebovanej ocele - to je aspoň stručný náčrt výdavkov na vybudovanie mohutnej hrádze na atlantickom pobreží v západnej Európe. Dlhá sieť bunkrov, pevnostných delostreleckých batérii, guľometných hniezd, násypov, kolmých stien i protitankových prekážok lemovala tisícky kilometrov pobrežia od nórskych fjordov až po francúzsku Akvitániu. Ešte hrozivejšie než materiálne boli ľudské náklady a otrocká sila väzňov z nacistických lágrov, ktorí boli nasadení na výstavbu tohto najväčšieho stavebného projektu druhej svetovej vojny. Európa tak mal byť hermeticky uzavretá a val, ktorý ju „chránil“, nepreniknuteľný pred útokom spoza mora. Preto, aby sme dokázali pochopiť náročnosť celej operácie vylodenia, ktorá stála pred Spojencami, je potrebné pozrieť sa do útrob tohto stavebného projektu.
Proti nacistom obratne bojovala aj Armáda duchov
Gumené tanky a člny, makety automobilov i lietadiel a na to všetko dezinformačná hmla, ktorá vyvolá ešte väčší zmätok. To, že vojna nie je len bitkou svalov a zbraní, ale aj skúškou bystrého a ľstivého umu, sa azda najlepšie dokumentuje na operácii s krycím názvom Fortitude. Jej súčasťou bola aj tzv. Armáda duchov či First United States Army Group (FUSAG), ktorá mala vyvolať dojem, že sa chystá na výsadok na inom mieste, než sa Spojenci v skutočnosti chystali. Dočítate sa tak aj o tom ako sa robí ukážková dezinformačná akcia.
Bez letcov by to nešlo
Viesť modernú vojnu bez leteckej podpory je aj dnes prakticky nemožné. Letectvo zohralo kľúčovú úlohu pri vylodení v Normandii. Či už to boli lietajúce pevnosti B-17 alebo stíhačky Mustang, vojnová produkcia vypustila na oblohu novú generáciu smrtiacich strojov. V článku o leteckej kampani k operácii Overlord sa pozriete na bombardovaciu stratégiu spojencov i na letecké výsadky, ktoré mali operovať v tyle nepriateľa. Do leteckých kombinéz sa však obliekli aj naši československí letci a počínali si viac než dobre. Bližšie sa pozriete aj na životný príbeh jedného z nich, posledného žijúceho československého letca RAF Jiřiho Kafku.
Urobme všetko pre rozhodujúci deň
Skoro ráno 6. júna 1944, keď sa na obzore pri normanskom pobreží objavila obrovská flotila okolo 4000 výsadkových lodí, musel každý nemecký vojak zatajiť dych. A rovnako sa zatajil dych americkým či britským vojakom, pred ktorými sa spustila rampa výsadkového člna a začali im okolo hlavy svišťať guľky. Úspech či neúspech dlhých, nákladných a zložitých príprav na najväčšiu vyloďovaciu akciu v dejinách stál v rozhodujúcich chvíľach na pleciach obyčajných mužov. Dostanete sa tak priamo i medzi vojakov, ktorí na plážach Omaha, Utah, Gold, Sword a Juno podstupovali osobné hrdinstvo či jednoducho šialenstvo. Veď o smrti alebo prežití rozhodovala často iba úplná náhoda.
Vraj to bol neúspech, hlásali ľudáci
Takto informovala ľudácka propaganda na Slovensku o spojeneckej invázii v Normandii v prvých dňoch po 6. júni 1944. Málokto by sa bol dovtedy odvážil tvrdiť, že vojnová dynamika naberá na obrátkach. Veľké vytriezvenie prišlo však s prvým bombardovaním Bratislavy 16. júna. Ani na malom Slovensku, ktoré dovtedy žilo v klamlivom presvedčení, že prečká v bezpečnom závetrí, si už nemohol nikto nič nahovárať. Nahliadnete preto i na posledné týždne pred našim rozhodujúcim dňom D, ktorý prišiel s vypuknutím Slovenského národného povstania.
Fico chce vojnu (píše Samo Marec)
Možnosti sú dve a obe zlé.