V Kardiocentre AGEL Košice-Šaca dosiahli svetové prvenstvo

Implantačný tím

Pán doktor, gratulujem k úspešnému výkonu, mohli by ste, prosím, čitateľom jednoduchou formou vysvetliť princíp intervenčnej liečby ochorení aortálnej chlopne?

Aortálna stenóza, teda zúženie chlopne, je pomerne častou diagnózou, s ktorou sa stretávame u našich pacientov. Jej výskyt stúpa s vekom, pričom práve u starších pacientov v liečbe tejto diagnózy uprednostňujeme neoperačnú, mini-invazívnu liečbu. To vzhľadom na vek, iné závažné diagnózy predstavuje výrazný prínos pre týchto pacientov. V praxi to znamená, že nález pacienta, ktorý má takúto diagnózu, prekonzultujeme spoločne s kardiochirurgom a anestéziológom a rozhodneme sa, akú liečbu danému pacientovi navrhneme. V prípade, že je u pacienta zvolená intervenčná liečba, realizujeme pred výkonom všetky potrebné vyšetrenia, ktoré nám dajú presnú predstavu o samotnom ochorení a umožnia nám naplánovať celý výkon. Ten prebieha len v ľahkom utlmení, bez potreby celkovej anestézie. Nová srdcová chlopňa sa zavádza väčšinou cez vpich v slabine a následne sa pod RTG kontrolou implantuje do miesta vlastnej chorej chlopne. Miesto vpichu sa zašije špeciálnym uzatváracím mechanizmom a v optimálnom prípade môže pacient nasledujúci deň po výkone chodiť, dokonca je schopný, pri dobrom priebehu, ísť aj domov.

MUDr. Anton Farkaš, PhD.

V čom spočíva podstata zložitosti výkonu v tomto konkrétnom prípade?

Pacientka, ktorej sme implantovali novú srdcovú chlopňu, je veľmi komplexný prípad. Je to relatívne mladá pacientka s vrodenou srdcovou chybou a my sme u nej už v minulosti realizovali iné, veľmi špeciálne procedúry. Jej vrodená srdcová chyba však postupom času viedla aj k poškodeniu aortálnej chlopne, čo viedlo k jej zúženiu a následnému zhoršeniu stavu pacientky. Pacientka má však, vzhľadom na svoju základnú diagnózu, veľmi neštandardné anatomické pomery a veľmi veľký prstenec aortálnej chlopne. To až natoľko, že doteraz do takého veľkého prstenca si nikto na svete netrúfol implantovať novú srdcovú chlopňu. Je to dané tým, že pri takomto pacientovi je pre doteraz chýbajúce dáta veľmi ťažko predpovedať výsledok a zároveň to predstavuje riziko vzniku komplikácií, ktoré je následne ťažko riešiť.

Pripravovali ste sa nejako špeciálne na realizáciu tejto procedúry?

Nakoľko u pacientky nebol kardiochirurgický výkon možný a zároveň bola kontraindikovaná na transplantáciu, tak táto liečebná možnosť bola napriek vysokému riziku jedinou možnosťou, ako pacientke pomôcť. Nakoľko však doteraz nikto takýto prípad implantáciou chlopne neriešil, bolo potrebné nájsť chlopňu, ktorú by bolo možné s určitými úpravami implantovať. Celý prípad bol iniciálne konzultovaný mojím kolegom MUDr. Januškom s jedným výrobcom chlopní a následne sme po viacerých mailových a mojich osobných konzultáciách našli možnosť riešenia. Musím povedať, že bez môjho kolegu MUDr. Janušku by tento výkon bol len veľmi ťažko dotiahnutý do úspešného konca. Následne sme si celú procedúru krok po kroku rozobrali a snažili sa pripraviť na možné komplikácie tak, aby sme boli pripravení ich vyriešiť.

MUDr. Anton Farkaš, PhD. (vpravo)

Prekvapilo vás pri výkone niečo, čo ste neočakávali?

Neprekvapilo, pričom aj napriek unikátnosti intervenčnej procedúry prebehol výkon bez závažných komplikácií a implantácia chlopne bola úspešná. Vzhľadom na fakt, že do tak veľkého aortálneho prstenca doteraz nikto na svete chlopňu neimplantoval a nikto s tým nemal skúsenosti, tento výsledok sme hneď prezentovali v online komunite intervenčných kardiológov. Neočakával som, že tento náš zákrok sa stretne s tak veľkým záujmom lekárov z rôznych kontinentov. Odpovedal som na množstvo otázok o priebehu samotného výkonu a množstvo zahraničných odborníkov, vrátane kolegov zo Spojených štátov, sa nás pýtalo na rady, ako postupovať pri takýchto pacientoch.

Aký je priebeh hospitalizácie pacientky po výkone?

Aktuálne pacientka rehabilituje na našom oddelení. Rehabilitační pracovníci, ako aj celý personál, sa veľmi snaží pacientke pomôcť, aby sa mohla čo najskôr vrátiť domov k rodine. Z nášho pohľadu je aj tento proces nemenej dôležitý, pretože k nám cestovala až zo západného Slovenska, nakoľko jej v inom kardiocentre doteraz nevedeli pomôcť a my chceme, aby jej návrat do bežného života bol čo najjednoduchší.

Kardiocentrum AGEL skončilo medzi špecializovanými nemocnicami v ankete spokojnosti pacientov – poistencov ZP Dôvera a VšZP na prvom mieste. Čo to pre vás znamená?

Pre mňa to nie je len ocenenie, je to v prvom rade veľký záväzok. Záväzok preto, lebo týmto nám naši pacienti prejavili dôveru. Dôveru v naše schopnosti a možnosti im pomôcť, vyliečiť ich alebo aspoň zlepšiť ich zdravotný stav. Zároveň to mne osobne dáva potrebu hľadať nové možnosti liečby, vyvinúť spolu s mojimi kolegami nové postupy, ktorými budeme môcť pomôcť ďalším pacientom, ktorí sa na nás s dôverou obracajú. To, že sú s nami naši pacienti spokojní, znamená, že našu prácu robíme dobre. A to, že môžeme takto pomáhať našim pacientom, je zásluha celého nášho kolektívu a v prvom rade vedenia našej spoločnosti, ktoré nám verí a dáva nám dôveru aj pri riešení takýchto veľmi komplikovaných a raritných diagnóz, za ktorými sa však ukrývajú osudy konkrétnych ľudí, ktorým vďaka tomu môžeme pomôcť.

MUDr. Jaroslav Januška Ph.D.

Pán doktor, gratulujem k úspešnému výkonu. Mohli by ste nám, prosím, prezradiť, ako sa cítite u nás na východe? Nie je to pre vás z Moravy, predsa len, trochu ďaleko?

Určite nie. Narodil som sa na Moravskom Slovácku a slovenčina je pre mňa druhým jazykom. Nie, že by som vedel hovoriť, ale nerobí mi problémy čítať a porozumieť aj rôznym nárečiam. Súčasne, polovica mojej rodiny žije v Bratislave, takže je to pre mňa bez problémov. Len v Košiciach som bol prvýkrát, až keď som išiel do Kardiocentra AGEL Košice-Šaca. A pokiaľ ide o vzdialenosť, časovo je to pre mňa momentálne do Košíc rýchlejšie, ako do Prahy (až na prechod cez Kysuce).

Prezradili mi o vás, že najradšej riešite tie najkomplikovanejšie prípady, ktorým by sa iní najradšej vyhli. Môžem sa opýtať, či vás to aj po rokoch praxe stále baví?

Viete, vždy som chcel v tom, čo robím, posúvať hranice možného. Spočiatku bolo cieľom vyrovnať sa kvalitou zdravotnej starostlivosti „západu“, čo v období socializmu bolo prakticky nemožné. V súčasnosti, ak hľadáme optimálny liečebný variant pre pacienta, tak sú naše technické možnosti, ako aj praktické skúsenosti, plne porovnateľné so zvyškom Európy alebo Ameriky. Je to nesmierne dobrý pocit, keď viete, že napríklad svojho spolužiaka ošetríte rovnako dobre, ako na ktoromkoľvek špičkovom svetovom pracovisku.

Pripravovali ste sa nejako špeciálne na realizáciu tejto procedúry?

Áno. V rámci prípravy sme intenzívne konzultovali s detskými pracoviskami v Prahe a vo Varšave, ktoré sa na liečbu vrodených chýb srdca špecializujú. Súčasne sme CT nález pacientky skonvertovali do augmentovanej reality a celú procedúru sme konzultovali aj s výrobcom protézy a implantačným proktorom. Je pravdou, že odporúčania na indikáciu výkonu neboli jednoznačné, ale nakoniec sme sa v rámci celého tímu po dohode s pacientkou rozhodli, že výkon zrealizujeme.

MUDr. Jaroslav Januška Ph.D.

Prekvapilo vás pri tomto unikátnom výkone niečo, čo ste neočakávali?

Samotný výkon ma prekvapil. Bola to nakoniec relatívne štandardne prebiehajúca katetrizačná implantácia chlopne. A aj samotný výsledok procedúry je nesmierne uspokojivý.

Ste propagátorom využitia špičkových technológií v intervenčnej kardiológii, bude nás v budúcnosti liečiť intervenčný robot riadený umelou inteligenciou?

Robot áno, umelá inteligencia bude ešte dlho potrebovať „ladenie“, aby nakoniec mohla intervenciu riadiť sama. Zatiaľ má umelá inteligencia iný druh chýb, ako má človek, a tie sa často prejavia v momentoch, ktoré nedokážeme predvídať a riešenie ktorých by pre človeka bolo veľmi jednoduché. Myslím si, že aj mentálne musíme my, ľudia, ešte dospieť do štádia, že sa necháme ošetriť od robota, ktorý je riadený umelou inteligenciou.

Smiem sa spýtať, či máte nejaký profesijný sen, ktorý by ste radi dosiahli, resp. zrealizovali?

Určite áno. Chcel by som do štandardnej medicínskej praxe v intervenčnej kardiológii zaviesť používanie augmentovanej reality. Táto vám na základe nálezu CT, magnetickej rezonancie alebo echo-kardiografie umožní zobraziť si model a v rámci tohto zobrazenia realizovať samotnú procedúru elektronicky riadeným katétrom. Výsledkom je bezpečnejší a rýchlejší výkon s výrazne nižšou radiačnou záťažou pre pacienta, ako aj pre personál. Zároveň by tento systém umožňoval postupný plynulý prechod k robotickým systémom.

Hovorí sa, že v jedinom kardiocentre na dedine, ako s úsmevom zvyknú hovoriť o Kardiocentre AGEL v Košiciach-Šaci, panuje rodinná a priateľská atmosféra, máte tiež podobné skúsenosti?

Pracujem ako kmeňový lekár v Kardiocentre Třinec-Podlesí. Je to ešte menšia nemocnica, ako v Šaci, ale cítim sa, akoby som iba prešiel u nás do iného poschodia. Je to v princípe veľmi jednoduché, máme sa jednoducho radi. Máme rovnaký postoj k pacientom, vieme, čo chceme dosiahnuť a vieme, že keď sa na pracovisku môžeme smiať spolu i aj s pacientmi, tak ide všetko jednoducho lepšie. Čiže, áno, cítim sa v Šaci ako doma a je to veľmi príjemné.