V júlovom vydaní Historickej revue sa rozbehnete za veľkým olympijským príbehom, ale tiež preniknete to nacistických bunkrov ukrytých hlboko v lesoch východného Pruska a budete svedkom atentátu na Adolfa Hitlera.
Muži športovali nahí a hry boli náboženským sviatkom
Počiatky olympijských hier sú podobne ako mnohé iné antické príbehy zaodené do mytologického rozprávania. Je však nesporné, že posvätná Olympia bola jedným z kľúčových miest gréckeho náboženského i kultúrneho života. V júlovom vydaní Historickej revue sa vrátite k antickému predobrazu olympijských hier, pozriete sa na jednotlivé športové disciplíny, na najúspešnejších športovcov, ale i na presahy vtedajšej politiky do športu. Olympijský príbeh pretrval v staroveku jedno tisícročie, fascinoval dokonca i rímskych cisárov a bol inšpiráciou, ktorá sa pretvorila do novej reality i v našej modernej ére.
Ako sa zrodil slávny maratón
Hoci maratónsky beh nebol súčasťou antických olympijských hier, je neoddeliteľnou súčasťou ich súčasného vnímania. Pozriete sa ako sa zrodila legenda o maratónskom bežcovi Feidippidésovi a ako súvisí s najslávnejšou kapitolou dejín antického Grécka.
Novodobé olympijské hry mali rozpačité začiatky
Olympijské hry sú jedným z mála antických odkazov, ktoré sa podarilo obnoviť do modernej podoby. Hoci bola prvá novodobá olympiáda v roku 1896 v Aténach veľkým úspechom, ďalšie roky skôr naznačovali, že nová tradícia nebude mať príliš dlhé trvanie. Napokon sa však presadili ako pevná súčasť športového života na celom svete. Zoznámite sa preto s barónom Coubertinom, ktorý sa rozhodol vzkriesiť tento antický odkaz a pozriete sa tiež na olympijské štadióny do Atén, Antverp, Amsterdamu či Štokholmu. Pripomenieme si aj hry v Paríži v roku 1924, kam sa dnes po sto rokoch vracajú.
Dojem z otvorenia hier v Berlíne v roku 1936 za všetkých vyjadrili holubice mieru
Berlínska olympiáda v roku 1936 bolo vo veľkej miere skôr prehliadkou nacistickej propagandy než oslavou športu. Keď však otvárací ceremoniál na berlínskom štadióne vrcholil, stala sa jedna neočakávaná i keď v mnohom symbolická udalosť. Holubice mieru vypustené organizátormi sa po hlasnej kanonáde zľakli natoľko, že si „uľavili“ nad hlavami nacistických potentátov. Propagandistická mašinéria však pokračovala ďalej. V novom vydaní HR sa preto bližšie pozriete na vari najkontroverznejšiu kapitolu olympijských dejín.
Ako Le Goff zmenil náš pohľad na stredovek
Za iný stredovek – to je titul len jednej z kníh významného francúzskeho historika Jacqua Le Goffa. A skutočne, pre iný stredovek tento historik aj celý život pracoval. Jeho pohľad do vzdialenej minulosti nie je len výpočtom dôležitých historických udalostí zasadených do príbehu politických dejín, ale je omnoho hlbším ponorom do sveta, mentality a imaginácie stredovekého človeka. Le Goff, ktorý by tento rok slávil sto rokov, výrazne zmenil vnímanie obdobia stredoveku pre celé generácie historikov, ale i širšej verejnosti. V čom tento odlišný pohľad spočíval? Odpoveď nájdete v HR.
Operácia Valkýra mala zmeniť osud tretej ríše
Ráno 20. júla 1944, keď panovalo horúce letné počasie, sa len 36-ročný plukovník nemeckej armády Claus von Stauffenberg objavil v hlavnom stane Adolfa Hitlera vo Wolfsschanze s bombou v kufríku. To, čo nasledovalo, na krátko zatriaslo nacistickým vedením a zároveň bolo zúfalou snahou o zvrátenie osudu Nemecka v nasledujúcich mesiacoch. Kto boli sprisahanci, ktorí sa pokúsili o atentát na nacistického vodcu a aké boli ich úmysly? A bolo možné ešte odvrátiť približujúcu sa porážku? Pozrite sa na jeden z najslávnejších atentátov i na príčiny, ktoré viedli k jeho neúspechu.
Náš časopis nájdete po celý mesiac v každom dobrom stánku, ale môžete si ho i predplatiť a dostanete zaujímavú knihu:
https://www.petitpress.sk/predplatne/historicka-revue/historicka-revue-cesta-k-wigan-pier/
