Veterný priemysel je európskym príbehom úspechu a kľúčom k dosiahnutiu klimatickej neutrality, tvrdí ústredná organizácia na podporu využívania energie z vetra WindEurope. Európska únia má v súčasnosti 107-tisíc veterných elektrární, ktoré produkujú 19 % elektrickej energie Európy a zamestnávajú viac ako 350-tisíc pracovníkov. Má to však aj úskalia. Medzi najväčšie problémy veternej energetiky patrí pomalý rozvoj a chýbajúce povedomie o dôležitosti veternej energie. Jednou z krajín, ktorých sa to týka je aj Slovensko.
Veterná veľmoc vs. my
Neďaleko hraničného prechodu Bratislava–Jarovce stojí malá vinohradnícka obec s názvom Prellenkirchen. V roku 1999 začínala s tromi veternými turbínami, dnes patrí medzi lídrov rakúskej veternej energetiky, ktorý zásobuje elektrinou až 40-tisíc domácností.
Obyvatelia Dolného Rakúska si svoj život bez veterných elektrární už nevedia predstaviť. Keď po dvadsiatich rokoch stáli pred voľbou, či turbíny vymeniť za nové alebo definitívne odstrániť, bez váhania si zvolili prvú možnosť. „Repowering“, ktorý v súčasnosti u našich susedov prebieha, prinesie vyššie a výkonnejšie veže, a vďaka tomu ešte viac veternej energie pre krajinu.
Z Rakúska sa vráťme späť na Slovensko. V roku 2024 je naša lokálna produkcia veternej energie rovná takmer nule. Paradoxom je, že Slovensko má viac než dobré podmienky pre rozvoj tohto obnoviteľného zdroja a dokonca aj pomerne vysokú akceptáciu pomedzi obyvateľmi. Podľa aktuálneho nezávislého prieskumu agentúry IPSOS sa 61 % Slovákov vyjadrilo, že by im nevadilo žiť v blízkosti veternej elektrárne. Kde je potom chyba?
Prečo Slovensko zaostáva?
Slovenská republika sa ako členský štát EÚ zaviazala do roku 2030 znížiť množstvo emisií CO2 v ovzduší o 55 % (v porovnaní s rokom 1990) a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Energetickí špecialisti tvrdia, že práve veterná energia je popri energii zo slnka najschodnejšou cestou k zvládnutiu tohto ambiciózneho plánu.
V našej krajine čelí veterná energia dvom hlavným prekážkam: zložitým regulačným a administratívnym procesom.
„To je dôvod, prečo zatiaľ žiaden zo zámerov veterných parkov, ktorý tu bol v minulosti, nemohol byť dotiahnutý do konca. V tejto oblasti tak zaostávame za inými krajinami EÚ,“ hovorí Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Najdôležitejší zdroj súčasnosti
Energia z vetra je považovaná za najdôležitejší obnoviteľný zdroj súčasnosti. Veterné elektrárne produkujú čistú energiu, ktorá je čoraz dostupnejšia, technologicky vyspelejšia a stopercentne bezpečná.
„Moderné technológie umožňujú znížiť hluk, eliminovať stroboskopický efekt a predchádzať kolíziám s vtákmi. Navyše, súčasné veterné turbíny sú takmer v plnej miere recyklovateľné,“ vysvetľuje Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie z SPP.
Prečo podporiť veternú energiu na Slovensku?
Na príklade spomínanej rakúskej obce Prellenkirchen vidíme už dnes prínos parkov pre tamojší život - v obci už viac ako 10 rokov neprišlo k zvyšovaniu miestnych daní či poplatkov a finančné prostriedky poskytované investormi sú využívané na jej dlhodobý rozvoj.
Spoločnosť SPP má aktuálne rozpracovaných 5 projektov veterných parkov v rôznych regiónoch Slovenska, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Hlavným cieľom je, aby Slovensko pomocou veternej energie dosiahlo zníženie ročnej produkcie emisií CO2 v porovnaní s elektrinou dnes vyrábanej z fosílnych palív.
„Ak chceme prilákať na Slovensko technologicky vyspelé fabriky alebo perspektívne výroby, je nevyhnutné ponúknuť im obnoviteľné zdroje energie, ako je vietor alebo slnko. Investori to doslova žiadajú. To všetko zapadá do širšieho kontextu, kde Slovensko potrebuje nasledovať príklad vyspelých krajín,“ dopĺňa Tomáš Kupka z SPP.
Dopyt po elektrickej energii v Európe aj vo svete neustále rastie, avšak zásoby fosílnych surovín vydržia už len niekoľko desaťročí. Vietor spoločne so slnkom predstavujú ten najprirodzenejší spôsob, ako získať energiu, preto by bolo podľa energetických špecialistov škoda ich nevyužiť.