Na výskum stredoškolákov upozorňuje aj inštaliácia pred košickým Auparkom
KOŠICE. Trojuholník oblastí Vranov nad Topľou, Strážske a Humenné je podľa Greenpeace celosvetovo najrizikovejšia lokalita kontaminovaná PCB (polychlórované bifenyly) kvôli neslávne známemu závodu Chemko Strážske. Toxickými PCB látkami je priamo ohrozených 220-tisíc ľudí na východe Slovenska.
Už štyri posledné vlády sa zaoberali možnosťami ako zneškodniť obsah sudov s PCB v areáli pôvodcu kontaminácie. Látky sa však medzičasom uvoľnili aj do pôdy, z ktorej sa dostanú do všetkého živého. Nádej na vyčistenie pôdy prišla od mladých výskumníkov, ktorí sa aktívne zaujímajú o osud svojho životného prostredia. Ich príbeh je v mnohom inšpirujúci.
Reagovali na akútnu potrebu
Študent Gymnázia J. A. Raymana v Prešove Alex Knaderka už ako 14-ročný túžil po vedeckej dráhe. Projekt predstavil videohovorom z Honkongu, kde momentálne študuje na strednej škole. „Kládol som si veľa rôznych otázok a mal som silnú túžbu pracovať na serióznom vedeckom projekte. Oslovil som učiteľku Miriam Feretovú, ktorú som spoznal na viacerých prírodovedných súťažiach a vnímal som ju ako veľmi aktívnu učiteľku, ktorá nepovie žiakom nie. Oslovil som ju s tým, aby sme spolu porozmýšľali, v akej oblasti by sme mohli spoločnosti pomôcť. Všimli sme si, že v tomto období sa akoby otvorila pandorina skrinka v podobe tikajúcej časovanej enviromentálnej bomby v Strážskom. Preto sme sa rozhodli venovať sa práve tejto problematike,“ opisuje začiatky práce na projekte.
Doc. RNDr. Peter Pristaš (vľavo) a Juraj Bayer (vpravo)
Baktérie rozložia toxické PCB
Spolu s vtedy 16-ročným Jozefom Jabczunom z Katolíckej spojenej školy sv. Mikuláša v Prešove sa pozreli na problém s PCB látkami novátorským spôsobom. Z pôdy v Strážskom sa im podarilo identifikovať unikátne baktérie, ktoré rozkladajú PCB s vysokou účinnosťou na menej toxické medziprodukty. Našli aj spôsob transportovania mikroorganizmov do zasiahnutých lokalít tak, aby na mieste efektívne rozkladali PCB. Svoju metódu nazvali MARS PCB. Zatiaľ bola odskúšaná v laboratórnych podmienkach.
„Priamo zo Strážskeho sme odobrali úplne bežné baktérie skupiny pseudomonas wadenswilerensis a bacillus cereus, keďže sme chceli mať baktérie, ktoré sú adaptované na prostredie. Predpokladali sme, že baktérie, ktoré žijú v samotnom Strážskom, už možno majú nejaké adaptácie na degradáciu PCB, ktoré by sme vedeli využiť,“ vysvetľuje Jozef Jabczun.
„Aplikácia bude pozostávať z toho, že samotné baktérie žijúce na našom substráte – aktívnom uhlí, dáme do pôdy naoraním. Potom sa viac-menej čaká, kým baktérie PCB zdegradujú, čo môže trvať niekoľko mesiacov až rokov. Závisí to od teploty, počasia aj množstva kontaminácie na danom mieste.“
Praktická ukážka výskumu študentov (zdroj: VSE)
Ekologickejšia metóda
Najviac kontaminovaná je oblasť odpadového kanála pri bývalom Chemku Strážske a jeho okolie, čo je oblasť veľká niekoľko desiatok kilometrov štvorcových.
Doterajšie metódy odstraňovali PCB látky z pôdy menej ekologicky. „V Česku napríklad vybagrovali niekoľko metrov vrchnej vrstvy pôdy a spálili ju v špeciálnych peciach. Takéto pece mali byť vystavané aj u nás na Zemplíne, ale nestalo sa to kvôli odporu obyvateľstva, pretože by sme museli spracovávať PCB odpad pre celú východnú Európu. My sa snažíme životné prostredie zachrániť a nie ho vybagrovať a spáliť,“ vysvetľuje Jozef, v čom je metóda MARS PCB ekologickejšia.
Alex Kanderka (zdroj: VSE)
Mentor ich musel brzdiť
Učiteľka Miriam Feretová si inovatívnom metódy svojich zverencov vysvetľuje ich mladíckym elánom. „Oni si neuvedomujú limity, nepovedia si, že toto sa nedá. Len to skúšajú. Projekt je okrem sľubných výsledkov aj ukážkou plodnej spolupráce mladých ľudí, akademického aj komerčného sektora.“
Jozef Jabczun (vľavo) a Alex Kanderka (vpravo) (zdroj: VSE)
Najvýznamnejšiu pomoc študentom poskytla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Mentor Alexa a Jozefa, docent Peter Pristaš z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, sa s metódou MARS PCB stretol prvýkrát pred troma rokmi. „Bolo to na súťaži Amavet – amatérska veda a technika, kde som bol hodnotiteľom. Už vtedy práca Alexa a Jozefa kvalitou vysoko vyčnievala nad všetkými ostatnými, preto som im ponúkol spoluprácu. Počas výskumu boli veľmi aktívni, niekedy sme ich museli až brzdiť,“ opisuje nadšenie, s ktorým sa stredoškoláci pustili do práce.
Zakázané, no všadeprítomné
PCB sa začalo používať približne pred sto rokmi, kedy zožalo veľkú slávu. Používali sa
ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v mazadlách ako zmäkčovadlá vo farbách, tmeloch, lepidlách, tesneniach.
„Vo vtedajších testoch PCB nevykazovalo žiadnu akútnu toxicitu. Zhruba po desiatich rokoch používania sa začalo ukazovať, že negatívny vplyv PCB existuje a zasahuje už do vývoja detí počas tehotenstva. Existujú dôkazy, že deti narodené matkám, ktoré mali vyššie hodnoty PCB mali nižšie IQ, slabšiu pozornosť, horší vývoj zubov atď. PCB boli síce zakázané, ale sú už v podstate všade v prostredí,“ opisuje Pristaš smutnú skutočnosť.
„PCB nie je čistá látka, je to zmes viacerých látok, dohromady je ich viac ako dvesto. Podľa toho, ako komplikované sú tie látky, je rozdielny aj ich osud v životnom prostredí aj vplyv na človeka. Účinnosti odstránenia PCB z pôdy sa vyjadrujú v percentách pre jednotlivé typy PCB. V simulovaných experimentoch v laboratórnych podmienkach dokázali odstrániť vysoké percento PCB z pôdy, v priemere až 40 – 50 percent. Niektoré druhy baktérií dokážu rozkladať PCB s účinnosťou až 90 percent,“ opisuje docent Pristaš výborné výsledky laboratórneho výskumu.
Jozef Jabczun (vľavo), Doc. RNDr. Peter Pristaš (v strede) a Juraj Bayer (vpravo)
S podporou VSE
Výskum získal podporu Východoslovenskej energetiky nielen prostredníctvom nadácie tejto energetickej spoločnosti, ale spolu so zákazníkmi VSE aj cez službu Zelená energia. V rámci nej ponúka zákazníkom elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov a garantuje, že podporuje udržateľnosť a prispieva na komunitné projekty.
„V prvom rade by som chcel pogratulovať mladým výskumníkom a docentovi Pristašovi k tomuto unikátnemu, úžasnému projektu. Sme hrdí, že sme mohli byť jeho súčasťou a finančne ho podporiť. Pre nás je téma udržateľnosti kľúčová, snažíme sa preto aktívne podporovať všetky projekty na ochranu životného prostredia, ktoré sú v našich silách. Tento projekt sme podporili dokonca dvakrát, pretože je pre nás veľmi významný aj tým, že presahuje hranice Slovenska,“ uviedol na tlačovej konferencii predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VSE, Juraj Bayer.
Rizikové je mäso aj vajička
Termín, kedy bude môcť byť metóda uvedená do praxe priamo v Strážskom, zatiaľ nie je známy. „Výskum má potenciál. Ukázal nám, že existujú relatívne lacné a jednoduché biologické možnosti na zníženie kontaminácie PCB v pôde. Pre mňa osobne je to srdcová téma, keďže sám žijem v tejto oblasti a každý deň dochádzam do práce do Košíc,“ hovorí docent Peter Pristaš.
Priznáva, že v každom životnom prostredí na našej planéte už bol zaznamenaný výskyt PCB látok, rozdiel je len v úrovni kontaminácie. „Prevažná väčšina ľudí dostane najväčší príjem PCB po narodení z materského mlieka. Lebo ženy, ktoré žijú v spomínanom trojuholníku, konzumujú látky, ktoré sú už kontaminované a PCB má tendenciu koncentrovať sa v živých systémoch. Napríklad vo vode je PCB veľmi málo, ale vo vašom tele sa ukladá do tukov zo živočíšnej stravy. Mali by ste preto obmedziť jedenie mäsa zo zvierat z tejto oblasti. Ani vajíčka z domáceho chovu by som nejedol,“ odporúča docent Pristaš.
Kvôli obsahu PCB látok sa nesmú konzumovať ani ryby ulovené v Laborci či na Zemplínskej Šírave. Zároveň dodáva, že v rastlinách sa PCB naopak nekumuluje. „Ja osobne som nezisťoval, koľko PCB mám v tele, lebo by ma to trápilo. Jediné riešenie v tejto situácii je odsťahovať sa.“ Ak by sme rozklad PCB látok nechali na prírodu, trvalo by to oveľa dlhšie. „PCB najčastejšie rozkladá svetlo. Trvalo by mu to tisíc až dvetisíc rokov, podľa miery kontaminácie,“ dodáva docent Pristaš.
