Ako veterné turbíny ovplyvňujú životné prostredie okolo nás

Viete si predstaviť, že jediná veterná turbína dokáže počas svojho života nahradiť produkciu 4-tisíc ton CO₂, ktoré by inak vznikli pri výrobe energie z fosílnych palív? To je zároveň množstvo emisií, ktoré by bežné auto vyprodukovalo, keby šesťkrát obišlo Zem po rovníku.

Veterná energia sa v súčasnosti stáva jedným z hlavných nástrojov v boji proti klimatickým zmenám a pri znižovaní uhlíkovej stopy. Európska únia si stanovila ambiciózne ciele a veterné turbíny v tom smere zohrávajú kľúčovú úlohu. Naša krajina zatiaľ v oblasti veternej energie robí len svoje prvé opatrné kroky. „Slovensko má vo využívaní veterných zdrojov veľký potenciál, ktorý sme doteraz nevyužili,“ tvrdí SPP, jeden z popredných lokálnych investorov v oblasti veternej energetiky.

Veterná energia: Čistý a spoľahlivý zdroj

Veterná energia patrí medzi najčistejšie zdroje energie, keďže neprodukuje žiadne skleníkové plyny, odpady ani škodlivé emisie počas svojej prevádzky. „Veterné turbíny vyrábajú elektrinu bez potreby vstupných surovín, ako je napr. uhlie, a jediným zdrojom je nevyčerpateľný vietor. Týmto spôsobom sa výrazne znižuje naša závislosť na fosílnych palivách a tiež na importe energie,“ hovorí Tomáš Kupka​, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP.

SPP má v súčasnosti plánovaných päť projektov veterných parkov, ktoré sú zatiaľ v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tieto parky by mali byť umiestnené v oblastiach s najlepšími veternými podmienkami, ako sú Drahovce, Galanta či Skalica. Hoci nebudú ani zďaleka tak rozsiahle, ako napríklad veterné farmy v susednom Rakúsku, predstavujú dôležitý krok k väčšej energetickej sebestačnosti​​ našej krajiny.

Vplyv veternej energie na regióny

Jednou z otázok, ktoré sa objavujú pri téme výstavby veterných parkov, je ich vplyv na miestne komunity a krajinu. „Všetky naše projekty sú navrhnuté tak, aby sa nachádzali mimo zastavaných oblastí a rešpektovali environmentálne štandardy. Veterné parky nepredstavujú riziko pre obyvateľov ani pre životné prostredie. Práve naopak, podobne ako iné stavby, prispievajú obciam nielen miestnymi daňami, ale aj priamymi finančnými príspevkami,“ vysvetľuje T. Kupka​.

Skúsenosti našich západných susedov, najmä z regiónov Dolného Rakúska a Burgenlandu, ukazujú, že veterné parky môžu výrazne podporiť hospodársky rozvoj miestnych komunít. Príjmy z veterných elektrární umožňujú obciam udržiavať výšku miestnych daní, pričom finančné prostriedky sú efektívne využívané na investície a zlepšovanie kvality života v regióne.

Veterné turbíny a vtáctvo

Medzi najčastejšie obavy súvisiace s veternými elektrárňami je ohrozenie vtáctva. Táto mylná predstava je dnes už mnohonásobne vedecky vyvrátená. Potvrdzuje ju aj nedávny výskum z Dánska, ktorý dva roky sledoval tisícky vtákov lietajúcich pri veterných elektrárňach v Severnom mori a nezaznamenal ani jeden úhyn v dôsledku zrážky s turbínou. Zistilo sa, že vtáky prispôsobujú svoje letové dráhy a vyhýbajú sa listom rotora už od vzdialenosti približne 120 metrov, riziko kolízií je preto minimálne.

(zdroj: Shutterstock)

Navyše, moderné turbíny sú vybavené systémami, ktoré dokážu detegovať prítomnosť vtákov a v prípade potreby rotor zastaviť. „Každý nový projekt veternej energie zahŕňa výskum potenciálneho vplyvu na vtáctvo a netopiere, pričom stavba je povolená len vtedy, ak sa preukáže, že neohrozí faunu,“ upresňuje Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie z SPP​.

Efektívne využitie pôdy

V porovnaní s fotovoltickými panelmi, ktoré sú rovnako významným zdrojom obnoviteľnej energie, majú veterné turbíny jednu zásadnú výhodu – zaberajú minimálnu plochu. To umožňuje, aby zvyšok pôdy zostal dostupný pre poľnohospodárske využitie. „Pôda pod turbínami je neporušená a môže sa ďalej využívať na pestovanie plodín alebo ako pastviny pre dobytok,“ dodáva L. Jamborová. Tento synergický prínos tak umožňuje kombinovať produkciu čistej energie s podporou miestneho hospodárstva.

Dlhodobé environmentálne prínosy

Veterné turbíny majú životnosť približne 25 rokov, po uplynutí ktorých nasleduje demontáž a recyklácia. „Moderné technológie dnes umožňujú recyklovať až 95 % materiálov použitých pri výrobe turbín, niektorí výrobcovia deklarujú dokonca až 100 % recyklovateľnosť. Tento proces zaručuje, že ekologická stopa veternej elektrárne zostáva nízka aj po ukončení jej životnosti,“ vysvetľuje Lenka Jamborová z SPP​.

Pri správnom plánovaní a rešpektovaní ekologických štandardov môžu byť veterné parky neinvazívnym spôsobom, ako zvýšiť produkciu čistej energie bez poškodenia krajiny. Po demontáži turbín sa pôda dokáže rýchlo vrátiť do pôvodného stavu a využívať na poľnohospodárske účely​.

Veterná energia ako symbol technologického pokroku

Okrem ekologických výhod prináša veterná energia aj významné technologické inovácie. Nové turbíny sú navrhované tak, aby mali čo najmenší dopad na okolie a poskytovali spoľahlivú a udržateľnú výrobu elektriny aj pri slabších veterných podmienkach.

Veterné parky otvárajú dvere aj pre príchod nových investorov, ktorí často požadujú čistú energiu pre svoje podniky. Pre Slovensko by to znamenalo nielen nové pracovné miesta, ale aj posilnenie ekonomiky v dlhodobom horizonte​.

„Veterná energia je symbolom technologickej a ekologickej vyspelosti. S jej príchodom vznikne nové priemyselné odvetvie, čo znamená množstvo pracovných príležitostí pre Slovákov. Zvyšuje sa tiež atraktivita našej krajiny pre investorov, pre ktorých je čistá energia z vetra obrovským benefitom. Jednoducho, veterná energia je pre nás príležitosťou stať sa modernou a ekologicky zodpovednou krajinou,“ uzatvára T. Kupka.

Symbióza tradičných a obnoviteľných zdrojov v podaní SPP

SPP, ako najväčší slovenský dodávateľ energie, je aktívny nielen v oblasti tradičných zdrojov, ale aj v podpore tých obnoviteľných. Spoločnosť sa zaviazala investovať do rôznych zelených projektov, ktoré podporujú udržateľný rozvoj Slovenska. Okrem veterných parkov sa SPP angažuje aj v oblasti fotovoltiky a biometánu​. Taktiež pravidelne prispieva k ochrane biodiverzity, napríklad výsadbou stromov v oblasti TANAP-u či podporou komunít včelárov. Päť veterných parkov, ktorých projektové zámery SPP predložilo, bude schopných ročne vyrobiť 792 GWh a zásobiť energiou viac ako 315-tisíc slovenských domácností.