Jedným z kľúčových opatrení vlády v rámci konsolidácie je zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Tento krok má za cieľ posilniť štátny rozpočet, je však spojený s množstvom rizík a problémov, ktoré môžu viesť k tomu, že štát nakoniec nevyberie koľko si naplánoval.
Kým vláda predpokladá, že zvýšenie DPH automaticky zvýši príjmy do štátnej pokladnice, skúsenosti z minulosti ukazujú, že takéto opatrenia môžu mať aj opačný účinok. Zvýšenie cien pre spotrebiteľov, predovšetkým pri tovaroch s vysokými daňami, môže viesť k hľadaniu alternatív v podobe sivej ekonomiky a nákupnej turistiky.
Zvyšovanie DPH zasiahne všetky oblasti ekonomiky, ale osobitne citlivou je tá časť tovarov, ktoré už teraz nesú vysokú daňovú záťaž v podobe spotrebných daní. DPH sa totiž v tomto prípade nepripočíta k trhovej cene, ale k cene navýšenej spotrebnými daňami. Tie navyše z roka na rok rastú a štát počíta z ich zvyšovaním aj v ďalších rokoch. Reč je o palivách, tabakových výrobkoch, alkohole, a najnovšie tiež sladených nápojoch. Ide teda o produkty, s ktorými sa najčastejšie spája nákupná turistika.
Ľudia z prihraničných oblastí, avšak nielen z nich, sa vydajú za nákupmi k susedom vždy, keď sa určitý tovar stane dostupnejším. V snahe ušetriť sa našinci vydávajú za nákupmi palív, odevov, dokonca vianočných stromčekov a samostatnou kapitolou sú práve nákupy tabakových výrobkov a alkoholu.
Daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane sú regresívne dane, ktoré najviac zaťažujú ľudí s nižšími príjmami.
Cenová citlivosť ľudí môže vyústiť aj do nárastu čierneho obchodu, ktorý je už teraz vysoký. Ukazujú to napríklad posledné dáta spoločnosti KPMG o predaji nelegálnych cigariet. Spotreba pašovaných a falšovaných cigariet u nás vlani medziročne vzrástla až o 52 %. Jasným vplyvom je tu nárast spotrebných daní, ktoré rástli 4 roky po sebe. Celkovo sa u nás spotrebovalo 260 mil. nelegálnych cigariet, čo je prepočtom 13 mil. krabičiek. MKPMG upozorňuje, že situácia sa vrátila na úroveň roka 2019.
Celkový výpadok Slovenska na daniach z titulu nelegálnej spotreby za vlaňajší rok odhaduje KPMG na 44 mil. EUR. Oproti roku 2022 je to nárast o 17 mil. eur. Dá sa očakávať, že po zavedení opatrení vlády dôjde k ďalšiemu nárastu.
