Necelých 12 kilometrov od hraničného prechodu Bratislava – Jarovce leží rakúska obec Prellenkirchen. Má 41 km2, 1 300 obyvateľov a 28 veterných veží. Tie už 24 rokov neoddeliteľne patria k Prellenkirchenu a jeho obyvaatelia si odsúhlasili, že aj naďalej budú. Rakúsko viac ako dve dekády profituje z veternej energie, ktorá sa stala kľúčovou súčasťou energetického mixu krajiny. Pomáha znižovať emisie CO2, podporuje lokálnu ekonomiku a obyvateľom prináša dostupnú elektrickú energiu. Vyzerá budúcnosť veternej energie podobne aj na Slovensku?
Význam veternej energie v Európskej únii
Energia z vetra patrí medzi najdynamickejšie rastúce zdroje obnoviteľnej energie na svete. V Európe pracuje momentálne zhruba 113 000 veterných turbín, ktoré pokrývajú 19 % produkcie elektrickej energie. Cieľom Európskej únie je dosiahnuť do roku 2030 42,5 % podiel obnoviteľných zdrojov v celkovom energetickom mixe, pričom veterná energia hrá v tomto pláne kľúčovú úlohu.
Na Slovensku energia z vetra chýba
V našej krajine je produkcia energie z vetra takmer nulová. Napriek tomu, že Slovensko má skvelé podmienky pre rozvoj tohto obnoviteľného zdroja, hlavnými prekážkami sú zložité regulačné a administratívne procesy.
„Na Slovensku boli v minulosti pokusy o rozvoj veternej energie, zastavila ich však nedostatočná kapacita existujúcich distribučných sietí na pripojenie nových veľkých zdrojov, ako sú veterné elektrárne, a tiež zdĺhavé povoľovacie procesy. To je dôvod, prečo sa projekty napokon nezrealizovali, a tiež prečo Slovensko za inými krajinami EÚ v tejto oblasti zaostáva,“ hovorí Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Veterná energia je energiou zajtrajška
Dnes je situácia naliehavejšia. Okrem záväzkov voči Európskej únii Slovensko smerom k veternej energii tlačia aj zahraničné firmy, ktoré prinášajú do našej krajiny investície a prácu pre ľudí. Práve tie trvajú na tom, že časť dostupnej energie musí pochádzať z vetra alebo slnka. Modernizácia infraštruktúry elektrických sústav a zjednodušenie legislatívnych procesov je v súčasnosti už nevyhnutnosťou.
Spoločnosť SPP má aktuálne rozpracovaných 5 projektov veterných parkov v oblasti Drahoviec, Skalice a Galanty, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Hoci sa svojím rozsahom ani zďaleka nepriblížia k tým rakúskym, ročne budú schopné vyrobiť 792 GWh, zásobiť energiou viac ako 315-tisíc slovenských domácností a výrazne prispieť k znižovaniu emisií CO2.
„Vieme, že fosílne palivá sa rýchlo míňajú a tradičná energia z jadra nepostačuje. Energia z obnoviteľných zdrojov sa stáva dôležitou súčasťou energetického mixu krajín Európskej únie. Konkrétne veterná energia má oproti slnečnej tú výhodu, že pod vežami je možné naďalej pestovať plodiny a že neobmedzuje priestor pre život tamojšej zveri. Dopyt po elektrine bude v budúcnosti rásť, je preto nevyhnutné, aby sme mali silné a diverzifikované zdroje,“ objasňuje Kupka z SPP.
Rakúsko nezaháľa
U našich západných susedov momentálne prebieha tzv. „repowering“ – výmena starých veterných turbín za nové, ktoré budú vyššie a tiež výkonnejšie. Obce a ich obyvatelia si odsúhlasili, že veternej energie sa nevzdajú ani v nasledujúcich rokoch.
„Rakúsko je priekopníkom vo využívaní veternej energie, čo mu umožňuje vytvárať dlhodobé benefity pre obce, ako sú stabilné poplatky a daňové úľavy. Tento prístup k ekologickej energii a dlhodobej udržateľnosti je niečo, čo by sme chceli nasledovať aj na Slovensku, aby sme zlepšili energetickú bezpečnosť a prínos pre miestne komunity,“ rozpráva Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie SPP.
Veterné technológie napredujú
Energia z vetra je na Slovensku zatiaľ veľkou neznámou, čo môže vyvolávať neistotu a obavy. Na druhej strane, veterné veže sú dnes technologicky do najmenšieho detailu prepracované a pre okolité prostredie preto celkom neškodné.
„Veterné turbíny sú navrhnuté tak, aby minimalizovali negatívne dopady na životné prostredie. Moderné technológie umožňujú znížiť hluk, eliminovať stroboskopický efekt a predchádzať kolíziám s vtákmi. Navyše, súčasné veterné elektrárne sú takmer v plnej miere recyklovateľné. Aj výrobcovia turbín si uvedomujú potrebu minimalizácie nedostatkov, ktoré by mohli obťažovať obyvateľov, a preto smerujú k čo najlepšej integrácii týchto technológií do prírody,“ hovorí Tomáš Kupka.
Prísne pravidlá na Slovensku vs. rozvoj veternej energetiky
Vybudovanie veterného parku je náročný proces, ktorý si zo strany investorov vyžaduje splnenia množstva kritérií. Pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie konkrétneho veterného parku sa dôsledne berú do úvahy migračné trasy vtákov či výskyt chránených druhov. Nezávislé štúdie zároveň potvrdili, že veterné turbíny nespôsobujú úhyn vtákov v žiadnej miere. Vtáky sú natoľko predvídavé, že vzorce ich pohybu sa prirodzene prispôsobujú listom rotora, pričom čím bližšie sa k turbínam nachádzajú, tým viac ich pohyb kopírujú.
Ďalším dôležitým kritériom je zachovanie minimálnej vzdialenosti veterných veží od obydlí. V Európe je to dnes 500-700 metrov, prípadne podľa úrovne hluku. Na Slovensku bola nedávno stanovená odstupová vzdialenosť 1 km, čo je jedna z najprísnejších noriem v EÚ. Pre predstavu, vo vzdialenosti 400-500 metrov od veterných turbín dosahuje úroveň hluku približne 40 dB, čo je údaj porovnateľný so zvukom tichej rezidenčnej oblasti či kancelárie.
Bude Slovensko nasledovať vyspelé štáty?
Napriek tomu, že rozvoj veternej energetiky na Slovensku napreduje len pomaly, hneď za hranicami máme skvelý príklad toho, ako veterné parky môžu harmonicky spolunažívať s miestnymi komunitami bez negatívnych vplyvov na rozvoj obcí či kvalitu života.
„Veterné turbíny v Rakúsku už roky ticho pracujú v pozadí, pričom prispievajú k ekologizácii krajiny a hospodárskemu rastu. Tento úspech by nás mal inšpirovať, aby sme sa nebáli nasledovať ich príklad aj na Slovensku. Verím, že práve využitie obnoviteľných zdrojov, ako je vietor, môže byť cestou, ktorá nám pomôže nám priblížiť sa k vyspelým krajinám v oblasti udržateľnej energetiky,“ nádeja sa Lenka Jamborová z SPP.
Benefity, ktoré prinesie veterná energia Slovensku
1. Zníženie nákladov na energiu
- S rozvojom veternej energetiky v našej krajine sa stane elektrická energia finančne dostupnejšia. Veterné parky pomôžu zabezpečiť stabilné a lacnejšie dodávky elektriny, čo znižuje celkové náklady na energie v domácnostiach.
2. Ekonomické výhody pre regióny
- Miestne komunity môžu profitovať z príjmov z veterných parkov, napríklad vo forme nižších miestnych daní alebo príspevkov na verejné projekty. To prispeje k rozvoju obcí a zlepšeniu infraštruktúry.
3. Čistejšie životné prostredie
- Energia z vetra je obnoviteľná a nevytvára priame emisie skleníkových plynov, ktoré znečisťujú ovzdušie, vďaka čomu môžeme žiť v zdravšom a kvalitnejšom prostredí.
4. Energetická nezávislosť
- Veterná energia znižuje závislosť Slovenska na dovoze fosílnych palív, čo zvyšuje energetickú bezpečnosť krajiny. To znamená tiež stabilnejšie ceny a menší vplyv globálnych udalostí na náš každodenný život.
5. Podpora inovácií a technológií
- Investície do veternej energetiky podporujú technologický pokrok a vytvárajú nové pracovné miesta v oblasti inovácií a výskumu. To posilňuje pozíciu Slovenska ako moderného a technologicky vyspelého štátu.
