Veterná energia, ktorá sa v Európe dostáva do popredia ako dôležitý zdroj obnoviteľnej energie, posilňuje energetickú nezávislosť krajiny a prispieva k čistejšiemu životnému prostrediu. Ako však vnímajú tému výstavby veterných elektrární Slováci? Problematiku akceptácie veternej energie osvetľujú uznávaný český odborník na sociálnu geografiu a zástupcovia SPP, jedného z najvýznamnejších investorov v oblasti veternej energetiky na Slovensku.
Vyše 60 % obyvateľov nemá problém bývať pri veternej elektrárni
„Dlhodobé výskumy ukazujú, že veľká väčšina obyvateľov (80-90 %) podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie na úkor tradičných foriem energetiky ako sú uhlie či jadro,“ uvádza nás do problematiky RNDr. Bohumil Frantál, PhD. z Ústavu geoniky AV ČR a Univerzity Palackého v Olomouci.
Podľa odborníka miera akceptácie čiastočne klesá, pokiaľ ide o výstavbu veterných elektrární v blízkosti vlastného bydliska, i tak však predstavuje optimistických 60 %. Tieto čísla sa zhodujú s výsledkami nedávneho nezávislého prieskumu agentúry IPSOS, v ktorom sa presne 61 % Slovákov vyjadrilo, že by im neprekážalo žiť v blízkosti veternej elektrárne.
Donedávna boli príčinami pomalého rozvoju veternej energie na Slovensku najmä nedostatočná kapacita existujúcich distribučných sietí a tiež zdĺhavé povoľovacie procesy. Od roku 2003 u nás nebola postavená ani jedna nová veterná elektráreň a produkcia elektriny z vetra predstavuje iba 3 MWh. „To je dôvod, prečo zaostávame za inými krajinami EÚ,“ potvrdzuje Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, ktorá patrí medzi najvýznamnejších investorov v tejto oblasti na Slovensku.
Dnes majú na tom podiel najmä obavy z nepoznaného.
Mýty ako brzda rozvoja
„Výstavba veterných elektrární je téma, ktorá verejnosť všade na svete rozdeľuje,“ konštatuje sociálny geograf Frantál. Časť ľudí stále verí nepravdivým informáciám o negatívnych vplyvoch na ľudí, zver či pôdu, ktoré však boli relevantnými štúdiami viackrát vyvrátené.
„Mýty šíria nielen odporcovia veterných elektrární, ale aj mnohí politici a novinári, či už z neznalosti alebo zámerne. Medzi opakované nepravdy patrí aj to, že u nás dostatočne nefúka alebo že väčšina ľudí nechce veterné elektrárne. Výskumy a prax ukazujú opak,“ vysvetľuje B. Frantál.
Kompatibilitu so životným prostredím jednoznačne potvrdzujú aj sami investori. „Dnešné veterné elektrárne sú navrhnuté tak, aby minimalizovali negatívne dopady na životné prostredie. Moderné technológie umožňujú znížiť hluk na minimum, eliminovať
stroboskopický efekt a predchádzať kolíziám s vtákmi,“ vysvetľuje Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľnej energie z SPP. Zdôrazňuje, že súčasné veterné turbíny sú tiež takmer v plnej miere recyklovateľné.
Kto je za a kto proti?
Podľa Bohumila Frantála sú postoje ľudí ovplyvnené osobnými hodnotami a mierou „užitočnosti“ pre jednotlivca a obec. „Vďaka klimatickým zmenám a energetickej kríze vníma čoraz viac obyvateľov prínos veterných elektrární ako bezemisného zdroja energie, ktorý prispieva k energetickej nezávislosti štátu,“ vyzdvihuje odborník. S výstavbou veterných elektrární súhlasia najmä mladší ľudia do 30 rokov a obyvatelia nad 60 rokov, ktorým veterné parky neprekážajú alebo im na nich nezáleží.
Medzi odporcami nájdeme najmä strednú generáciu, pričom špeciálnu kategóriu predstavujú majitelia tzv. „druhého bývania“, teda chatári. Práve ich vplyv na miestnych obyvateľov bol dôvodom, prečo v niektorých obciach projekty pozastavili. Sociálny geograf upresňuje: „Chatári nemajú v obciach trvalé bydlisko, preto pre nich nie je dôležitá ekonomická motivácia, teda aké peniaze získa obec a do čoho ich investuje. Naopak, preferujú zachovanie nedotknutej krajiny.“
Lokálne referendá nemusia odrážať realitu
Slovensko sa ako člen Európskej únie zaviazalo do roku 2030 znížiť emisie CO2 o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Energetickí odborníci zdôrazňujú, že veterná energia je spolu so solárnou energiou najlepšou cestou k dosiahnutiu týchto ambicióznych cieľov. Lenka Jamborová z SPP dopĺňa, že požiadavky prichádzajú aj zo strany investorov. „Mnohé zahraničné firmy, ktoré investujú na Slovensku, trvajú na tom, že časť dodávanej energie musí pochádzať z obnoviteľných zdrojov.“
Názor obyvateľov má v tejto situácii veľkú váhu. Dôležitú úlohu pri formovaní ich postojov zohráva samotný proces plánovania a rozhodovania o projektoch, miera otvorenosti či autorita starostu. Výpovednú hodnotu podľa odborníka však nemožno pripisovať miestnym referendám. „Účasť obyvateľov býva veľmi nízka (ak nie sú spojené napríklad s voľbami vyššej úrovne) a častejšie v nich hlasujú skôr odporcovia projektov ako tí, ktorí projekty pasívne akceptujú - neprekážajú im, ale nemajú potrebu ísť počas víkendu aktívne vyjadriť svoj názor,“ vysvetľuje Bohumil Frantál.
Efekt familiarizácie
Na príklade iných krajín vidíme, že po prvotnej nedôvere prichádza u väčšiny ľudí k zmene vnímania. Obavy sa väčšinou nenaplnia a ľudia sa s parkom zžijú. V susednom Rakúsku sa ani po vyše dvadsiatich rokoch veternej energie vzdať nechcú a turbíny, ktorým skončila životnosť, vymieňajú za vyššie a výkonnejšie.
„Keď sa v niektorom regióne postavia elektrárne, ľudia ich začnú vnímať ako bežnú súčasť krajiny, získajú s nimi osobnú skúsenosť, zmiznú predchádzajúce obavy a do popredia vstúpia pozitívne dopady. Hovorí sa tomu efekt familiarizácie,“ vysvetľuje Bohumil Frantál.
Vizuálny vplyv ako najčastejší dôvod odmietania
Podobne ako v Dolnom Rakúsku či na Morave, aj na západe a juhu Slovenska máme dobré podmienky pre rozvoj veternej energie. Ozývajú sa však hlasy proti jej vizuálnej stránke. „Vplyv elektrární na vzhľad krajiny je v skutočnosti najčastejším dôvodom nesúhlasu rôznych skupín obyvateľov. To, že tieto rozmerovo výrazné stavby určitým spôsobom zmenia charakter krajiny, je nespochybniteľné. To ale neznamená, že táto zmena musí byť a priori negatívna,“ hovorí B. Frantál a dopĺňa, že v mnohých štátoch sú veterné elektrárne vnímané ako nové krajinné dominanty s pozitívnou estetickou hodnotou.
Obce, v ktorých katastri veterné parky stoja, získavajú okrem osobnej skúsenosti s veternými parkami (ktorá pomáha odbúrať mýty a obavy z negatívnych dopadov) aj finančné výhody. Bohumil Frantál vysvetľuje: „Najmä pre malé obce môžu finančné príspevky z elektrární tvoriť veľmi významnú časť ich rozpočtu, ktorý môžu využiť pre rôzne rozvojové investície.“
Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, potvrdzuje, že investori sa starajú dôsledne o to, aby dotknuté obce neprišli skrátka. „Veterné elektrárne, podobne ako iné stavby, odvádzajú obciam miestne dane a často aj priame príspevky,“ vysvetľuje T. Kupka.
Vyhovieť každému je nemožné
Sociálny geograf Bohumil Frantál prízvukuje, že nemožno očakávať, že s výstavbou budú súhlasiť všetci obyvatelia. Kľúčovým aspektom pre úspech veternej energie však podľa neho zostáva poskytovať verejnosti relevantné a pravdivé informácie.
„Je potrebné naďalej vyvracať nepravdivé informácie a mýty, dbať na informovanosť obyvateľov a nezabúdať, že veterné aj solárne elektrárne sú stavby dočasné. Po uplynutí životnosti je relatívne ľahké ich odstrániť a uviesť krajinu do pôvodného stavu – na rozdiel od uhoľných lomov a klasických elektrární.“
SPP a veterná energia
SPP je najväčší slovenský dodávateľ energií, ktoré poskytuje pre takmer 1,5 milióna zákazníkov. Spoločnosť je tiež aktívna v podpore rozvoja obnoviteľných zdrojov - v súčasnosti má pripravených päť projektov veterných parkov, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Veterné elektrárne v oblastiach Drahoviec, Galanty a Skalice, ktorých projektové zámery SPP predložilo, budú schopné ročne vyrobiť 792 GWh a zásobiť energiou viac ako 315-tisíc slovenských domácností.
