Poviedky vás prenesú v čase na dedinu začiatku 20. storočia aj do neskoršieho mestského prostredia. Autor sugestívne vykresľuje príbehy, vzťahy a charaktery ľudských i zvieracích aktérov na spoločnej scéne života.
Emil Benčík, klasik Slovenského rozhlasu
Jeden z posledných žijúcich „otcov“ Slovenského rozhlasu, Emil Benčík je autorom nezanedbateľnej časti jeho zlatého fondu. Je tvorcom stoviek rozhlasových relácií, najmä rozhlasových dokumentov, z histórie, o významných osobnostiach, ale aj o súčasných problémoch. Ako jeden z prvých autorov na Slovensku systematicky v médiách otváral tabuizované a marginalizované témy, ako je napríklad osud slovenských Židov, náš vzťah k Rómom, ako zaobchádzame s deťmi, problémy zmiešaných manželstiev s cudzincami tmavej pleti, problémy neúplných rodín a ďalšie.
Ako dlhoročný šéfredaktor literárno-dramatického vysielania Slovenského rozhlasu zaviedol u nás nový vrcholový rozhlasový dokumentárny žáner – fíčer a položil základy intelektuálneho vnímania kultúrnosti vo verejnom priestore. Je autor najsledovanejšieho seriálu v histórii Slovenskej republiky - Čo nového Bielikovci, ktorý počas 17 rokov vysielania pravidelne sledoval takmer každý druhý Slovák.
V 50. rokoch bol súčasťou prevratnej generácie novinárov združených v denníku Smena. Takmer dve dekády pôsobil ako zahraničný korešpondent Smeny v Poľsku a vedúci redakcie časopisu Poľsko. Je nositeľom Ceny Vojtecha Zamarovského za celoživotný prínos v oblasti literatúry a zlatej medaily Alexandra Dubčeka.
Lastovičie leto: o ľuďoch, vtákoch, zvieratách
Vo svojej najnovšej knihe poviedok Lastovičie leto Benčík pripomína, že my, ľudia, sme súčasťou živej prírody. Plamienok života, ktorý sa pred stámiliónmi rokov zažal a rozhorel na planéte Zem, horí rovnako v nás, ako aj vo všetkých živých tvoroch na zemi. Lebo život je len jeden. Vo všetkých svojich podobách a prejavoch sa riadi podľa rovnakého univerzálneho princípu zrodu a zániku jedincov a pretrvania druhu.
„S našimi štvornohými, chvostnatými, či krídlatými spolupútnikmi životom sme spojení a spriaznení rovnakým údelom. Preto by sme mali rešpektovať právo na život všetkých živých tvorov a umožniť im ho. Táto planéta patrí aj im. Spolunažívanie so zvieratami, najmä tými domácimi či hospodárskymi nás citovo obohacuje, poľudšťuje a robí lepšími,“ hovorí Benčík.
„Zázrak života zažívame denne vo svojich radostiach i bolestiach, v šťastných i nešťastných láskach a priateľstvách, v splnených i nesplnených túžbach, snoch, ale aj v omyloch a sklamaniach. Snažil som sa aspoň niečo z tejto fascinujúcej rozmanitosti a pestrosti života zachytiť aj v príbehoch postáv a postavičiek v tejto knihe. Nech už sú ich príbehy, zážitky a osudy akékoľvek, ich životným krédom zostáva, že život máme len jeden a stojí za to, aby sme ho žili a prežili naplno, dobre, múdro a čestne, a zanechali tu po sebe úrodnú brázdu,“ uzatvára Benčík.
(zdroj: Emil Benčík)
Literárna tvorba Emila Benčíka
Emil Benčík debutoval v roku 2008 knihou poviedok Rebrík do neba s podtitulom zbožné aj bezbožné poviedky a povedačky. V roku 2010 vydáva literárno-vednú publikáciu Králi ducha o troch velikánoch slovenských dejín. Čierne dni v živote Janka Kráľa, Svetozára Hurbana Vajanského a Pavla Országha Hviezdoslava, ako znie podtitul diela, získali množstvo ocenení a stali sa vďaka strhujúcemu deju neformálnou učebnou pomôckou na mnohých stredných školách na Slovensku.
V roku 2011 pokračoval Benčík monografiou Bohatá žatva Andreja Chudobu o významnom spisovateľovi a v roku 2014 vydáva kroniku svojej rodnej obce Zlatno v náručí hôr.
Podľa kritiky Slovenského literárneho centra je Emil Benčík „zrelý prozaik, ktorý z formálnej i obsahovej stránky ovláda všetky atribúty a náležitosti klasického poviedkového žánru, ako hutnosť, stručnosť príbehu s dôrazom na jeho vonkajšiu i vnútornú dramatičnosť, so zreteľom na jeho dynamickú výstavbu a psychologickú presvedčivosť. Takmer dôsledne sa pridŕža základného pravidla krátkej epiky – povedať veľa málo slovami.“
(zdroj: Emil Benčík)
Lastovičie leto je dostupné pre každého
Vzhľadom k významu tohto literárneho diela vybral Slovenský rozhlas reprezentatívne poviedky z knihy Lastovičie leto, ktoré vysielal v roku 2024 v rámci cyklu Dobrá poviedka poteší na desať pokračovaní.
Knihu Lastovičie leto si môžete vďaka daru od autora tiež vypožičať na prečítanie v 70. verejných miestnych, mestských, krajských i univerzitných knižniciach na celom Slovensku.
