Na Slovensku využívame široké spektrum energetických zdrojov, od jadrových a fosílnych palív až po obnoviteľné zdroje ako voda, slnko a vietor. S rastúcou spotrebou elektriny, najmä v dôsledku elektrifikácie dopravy, vykurovania a priemyslu, bude stále dôležitejšie správne nastavenie energetického mixu a investícií do nových zdrojov, aby sa Slovensko nemuselo spoliehať iba na dovoz. V Európe sa pozornosť čoraz viac zameriava na veternú energiu, ktorá v súčasnosti pokrýva 19 % energetických potrieb EÚ a do roku 2050 by mohla dosiahnuť až 50 %.
Jadro - stabilný pilier slovenského energetického mixu
Na Slovensku zabezpečujú jadrové elektrárne až 62 % výroby elektriny, čím poskytujú stabilný prísun energie s minimálnou produkciou skleníkových plynov. Jadrová energia vyniká svojou vysokou efektivitou a nízkou uhlíkovou stopou v porovnaní s fosílnymi palivami, vďaka čomu je považovaná za kľúčový pilier domácej energetiky.
Na druhej strane, jadrová energia so sebou prináša významné výzvy, najmä v oblasti bezpečnosti a nakladania s jadrovým odpadom, ktorý vyžaduje dlhodobé a bezpečné uskladnenie. Okrem toho, výstavba a prevádzka jadrových elektrární sú mimoriadne finančne a technologicky náročné, čo znamená vysoké počiatočné náklady a zložitý regulačný proces.
„Je nespochybniteľné, že základom energetickej sebestačnosti Slovenska je práve jadrová energia. Ak však krajina môže využiť aj iné zdroje energie, bolo by chybou nevyužiť ich,“ hovorí Lenka Jamborová, špecialistka na projekty obnoviteľnej energie v spoločnosti SPP.
Fosílne palivá - flexibilita s environmentálnymi výzvami
Fosílne zdroje energie pokrývajú približne 15 % elektriny vyrobenej na Slovensku. Vďaka tepelným elektrárňam je možné zabezpečiť spoľahlivú a flexibilnú dodávku energie, čo ich robí atraktívnymi najmä v čase, keď rastie dopyt po elektrine. Hlavou nevýhodou tohto typu elektrární predstavujú emisie skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok, ako sú oxidy síry a dusíka, ktoré sa pri produkcii elektriny uvoľňujú do ovzdušia a negatívne ovplyvňujú zdravie ľudí a životné prostredie.
Hoci tepelné elektrárne poskytujú stabilný a flexibilný zdroj energie, environmentálny dopad, s ktorým sú spojené, výrazne znižuje ich popularitu. S rastúcimi požiadavkami na redukciu emisií Slovensko zvažuje, ako postupne obmedziť ich podiel v národnom energetickom mixe.
Vodná energia - ekologická spoľahlivosť s pridanou hodnotou
Vodné elektrárne zabezpečujú zhruba 17 % produkcie elektriny v našej krajine, pričom predstavujú spoľahlivý zdroj čistej energie s minimálnymi emisiami CO₂. Ich výhodou je stabilná produkcia – na rozdiel od veterných či solárnych elektrární môžu fungovať takmer nepretržite, pokiaľ je v priehradách dostatok vody. Okrem výroby energie prispievajú vodné elektrárne aj k regulácii prietokov riek, čím zvyšujú ochranu pred povodňami a podporujú efektívnejšie hospodárenie s vodnými zdrojmi.
Na druhej strane, výstavba veľkých vodných projektov môže negatívne ovplyvniť riečne ekosystémy a migráciu rýb, čo vyžaduje dôkladné plánovanie a citlivý prístup k prírode. Slovensko sa preto snaží využívať vodnú energiu tak, aby rešpektovala prírodné prostredie a zároveň prispievala k jeho energetickej sebestačnosti.
Slnečná energia - príležitosť pre udržateľný rozvoj
Slnečná energia u nás tvorí zatiaľ iba 2 % vyrobenej elektriny, no má veľký potenciál rásť. Solárne elektrárne predstavujú čistý a obnoviteľný zdroj, ktorý premieňa slnečné žiarenie na elektrinu bez produkcie emisií počas prevádzky a s minimálnym dopadom na životné prostredie. Solárne panely je možné inštalovať aj na menších plochách, čo umožňuje decentralizovanú výrobu elektriny, napríklad na strechách domov či budov. Nevýhodou solárnej energie je závislosť od slnečného svetla a potreba dostatočne veľkých plôch pre panely, čo môže obmedzovať ich výkon.
Pravdou však je, že slnečná energia si postupne získava popularitu a má potenciál v budúcnosti významne prispieť k udržateľnosti Slovenska.
„Veľmi jasne vnímame požiadavky trhu a zákazníkov, ktorí žiadajú obnoviteľnú energiu. Slovensko má záväzky voči Európskej únii a obnoviteľné zdroje považujeme za budúcnosť pre celú spoločnosť. Chceme prispieť k ekologizácii a obnove životného prostredia, preto sme sa rozhodli ísť touto cestou,“ hovorí Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP.
Veterná energia - čistá energia s veľkým potenciálom
Slovensko má dobré podmienky na výstavbu veterných parkov, napríklad na Záhorí či juhu krajiny, no od roku 2003 nepostavilo ani jednu novú veternú elektráreň. Aktuálna produkcia elektriny z vetra predstavuje iba 0,01 % z celkovej produkcie elektrickej energie. Napriek tomu, veterné elektrárne poskytujú čistú energiu bez emisií CO₂ a vo veterných lokalitách sú vysoko efektívne, pričom ich vplyv na životné prostredie je minimálny.
Rozvoj veterných projektov komplikujú prísne schvaľovacie procesy a mýty o ich negatívnych dopadoch, ktoré boli už mnohokrát vedecky vyvrátené. Moderné turbíny s výškou 150 – 250 metrov a výkonom 5 až 7 MW sú schopné zásobovať tisíce domácností, pričom pri svojej činnosti dokážu využívať aj nižšie rýchlosti vetra. Tieto technologicky pokročilé turbíny vyžadujú menej rozľahlé veterné parky a znižujú zásahy do krajiny.
Tomáš Kupka z SPP to potvrdzuje: „Veterná energia je symbolom technologickej a ekologickej vyspelosti. Veríme, že Slovensku prinesie väčšiu energetickú istotu a bezpečnosť. S jej príchodom vznikne nové priemyselné odvetvie, ktorým sa vytvorí množstvo pracovných príležitostí pre Slovákov. Zvýši sa tiež atraktivita našej krajiny pre investorov, pre ktorých je čistá energia z vetra obrovským benefitom. Jednoducho, veterná energia je pre nás príležitosťou stať sa modernou a ekologicky zodpovednou krajinou.“
SPP a veterná energia
SPP je najväčší slovenský dodávateľ energií, ktoré poskytuje pre takmer 1,5 milióna zákazníkov. Spoločnosť je tiež aktívna v podpore rozvoja obnoviteľných zdrojov - v súčasnosti má pripravených päť projektov veterných parkov, ktoré sú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Veterné elektrárne v oblastiach Drahoviec, Galanty a Skalice, ktorých projektové zámery SPP predložilo, budú schopné ročne vyrobiť 792 GWh a zásobiť energiou viac ako 315-tisíc slovenských domácností.
