Na Slovensku silu vetra ani po desiatkach rokov skúseností z okolitých krajín prakticky vôbec nevyužívame. Posledné veterné elektrárne postavili už pred viac ako 20 rokmi a celkovo ich u nás máme len päť. V susednej Českej republike vyrába elektrinu z vetra aktuálne 345 a v Poľsku dokonca viac ako 3 000 veterných elektrární.
Výhodné pre obce i región
Veterné elektrárne prinášajú pre komunity a obce, v ktorých blízkosti vyrábajú zelenú elektrinu, mnohé benefity. Okrem daní a miestnych poplatkov je dnes štandardná aj ponuka priamych finančných príspevkov pre obec. Takéto príjmy sú často viac než desaťtisíc eur za jednu elektráreň ročne. Nie na rok, nie na dva, ale na obdobie životnosti veternej elektrárne, ktorá je až 30 rokov. Obce sa však nemusia obávať, že im po životnosti elektrárni ostane povinnosť ich odstrániť. Už v súčasnosti sa dajú všetky komponenty veternej elektrárne recyklovať. Navyše kým sa nové veterné elektrárne na Slovensku stihnú objaviť, predpokladá sa, že EÚ bude ukladať investorovi povinnosť vysporiadať sa s otázkou vyradenia elektrárne z prevádzky ešte pred jej postavením.
Pre obce a mestá takýto stabilný dlhodobý príjem umožňuje financovať rôzne rozvojové projekty, či už je to budovanie kanalizácií a vodovodov, verejného osvetlenia alebo financovanie služieb pre obyvateľov. Jedným z často opomínaných benefitov je však aj prínos veterných parkov pre zamestnanosť v regióne.
Investori v posledných rokoch hľadajú pre svoje výrobné prevádzky nielen daňové úľavy zo strany štátu, vybudované diaľnice, či dostatok potenciálnych zamestnancov, ale aj dostupnosť zelenej energie. Takúto podmienku si dala pre svoj závod vo Valalikoch aj automobilka Volvo Cars.
Bezpečné pre ľudí aj zvieratá
Keďže na Slovensku nemáme reálnu skúsenosť s prevádzkou väčšieho počtu veterných elektrární, prirodzene sa objavujú aj isté obavy. Faktom je, že každá veterná elektráreň musí pred jej povolením prejsť prísnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie.
Jednou z častých obáv je, že elektrárne budú obyvatelia priľahlých obcí či miest počuť. To je však vysoko nepravdepodobné, keďže zvuk, ktorý vzniká počas prevádzky elektrárne splýva s okolitým prostredím. Vo vzdialenosti 600 metrov od elektrárne je merateľný hluk z elektrárne na úrovni 25 decibelov, čo je úroveň hlučnosti padajúceho lístia. A na
Slovensku sa môžu veterné elektrárne stavať až vo vzdialenosti 1 000 metrov od najbližšieho obývaného domu.
Roky skúseností zo susedného Rakúska potvrdzujú napríklad aj neopodstatnenosť obáv z vizuálneho vplyvu veterných elektrární na okolitý región. Štúdia IG Windkraft z roku 2022 na základe analýzy vývoja cestovného ruchu v regiónoch s veternými a bez veterných elektrární zistila, že rozvoj turizmu napreduje dokonca výraznejšie v regiónoch, kde dali vetru zelenú. U našich susedov sú veterné elektrárne súčasťou turistických trás, keďže tvoria zaujímavé spestrenie aj pre návštevníkov regiónov.
Utečú nám naši susedia?
Posledné roky vysokých cien energií ukazujú, že sme premrhali čas kedy sa mohli odstraňovať prekážky, ktorým u nás čelia veterné elektrárne. Tie patria podľa Medzinárodnej energetickej agentúry k najlacnejším výrobným zdrojom elektriny. Podľa jej odhadov len vďaka novým inštalovaným fotovoltickým a veterným elektrárňam ušetria spotrebitelia v Európskej únii za roky 2021 – 2023 až 100 miliárd eur. Aj preto plánujú okolité krajiny masívny rozvoj využívania veterných elektrární.
Nenechajme si utiecť túto príležitosť a podporme vietor. Viac na podpormevietor.sk.
