Keď Zoltán Vida otváral svoju prvú McDonald’s reštauráciu v roku 2001, značka bola symbolom veľkých miest. Dnes má na starosti šesť prevádzok a najnovšie expanduje do menších miest, ako sú Topoľčany. Verí, že budúcnosť značky je práve v regiónoch, kde sa snaží budovať silné väzby s miestnymi komunitami.
Ako sa podľa vás zmenilo vnímanie globálnych značiek od 90. rokov po súčasnosť?
Pre dnešnú mladú generáciu sú globálne značky samozrejmosťou. Je tu obrovské množstvo značiek a globalizácia priniesla veľa dobrého, ale aj množstvo rôznych výziev. Pre mladých už nie je značka ako McDonald’s ničím výnimočným. Ale v období po revolúcii ‘89 to bolo úplne iné. Tieto značky boli pre nás nedostupné, museli sme za nimi cestovať do zahraničia. Globálne značky reprezentovali niečo, o čom sme mohli len snívať.
Pre vás osobne znamenala značka McDonald’s veľa. Aký bol váš prvý kontakt s ňou?
Pochádzam z dedinky pri Nových Zámkoch a pre mňa bola práca pre takúto veľkú značku skutočne snom. Pred revolúciou sme museli za McDonald’s cestovať do Maďarska, konkrétne do Budapešti. Vždy som to spojil s nákupmi – vo Váci utca bola prvá Adidas predajňa. Keď som našetril nejaké peniaze, išiel som tam. Pamätám si 500-metrové rady pred obchodmi. V McDonald’s som si väčšinou dal cheeseburger, a keď som mal viac peňazí, dovolil som si aj veľké menu. Vždy s Big Macom.
Ako sa začala vaša profesionálna cesta k McDonald’s?
Podnikateľského ducha som mal v sebe už od mladosti. Na strednej škole som predával žuvačky. Potom prišla revolúcia a ja som sa vybral do Viedne. Videl som, že ľudia sa všade vypytujú a nikto im nevie odpovedať. Keďže som vedel po nemecky aj po maďarsky, išiel som do prvého obchodu na Mariahilfer Strasse a spýtal sa, či nepotrebujú niekoho na komunikáciu so zákazníkmi. Zobrali ma hneď.
Namiesto prehliadky mesta som zostal pomáhať v predajni. Zarábal som 300 – 400 šilingov, čo bolo pre mňa vtedy veľa. Zostal som tam pracovať tri – štyri roky, popritom som dokončoval školu na Slovensku. Býval som na internáte v Bratislave, kúpil som si auto a dochádzal do Viedne. Oproti obchodu, kde som pracoval, bol McDonald’s. Často som tam chodieval na obed – v tej dobe to bol výhodný spôsob stravovania. Tam som pozoroval ľudí v bielych košeliach, ktorí pobehovali po prevádzke – vtedy som ešte nevedel, že sú to vedúci zmeny alebo shift manageri. Povedal som si, že presne toto by som chcel raz robiť.
A splnilo sa vám to. V roku 2001 ste sa stali franšízovým partnerom a odvtedy pôsobíte v Nitrianskom a už aj v Trnavskom kraji. Prevádzkujete šesť reštaurácií, nedávno ste otvorili prevádzku v Topoľčanoch. Ako sa vám tam darí?
Topoľčany sú prvé menšie mesto ďalej od Bratislavy, kde pôsobím. Zatiaľ som spokojný, myslím si, že všetko beží tak, ako sme to naplánovali. Ľudia sú veľmi príjemní, je to iný typ zákazníkov ako máme v Nitre či Nových Zámkoch. Máme skvelý tím zamestnancov a biznis má potenciál rásť.
Vidíte budúcnosť McDonald’s aj v menších okresných mestách?
Myslím si, že áno, ak sa ekonomika udrží a bude napredovať. McDonald’s už nebude len „za odmenu“ ako v 90. rokoch, ale bude bežne dostupný kedykoľvek. Musíme však dobre premyslieť, ako sú regióny naviazané na seba, aby si reštaurácie vzájomne nekonkurovali.
Pochválili ste svojich zamestnancov v najnovšej reštaurácii. Čo považujete za kľúčové vo vedení ľudí?
Dvadsať rokov sa riadim heslom, že hoci zákazník je náš pán, pre mňa je najdôležitejší zamestnanec. Bez dobrých zamestnancov nebudú chodiť ani zákazníci. U mňa sú na prvom mieste moji ľudia – snažím sa im dať čo najviac, byť k nim otvorený a riešiť ich potreby. Investujem do ich rozvoja a snažím sa vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu profesijne posúvať.
Čo vás McDonald’s naučil a stále učí?
Jednoznačne riadiť ľudí a počúvať zákazníkov. A stále sa mám čo učiť. McDonald’s má obrovské skúsenosti z viac ako 30-tisíc reštaurácií. Podnety, ktoré prichádzajú na centrálu, následne prenášajú na nás franšízantov. Niektoré veci prijímame hneď, na iné potrebujeme čas, ale vždy sa snažíme zlepšovať.
Ste známy podporou lokálnych komunít. Prečo je to pre vás dôležité?
Z ročného rozpočtu vyčleňujem časť na podporu komunity. Napríklad v okolí Beladíc podporujem dedinský futbal. Pochádzam z dediny a viem, že futbal bol vždy najväčšou nedeľnou udalosťou. V Topoľčanoch som v prvých týždňoch uzavrel tri zmluvy – podporujem hokej, hádzanú aj futbal. Pre mňa je komunita veľmi dôležitá a ľudia to vidia a oceňujú. Keď zákazníci vedia, že McDonald’s pomáha ich mestu či obci, mení to ich pohľad na značku k lepšiemu. Som tiež ambasádorom nášho najväčšieho futbalového projektu pre deti McDonald's Cup-u, ktorý s radosťou podporujem v rámci regiónu.
Ako vidíte budúcnosť vášho podnikania?
Mam dve deti, Viktor je ešte študentom prvého ročníka na strednej škole a Lea študuje na EHL v Lausanne, čo je jedna z najlepších hotelových a reštauračných škôl. McDonald’s umožňuje tzv. second generation, teda odovzdanie biznisu ďalšej generácii. V Nemecku už majú tri generácie, v Česku to funguje dva alebo tri roky. Ja ešte neplánujem odovzdať podnikanie, som plný síl, ale bol by som rád, keby Lea alebo aj Viktor pokračovali v mojej ceste. Najprv by mali ísť nabrať skúsenosti do inej reštaurácie alebo hotela a potom, verím, prevezmú naše prevádzky a budú v nich ďalej rozvíjať hodnoty, ktoré vyznávame.
