Ako vyzerá budúcnosť veternej energetiky? Predpokladáme, že je udržateľná, bezemisná a pokroková. Ale ako naozaj vyzerá? Veterné elektrárne – vysoké, elegantné, no pre niekoho rušivé – sa stali symbolom udržateľnej transformácie, ale aj zdrojom nezhôd. Zatiaľ čo ich ekonomický a environmentálny prínos je podložený číslami, vizuálny aspekt ostáva subjektívny, avšak často rozhodujúci pri verejnej akceptácii.
V krajinách ako Slovensko, kde sa rozvoj veternej energie ešte len začína, je estetická stránka veterných parkov jedným z najčastejších argumentov odporcov. Podľa ich slov „kazia výhľad“ či „znehodnocujú krajinu“. Otázka však znie: do akej miery by mal pohľad osobnej preferencie či zvyku obmedzovať ďalší rozvoj krajiny?
Vizuálna zmena a jej dopad
Zrak je náš dominantný zmysel – nie je preto prekvapivé, že zmena vzhľadu krajiny je tým najcitlivejším aspektom pri tejto problematike. Veterné turbíny sú neprehliadnuteľné, merajú desiatky metrov, ich listy sa otáčajú a neraz dominujú horizontu. Je to však automaticky zlé? „Je nespochybniteľné, že rozmerovo výrazné stavby určitým spôsobom zmenia charakter krajiny, avšak, táto zmena nemusí byť a priori negatívna,“ potvrdzuje sociálny geograf RNDr. Bohumil Frantál, PhD. z Ústavu geoniky AV ČR a Univerzity Palackého v Olomouci.
Bohumil Frantál, sociálny geograf (zdroj: Bohumil Frantál)
V histórii vidíme množstvo príkladov, keď nové technológie – železnice, diaľnice, elektrické vedenia – vyvolali u ľudí nevôľu, ktorá sa časom rozplynula. Nie preto, že by zrazu vyzerali inak či krajšie, ale preto, že sa stali súčasťou krajiny. Bohumil Frantál to nazýva efektom familiarizácie: „Keď sa v niektorom regióne postavia veterné elektrárne, ľudia ich po čase začnú vnímať ako bežnú súčasť krajiny, získajú s nimi osobnú skúsenosť, zmiznú predchádzajúce obavy a do popredia vstúpia pozitívne vplyvy.“
Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku spoločnosti SPP, zdôrazňuje, že veterné turbíny sa na Slovensku ešte len učíme vnímať. „V krajinách ako Rakúsko, kde sa veterné parky stali bežnou súčasťou priestoru, ich dnes ľudia väčšinou považujú za symbol pokroku, nie hrozbu,“ hovorí špecialista z SPP.
Nám na Slovensku zatiaľ chýba prirodzený vizuálny kontakt s touto technológiou, ktorý by mohol redukovať emocionálne obavy. Aktuálne predstavujú veterné elektrárne len 0,4 % z celkovej vyrobenej elektrickej energie v našej krajine, pričom potenciál je oveľa vyšší. Pre porovnanie, Dánsko vyrobí 58 % elektrickej energie z veterných zdrojov, Nemecko 31 % a Rakúsko 13 %.
Estetika pokroku
Krajina nie je nemenná entita – je živým organizmom, ktorý reaguje na potreby spoločnosti. Zatiaľ čo niektorí považujú veterné turbíny za narušenie prirodzenej panorámy, iní ich vnímajú ako symbol novej éry. „To, čo sa nám v krajine páči alebo nepáči, je často vecou zvyku, ale aj hodnotovej orientácie,“ pripomína sociálny geograf B. Frantál. Pre mladšiu generáciu tak môžu byť veterné turbíny vizuálnym zhmotnením udržateľnosti a technologického pokroku.
Estetika krajiny sa vyvíja ruka v ruke s kultúrnymi a spoločenskými zmenami. V minulosti boli veterné mlyny prirodzenou súčasťou vidieckeho koloritu, dnes ich nahrádzajú turbíny – vyššie, tichšie a efektívnejšie. Nie je náhoda, že v krajinách ako Dánsko, Holandsko či Rakúsko sa veterné parky stali nielen energetickým, ale aj turistickým fenoménom. V Dolnom Rakúsku sú súčasťou tematických trás a vzdelávacích projektov pre školy. Stali sa súčasťou prostredia.
Aj architektúra samotných turbín sa mení. Dizajnéri čoraz častejšie uvažujú o tom, ako harmonizovať technológiu s krajinou. „V mnohých štátoch sú veterné elektrárne vnímané ako nové krajinné dominanty s pozitívnou estetickou hodnotou,“ dopĺňa Bohumil Frantál. Moderné veterné parky už nie sú len úžitkovými stavbami, mnohé využívajú minimalistické línie, decentné farebné ladenie a symetriu, ktorá dokáže pôsobiť vizuálne čistejšie než tradičné priemyselné objekty.
Mýty verzus realita: čo veterné parky skutočne zmenia?
Ako upozorňuje Bohumil Frantál, výstavba veterných elektrární rozdeľuje spoločnosť po celom svete. „Časť populácie stále verí nepravdivým informáciám o negatívnych vplyvoch na ľudí, zver či pôdu, ktoré však boli relevantnými štúdiami viackrát vyvrátené,“ vysvetľuje sociálny geograf. Medzi najčastejšie mýty patrí presvedčenie, že veterné turbíny spôsobujú zdravotné problémy, masové úhyny vtákov, sú hlučné a narúšajú kvalitu života. Reálne výskumy však tieto tvrdenia opakovane vyvrátili.
Hoci sú veterné turbíny priestorovo výrazné stavby, na rozdiel od lomov, diaľnic či jadrových elektrární sú len dočasné. „Po uplynutí životnosti je relatívne ľahké ich odstrániť a uviesť krajinu do pôvodného stavu,“ pripomína B. Frantál. Moderné technológie dnes navyše umožňujú minimalizovať vedľajšie efekty – od redukcie hluku, cez elimináciu stroboskopického efektu až po inteligentné riešenia, ktoré berú ohľad na migračné trasy vtáctva.
Často skloňovaný argument, že na Slovensku málo fúka, je tiež neopodstatnený. Ako pripomína Tomáš Kupka zo spoločnosti SPP, ktorá je najväčším dodávateľom energií na Slovensku, najmä západ a juh krajiny má veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj veternej energetiky. Práve v týchto oblastiach pripravil SPP päť projektov veterných parkov, ktoré budú schopné zásobovať energiou viac ako 300-tisíc domácností. Projekty sú momentálne v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Podpora veternej energie u obyvateľov
„Podľa prieskumu Eurobarometer z júla roku 2023 veľká väčšina obyvateľov EÚ (80-90 %) podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,“ hovorí B. Frantál. Postoj k veterným parkom závisí výrazne od veku, životného štýlu a miesta pobytu. Sociálny geograf vysvetľuje, že najväčšiu podporu výstavby veterných elektrární nachádzame medzi mladšími obyvateľmi do 30 rokov a medzi seniormi nad 60 – teda skupinami, ktoré buď vnímajú tému ekologickej budúcnosti ako zásadnú, alebo ich zmena vizuálu krajiny až tak nevyrušuje.
Na opačnom spektre stoja podľa prieskumu majitelia tzv. druhého bývania – chát a víkendových domov. Ich perspektíva je odlišná: nemajú trvalý vzťah k obci, v ktorej sa parky plánujú, a teda ani priamy úžitok z ich ekonomických benefitov. Pre nich je rozhodujúce zachovanie „nedotknutej“ krajiny, ako ju poznajú z detstva alebo ako únik z mestského prostredia. A práve ich hlas býva často najhlasnejší, hoci nie vždy najreprezentatívnejší.
„Chatári nemajú v obciach trvalé bydlisko, preto pre nich nie je dôležitá ekonomická motivácia,“ hovorí Bohumil Frantál. „Naopak, preferujú zachovanie vizuálne nemennej krajiny.“ Ich vplyv na náladu v obci pritom môže byť výrazný – najmä ak majú silné sociálne väzby a vedia ovplyvniť diskusiu.
Preto je nesmierne dôležitá transparentnosť, zapojenie miestnych obyvateľov a aktívne vysvetľovanie benefitov projektu. „Veterné elektrárne, podobne ako iné stavby, odvádzajú obciam miestne dane a často aj priame príspevky. Tieto peniaze môže obec použiť tam, kde to najviac potrebuje – na opravu ciest, modernizáciu škôl, domovov pre seniorov, podporu športových a kultúrnych aktivít, “ vysvetľuje Tomáš Kupka z SPP a dopĺňa, že výstavba a následná údržba veterných parkov ponúkne regiónu množstvo pracovných miest.
Tomáš Kupka, Expert na veternú energetiku SPP (zdroj: SPP)
Výhľad do budúcnosti
Ekologické prínosy veternej energie sú bez pochýb zásadné. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry ušetrí každá megawatthodina elektriny vyrobenej vetrom v priemere 0,5 až 0,9 tony CO₂, ktoré by inak vznikli spaľovaním fosílnych palív.
Ak je krajina zrkadlom spoločnosti, potom veterné parky hovoria o našej potrebe udržateľnosti, sebestačnosti a technologickej kultivovanosti. Veterné elektrárne nám dávajú možnosť prehodnotiť, čo považujeme za dôležité nielen pre nás, ale aj pre ďalšie generácie. Možno nejde len o ten povestný „výhľad“, ale najmä o výhľad do budúcnosti.
