Pre tieto druhy vtákov sú životne dôležitým priestorom ostrovy s holými štrkovými povrchmi, úplne bez stromov či kríkov. Posledný takýto dunajský ostrov na našom území je pri Šamoríne, len kúsok za Bratislavou. Toto prostredie však nebolo až donedávna ani zďaleka ideálne. Pred pár dekádami dokonca hrozilo, že tu kolónie hniezdiacich vtákov zaniknú. Našťastie má tento príbeh dobrý koniec. Za záchranu jedinečného Vtáčieho ostrova získali pred týždňom ochranári spolu s dobrovoľníkmi celoslovenskú envirocenu Nadácie VÚB Atlas.
Rieka vyzerala kedysi úplne inak
Dunaj už dnes nie je riekou, ktorou býval v minulosti – nespútaným veľtokom, ktorý menil svoje koryto, vytváral početné ramená a riečne ostrovy. Dnes je spútaný reguláciami a vodným dielom Gabčíkovo.
„Prišli sme o lužné lesy, mŕtve ramená, ale aj vzácne štrkové ostrovy. Tie zanikli kvôli tomu, že tu už chýbajú pôvodné prírodné procesy – pravidelné záplavy, ktoré kedysi ukladali riečny materiál a dočasne vytvárali riečne ostrovy s obnaženým povrchom bez vegetácie,“ hovorí ornitologička z organizácie SOS/BirdLife Slovensko Zuzana Paulo Lackovičová a vysvetľuje: „Práve štrkové ostrovy sú prostredím, ktoré potrebujú na hniezdenie vzácne druhy vtákov ako čajka smejivá, čajka čiernohlavá či rybár riečny.“
Hniezdenie čajok na Vtáčom ostrove z vtáčej perspektívy. (zdroj: SOS/BirdLife Slovensko)
Hniezda čajok pri stromoch nenájdete
Čajky si stavajú hniezda na zemi, kde sú však ľahko prístupné predátorom. „Preto si vyberajú práve bezpečie štrkových ostrovov, kde sa ich prirodzení nepriatelia, ako napr. líšky, nedostanú, a kde majú nad povrchom určitú kontrolu,“ približuje Zuzana Paulo Lackovičová. Podľa odborníčky to je tiež dôvod, prečo sa čajkovité vtáky v čase kladenia vajíčok vyslovene vyhýbajú prostrediu zarastenému drevinami. Vedia, že sa tam môžu ukrývať dravce či iní predátori.
Do čistenia ostrova od inváznych drevín a rastlín sa každý rok v lete zapájajú desiatky dobrovoľníkov. (zdroj: SOS/BirdLife Slovensko)
Dobrovoľníci na Vtáčom ostrove
Jediný ostrov na Dunaji, ktorý dnes spĺňa podmienky pre hniezdenie čajkovitých vtákov, je Vtáčí ostrov pri Šamoríne. Ten bol umelo vybudovaný začiatkom 90-tych rokov ako náhrada za zaniknuté prirodzené štrkové ostrovy kvôli výstavbe vodného diela Gabčíkovo. „Tento ostrov si však dlhodobo vyžaduje zásah človeka. Napriek tomu sa oň dlhé roky nikto nestaral, zarastal a hrozilo, že aj táto posledná vhodná lokalita pre hniezdenie vtákov na Dunaji zanikne,“ vysvetľuje ochranárka vtákov.
Práve ornitológovia zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti sa chopili iniciatívy a od roku 2000 začali na ostrove intenzívne pracovať. „Cieľom bolo na ostrove vyčistiť každoročne do obdobia hniezdenia rozsiahlu štrkovú plochu bez porastu a tiež sa postarať o náhradu zaniknutých mokradí a plytkých brehov,“ uvádza za ochranársku organizáciu jej projektová manažérka.
Ornitológovia by invázne dreviny a rastliny nedokázali rok čo rok odstraňovať, ak by sa k nim nepridali ochotní dobrovoľníci. Vďaka vytrvalej práci, ku ktorej priložilo ruky za celý čas vyše 500 nadšencov, sa rozloha porastu postupne zmenšovala. A práve minulý rok priniesol obrovský úspech – nechcené dreviny sa podarilo úplne odstrániť, takže každoročná starostlivosť bude o niečo jednoduchšia, pričom vznikne ešte viac priestoru pre samotné vtáky.
„Prostredie je tak pre čajkovité vtáky konečne vyhovujúce. A to pred 20 rokmi hrozilo, že tu ich kolónia zanikne. Zasiahli sme v poslednú chvíľu a dlhoročná snaha sa vyplatila,“ hovorí Zuzana Paulo Lackovičová.
Zuzana Paulo Lackovičová s tímom organizácie SOS/BirdLife Slovensko a cenou Atlas. (zdroj: Nadácia VÚB)
Vtáky sa vracajú a neohrozila ich ani epidémia
Vďaka náročne upravovanému terénu sa počet hniezdnych párov čajky smejivej na ostrove stále zvyšuje. Postupne sa sem vrátili rybáre riečne a vznikla tu najväčšia kolónia čajok čiernohlavých v strednej Európe. „V roku 2024 sa na ostrove podarilo tiež dobudovať plytkú mokraď pre bahniaky, ktorú hneď obsadili. Dokonca tu zahniezdili aj nové vtáčie druhy – vzácny cíbik chochlatý aj hus divá, z čoho máme veľkú radosť,“ vymenúva úspechy ochranárka a dodáva: „Vtáčí ostrov na Dunaji zostal útočiskom aj po epidémii vtáčej chrípky, ktorá v roku 2023 pustošila vtáky v celej Európe. Vďaka vytvoreným podmienkam tu zostal stále dostatok vtákov, ktoré môžu aj po takejto nešťastnej udalosti rekolonizovať ďalšie lokality.“
Verejné uznanie pre všetkých, čo pomáhali
Výsledky práce pre budúcnosť vtákov na Vtáčom ostrove sú natoľko významné, že zaujali tím popredných odborníkov na ochranu prírody. Tí tento rok organizácii SOS/BirdLife Slovensko udelili celoslovenskú envirocenu Atlas v kategórii Zlepšovanie životného prostredia. Nadácia VÚB na Deň Zeme, 22. apríla, už po piatykrát predstavila aktuálnych držiteľov tohto ocenenia. Tento rok získava verejné uznanie a odmeny vo výške 60-tisíc eur spolu šesť víťazných organizácií.
„Na dobrovoľnícke tábory, ktoré sa konajú v horúcom počasí a sú fyzicky náročné, chodí pomáhať z vlastného presvedčenia a nadšenia každoročne okolo 50 až 60 ľudí. Do pomoci sa zapájajú aj skupiny z rôznych firiem. Všetkým im chceme úprimne poďakovať a odkázať, že ich úsilie malo obrovský význam,“ približuje za víťaznú organizáciu Zuzana Paulo Lackovičová a uzatvára: „Zisk ocenenia Atlas si veľmi ceníme. Keď je naša snaha ešte aj takto odborne a nezávisle ohodnotená ako úspech z hľadiska ochrany prírody, je to veľké zadosťučinenie a motivácia. Vnímame to ako ocenenie práce pre všetkých, ktorí sa do nej zapojili.“
Vtáčí ostrov pri Šamoríne je posledným útočiskom pre čajkovité vtáky na Dunaji. (zdroj: SOS/BirdLife Slovensko)
Pozrite si aj príbehy ostatných víťazov
Envirocena Atlas, za ktorou stojí Nadácia VÚB, patrí na Slovensku medzi najväčšie iniciatívy verejného oceňovania za výnimočné činy v ochrane prírody, enviro vzdelávaní či rozvoji zeleného podnikania. Dáva šancu neziskovým organizáciám, ochranárskym združeniam, ale aj obciam, školám či firmám predstaviť svoju prácu, ktorou menia Slovensko na zelenšie miesto. Porota zložená z odborníkov na ochranu životného prostredia a cirkulárnu ekonomiku vybrala spomedzi 67 prihlásených projektov víťazov v piatich kategóriách ocenenia a navyše sa rozhodla udeliť aj Cenu poroty.
Inšpiratívne príbehy všetkých šiestich organizácií nájdete na stránke ocenenia Atlas a tiež sociálnych sieťach VÚB banky. V rámci grantovej podpory environmentálnych aktivít prerozdelila Nadácia VÚB spolu za päť ročníkov ocenenia Atlas a tiež päť ročníkov svojho programu Envirogranty sumu už vyše 600-tisíc eur.
