KOŠICE. Pracujem, teda som. S týmto heslom hľadá košická spoločnosť Kosit nových zamestnancov aj medzi marginalizovanými skupinami obyvateľstva.
„Sme firma, v ktorej si kolegov vyberáme bez ohľadu na farbu pleti, pohlavie, národnosť, či vyznanie. Rozhodujú hlavne schopnosti a ochota pracovať. Takto to robíme už takmer 25 rokov. Na konkurenciu reagujeme zvyšovaním miezd a vytváraním férového pracovného prostredia. Výplaty vždy načas, pravidelná valorizácia platov, jednotné podmienky pre všetkých, a všetky zákonné príplatky sú pre našich zamestnancov absolútnou istotou. Kolektívna zmluva ponúka aj nadštandard oproti legislatíve. Vieme im dať istotu dobrej práce a možnosti kariérneho rastu, preto od nás nemusia odchádzať k iným,“ vysvetľuje výhody pracovného prostredia MARIÁN CHRISTENKO, generálny riaditeľ spoločnosti Kosit a. s.
V rozhovore pre denník Korzár porozprával aj o tom, akí zamestnanci sú ľudia z marginalizovaných komunít, na čom im najviac záleží a aké ohlasy sú medzi obyvateľmi na ich prácu.
Ako dlho cielene zamestnávate ľudí z marginalizovaných komunít?
Nie je to o tom, že by sme ich špeciálne vyhľadávali. Zamestnávame pracovitých ľudí, ktorí sa hodia na danú pracovnú pozíciu bez ohľadu na ich etnicitu, národnosť, pohlavie či vierovyznanie. Snažíme sa zvýšiť ich kvalifikáciu a posunúť ich do pozície zamestnanca s určitou špecializáciou, po ktorej je na trhu dopyt.
Pre ilustráciu, o akých pozíciách vo firme hovoríte?
Hovorím napríklad o vodičoch. Náš biznis je o zbere a o zhodnocovaní odpadu, preto je pre nás veľmi dôležitá logistika. Vodiči sú v nej kľúčoví. Keď je vysoký dopyt po vodičoch v špedičnej preprave tovaru v Európe, je vodičov u nás nedostatok. Keď je preprava tovarov v útlme, vodiči zostávajú doma a uprednostňujú prácu v Košiciach.
Rovnaký scenár funguje aj v iných profesiách?
Podobne to funguje v rôznych odvetviach priemyslu. Mnoho firiem sa to snaží riešiť prijímaním dostupnej pracovnej sily zo zahraničia. Mne pripadá logickejšie ponúknuť kvalifikáciu ľuďom, ktorí žijú v Košiciach. Pri robotníckych pozíciách máme dvere otvorené pre všetkých adeptov. Tam je to predovšetkým o ich vôli pracovať.
Majú ľudia z marginalizovaných komunít záujem o celoročnú prácu na trvalý pracovný pomer?
Nájsť a udržať si stabilnú prácu je kľúčové. Tá poskytuje kontinuálny príjem pre rodinu. Rodina môže plánovať, dovoliť si platiť vodu, elektrinu, plyn, potraviny, vzdelanie detí. Z tohto pohľadu je heslo našej kampane veľmi trefné a pre mnohé z týchto rodín až kruto pravdivé – „Pracujem, teda som“.
Máte napr. štatistiky zamestnávania Rómov v Kosite?
Nie, takéto štatistiky nemáme. Našou motiváciou sú oficiálne dostupné dáta, ktoré hovoria, že polovica Rómov v produktívnom veku je nezamestnaných. A z toho 60 percent zamestnaných Rómov nemá dlhodobú prácu, len sezónne brigády a skrátené úväzky. Kým v rodine nebude mať aspoň jeden z rodičov stabilný a dlhodobý príjem, ťažko dosiahnu to, aby deti pravidelne chodili do školy. Bez vzdelania sa zasa ťažko získava stabilná práca. Je to začarovaný kruh, ktorý sa teraz snažíme meniť a infikovať našim nadšením aj ostatné firmy.
Niektorí zamestnávatelia sa sťažujú, že ľudia bez pracovných návykov často svojvoľne neprídu do práce a ani nedajú vedieť prečo. Čo je jedným z dôvodov prečo zamestnávatelia niekedy nechcú zamestnať ľudí z marginalizovaných skupín. Vám v Kosite sa to nestáva?
Stáva. Často. Ale je to o rozhodnutí tohto konkrétneho človeka. U nás každý dostane rovnakú šancu. Samozrejme, existujú pravidlá, ktoré nemôže nikto porušiť - máme nulovú toleranciu voči alkoholu na pracovisku a takisto k neospravedlneným absenciám. Niekedy sa po čase opäť hlásia k nám ľudia, ktorí si na prvý pokus neboli schopní zvyknúť napr. na pracovný čas. A vtedy vyhodnocujeme, či išlo o závažné porušenie pravidiel a či nám na danú pozíciu treba nových ľudí.
Za desať rokov v KOSITE som sa ale nikdy nestretol s tým, že by sme odmietli človeka preto, že je Róm.
Dávate šancu aj uchádzačom, ktorí majú skončenú iba základnú školu a išlo by o ich prvú pracovnú skúsenosť?
Na niektorých pracovných pozíciách nie je potrebné mať žiadnu špecializáciu ani dlhoročnú prax. Niektorí naši zamestnanci nemajú ani trvalý pobyt. To však nie je podmienkou prijatia do zamestnania. Vďaka skúsenostiam aj na to máme riešenie. Pravidelný príjem môže vyriešiť zamestnancovi aj problém s bývaním, pretože si môže nájsť vďaka tomu ubytovanie.
Pomáhate ľuďom z marginalizovaných skupín aj s administratívnymi záležitosťami? Ako si správne vybaviť PN, očr, požiadať o dovolenku atď.?
Personálne oddelenie má niekedy plné ruky práce, ale mať odpovede na všetky otázky a odpovedať na nich aj opakovane je nevyhnutný krok k dlhodobému pracovnému vzťahu. A to nielen na jeho začiatku. Je bežné, že si zamestnanci prídu vydiskutovať jednotlivé položky na výplatnej páske a pod. alebo potrebujú pomôcť s niektorými životnými situáciami, ktoré konzultujeme s príslušnými úradmi.
Suplujete úlohu štátu tým, že zamestnávate ľudí, ktorí sú ťažšie zamestnateľní. Čo by podľa vás najviac pomohlo tomu, aby bol vstup ľudí z marginalizovaných komunít na trh práce plynulejší?
Tým, že pomáhame ľuďom, pomáhame aj sebe. Som presvedčený o tom, že vo výrobe a v službách nemôže byť kvalifikáciou farba pleti. Každý kto žije a podniká v Košiciach, by mal tejto komunite prirodzene pomôcť. Nespoliehal by som sa na štát. Má prísť štát do Mašličkova a všetkým zabezpečiť bývanie alebo obživu zdarma? Takto to nefunguje. Ale ponúknuť im stabilnú prácu, vďaka ktorej si postupne môžu dovoliť vlastné bývanie, to áno. Vtedy začnú premýšľať aj o lepšom vzdelaní pre svoje deti.
Mám veľa kamarátov a známych Rómov a bežne sa rozprávame o ich životoch a rodinách. Viem, čo ich trápi a čo potrebujú.
Keď nemáte presné štatistiky, máte aspoň percentuálny odhad, koľko ľudí z marginalizovaných skupín zamestnávate?
Ťažko povedať. Môže to byť len môj hrubý odhad 40 až 50% zamestnancov. Ale zrejme to nie je malé číslo, keďže napr. v roku 2019 sme dostali ocenenie Roma Spirit ako najlepší rómsky zamestnávateľ na Slovensku. Ani sme o tom nevedeli. Prihlásila nás na toto ocenenie jedna rómska kapela.
Je medzi ľuďmi z marginalizovaných komunít vysoká fluktuácia?
Taká istá ako u ostatných. Je vyššia možno u tých, ktorí prvýkrát vstupujú do zamestnania a ešte nevedia, čo od toho majú očakávať. Ale máme aj Rómov, čo u nás pracujú 20 rokov. V jednej posádke je šoférom syn a otec s jeho bratom sú závozníci. To je stabilná a zohratá partia.
Aké sú ohlasy na ich prácu?
Ľudia považujú vyprázdnené kontajnery a vyčistené kontajneroviská za samozrejmosť. Veď to poznáte, za dobrú prácu nikto nepochváli, za chybu kritizuje každý... Napriek tomu sa stane, že z času na čas nám obyvatelia napíšu pochvalu nejakej posádky, ako im vyčistila priestor okolo kontajnerov. To veľmi poteší.
Ako sa pripravujete na príchod Volva, ktoré bude tiež potrebovať množstvo zamestnancov pre pozície bez vysokej špecializácie?
Reagujeme na to zvyšovaním miezd a vytváraním férového pracovného prostredia. Výplaty a príspevok na stravovanie vždy načas, pravidelná valorizácia platov, jednotné podmienky pre všetkých, príplatky za nadčasy, sviatky, nočné, možnosť zvyšovania kvalifikácie... Kolektívna zmluva ponúka nadštandard. Ľuďom vieme dať istotu dobrej práce, preto od nás nemusia odchádzať.
Na aké pracovné pozície prijímate väčšinou ľudí z marginalizovaných komunít?
Nie je to pravidlo. Na robotnícke ako sú závozník, zametač, operátor a vodič a majster sa hlásia nerómovia aj Rómovia bez rozdielu.
Ako ich Kosit finančne motivuje?
Základná mzda je pri niektorých pozíciách okolo tisíc eur, na iných ponúkame viac. K tomu sú príplatky za prácu nadčas, nočnú prácu, prácu cez víkend a sviatky, nadčasy, dvakrát za rok polročná odmena, mimoriadne odmeny za nadštandardný pracovný výkon, odmeny príplatky za sťažené podmienky nad rámec Zákonníka práce, automatické zvýšenie mzdy po odpracovaní určenej doby v spoločnosti atď. Určite sme nad priemernou mzdou.
Heslom vašej kampane je Pracujem, teda som. Čo ľuďom z marginalizovaných skupín dáva stabilná práca?
Už jeden príjem v rodine zásadným spôsobom mení pravidlá hry a pohľad na svet. Pracujem teda som znamená, že som otcom, manželom a živiteľom rodiny, ktorý sa dokáže postarať o svoju rodinu. Nie som už odkázaný na štát, ale aktívne robím niečo pre zlepšenie svojej situácie.
Zamestnávate aj ženy z marginalizovaných komunít?
Muži, ženy. Nerobíme rozdiely. Samozrejme sú pozície, kde treba väčšiu silu, tam zákonite musíme uprednostniť chlapov. Veľmi by sme chceli mať aj ženy vodičky hocijakej etnickej skupiny, ale nevieme ich nájsť. Ani taxikárky sa nechytili. Ale napríklad pri triediacej linke sú ženy v prevahe.
Navyše zmiešaný kolektív mužov a žien neuveriteľne prospieva firemnej kultúre. Ženy majú iný pohľad na vec, muži pri ženách používajú menej vulgarizmov, sú dôslednejší, pedantnejší. Aj na dispečingu u nás pracujú šikovné baby, ktoré riadenie zvozu odpadu perfektne zvládajú.
Na prácu vodičky by ale potrebovali aj vodičský preukaz inej skupiny, ktorý je aj trochu drahší...
Vodičský preukaz skupiny C spolu s kartou vodiča stojí do 2600 eur, ale my ho zamestnancovi zaplatíme, pokiaľ sa zaviaže, že bude u nás pracovať ako vodič ďalšie tri roky.
Akí pracovníci sú ľudia z marginalizovaných rómskych komunít?
V prvom rade sú lojálni. Všetko závisí od toho, z akej komunity, z akej štartovacej pozície prichádzajú a aké majú skúsenosti. Väčšinu rómskych zamestnancov máme z Lunika IX, Mašličkova a Keceroviec. Vedia, že u nás sa dá nájsť práca a že sme féroví.
Sú medzi nimi aj takí, ktorých snom odmalička bolo robiť smetiara?
Nemyslím si, že toto je hlavný dôvod, prečo sa hlásia. Ja som napríklad zo Spiša a u nás všetci chceli byť baníkmi. Ale s veľkou pravdepodobnosťou boli aj takí, ktorí ako deti snívali o tomto povolaní.
Vy ste si prácu so smetiarskym autom vyskúšal?
Ja nie, no viacerí moji kolegovia z manažmentu áno. Napríklad náš finančný riaditeľ potiahol celú 12-hodinovú službu na stupačke a potvrdil, že je to riadna „makačka“.
Čo vašich zamestnancov najviac vyrušuje pri práci?
Zbytočné komentáre ľudí k ich práci a výčitky ohľadom znečistených kontajnerovísk, za ktoré nemôžu. Kolegovia majú aj bez toho dosť ťažkú prácu. A samozrejme zle zaparkované autá v úzkych uličkách, cez ktoré je ťažko prejsť niekoľkotonovým autom. Často sa stáva, že chlapi prídu, porobia, odídu a o hodinu je tam opäť rovnaký neporiadok. Aj kontajnery na nadrozmerný odpad sú niekedy plné už za päť minút a potom sa odpad kopí okolo nich. To sú situácie, ktoré ľudia vnímajú negatívne, aj keď za nich nemôžeme.
Čo si sľubujete od kampane Pracujem, teda som?
Trochu viac empatie k ľuďom, ktorí nemali šťastie sa narodiť do učebnicového prostredia a samozrejme aj väčšiu motiváciu pre ďalšie firmy nebáť sa dať im šancu.
Čítajte viac: https://tlacovespravy.sme.sk/c-privat/23499230/68eea0314c1ab0e0c90734110170b079b71d08f5
