Odborník na reštaurovanie: Lacné úpravy ničia kamenné pamiatky

Možno ste sa aj vy stretli vo svojom okolí či na internete s bizarne upravenými historickými sochami. Často sú na prvý pohľad úsmevné, pod farebne natretým povrchom však skrývajú hlbší problém.

Podľa Tomáša Kucmana, odborníka na reštaurovanie kamenných sôch a článkov, je v ostatných rokoch vidieť tento trend v slovenských obciach a mestách stále viac. Takéto neodborné zásahy ohrozujú samotnú podstatu pamiatok. Skúsený reštaurátor z Trnavy približuje problém neznalosti, ľahostajnosti a používania úplne nevhodných materiálov, ale aj navrhované riešenia.

Keď sa pozrieme na stav pamiatok, primárne sôch, vo verejnom priestore, čo ako reštaurátor v tomto odbore najviac vnímate?

Sledujem, že za posledných 30 rokov dostali tieto pamiatky vo verejnom priestore výrazné ataky. Takáto devastácia pamiatok, aká v súčasnosti a nedávnej histórii nastáva, tu predtým nebola. To je aj dôvod, prečo som začal viac poukazovať na neodborné zásahy, ktorých sme svedkami. Niekedy cítim až smútok z toho, ako hrozí mnohým pamiatkam v dôsledku nesprávneho ošetrenia postupný zánik.

Tomáš Kucman, skúsený reštaurátor sôch z Trnavy, poukazuje na neodborné úpravy pamiatok vo verejnom priestore. (zdroj: Nádácia VÚB.)

Tieto pamiatky ste začali dokumentovať a zverejňovať na sociálnych sieťach. Ako ste sa k tejto aktivite dostali a čo ňou sledujete?

Rád jazdím na motorke, pomáha mi to zrovnávať si myšlienky. Rád zájdem aj do pre mňa neznámeho prostredia, do dedín, kde som predtým nebol. Keďže sa venujem reštaurovaniu, dlhodobo som si všímal prícestné sochy svätých a stav, do ktorého sa mnohé z nich dostávajú. Mojím cieľom nikdy nebolo tieto pamiatky nejako komentovať. Chcem na ne len poukázať a sledujem, ako na ne ľudia reagujú. Mnohí sa k nim v realite nedostanú, alebo si ich ani nevšimnú. Keď ich však uvidia na fotke v online priestore, prinúti ich zamyslieť sa, že je to problém.

Prečo sú teda takéto neodborné zásahy problém?

To najzávažnejšie je, že nevyhovujúca povrchová úprava a náter znižuje životnosť sochy, spôsobuje v mnohých prípadoch nepriedušnosť a následne vnútornú deštrukciu materiálu. Žiaľ, tú začneme vidieť až s odstupom rokov, niekedy desaťročí. Ako reštaurátorom sa nám stáva, že takáto pamiatka vyzerá stále napohľad kompaktne. Keď je už však nevyhnutné ju zreštaurovať a začneme odstraňovať povrchové vrstvy, vidíme, že kameň je úplne zdregradovaný. Zo sochy ostáva už len akási cementová škrupina a jej vnútro zaniklo.

Určite tu treba hovoriť aj o estetickej stránke...

Otázka modelácie je pre mňa v niektorých prípadoch nepochopiteľná. Nerozumiem, ako dokážu niektorí, mnohokrát veriaci ľudia prijať také deformácie - čo si povedia pri pohľade napríklad na takto zobrazenú Pannu Máriu. Je to určitá ľahostajnosť, a to aj na strane ľudí, ktorí majú na starosti verejnú správu. Výsledok je totiž ten, že sa takýmto prístupom likviduje samotná pamiatka a deformuje aj verejný priestor. Ako keby sme si neuvedomovali hodnotu týchto diel. Vydržali tu celé desaťročia až stáročia, majú za sebou svoju históriu. V mnohých prípadoch sú to diela – dalo by sa povedať, aj rodinného charakteru – ktoré vznikali ako poďakovanie Bohu za určité udalosti, napr. narodenie vytúženého dieťaťa či uzdravenie v rodine a podobne.

Ako sa vôbec môže stať, že sú takéto neodborné úpravy vo verejnom priestore akceptované?

Ak nejde o národnú kultúrnu pamiatku, jej obnova či reštaurovanie nepodlieha súhlasu pamiatkarov. Pomaľovanie sochy takýmto spôsobom teda nie je nič protizákonné. Hlavný problém je neznalosť a odvaha, s ktorou sa mnohí ľudia púšťajú do niečoho, o čom sú presvedčení, že robia dobre. Napríklad, poznal som jedného pána, ktorý pod rúškom živnosti na reštauračné služby a predaj ovocia a zeleniny ponúkal starostom obcí reštaurovanie pamiatok. A dokázal sa takto predať, kompetentní si ho ani len nepreverili. Tento a jemu podobní „reštaurátori“ vystupujú veľakrát veľmi sofistikovane, používajú však úplne nevhodné materiály, ktoré škodia samotnému kameňu – napr. akrylové farby na plot či cementové stierky určené na polystyrénové fasády.

Pri niektorých pamiatkach sú použité nevhodné akrylové farby či cementové stierky. (zdroj: Nádácia VÚB.)

Problém je teda aj na strane správcov, vlastníkov pamiatok. Ako by mali, respektíve nemali postupovať?

Starostovia obcí, do ktorých správy pamiatky patria, by si mali overiť odbornú zdatnosť a skúsenosti ľudí, ktorým túto prácu zadávajú. Ak nejde o národnú kultúrnu pamiatku, môže na nej pracovať aj konzervátor, ktorý nie je v Komore reštaurátorov. Mal by však mať požadované vzdelanie a viazanú živnosť – označenú ako reštaurovanie s výnimkou kultúrnych pamiatok. Vždy je vhodné poradiť sa v týchto situáciách s viacerými odborníkmi a nenechať sa vtiahnuť hneď do riešenia, ktoré sa javí ako zrovna najlacnejšie. Tiež je dobré myslieť na to, že pamiatky treba aj udržiavať. Drobná, ale preventívna údržba, napr. každých päť rokov, sa vo výsledku oplatí omnoho viac než jej odkladanie do stavu, keď je treba celú pamiatku reštaurovať nanovo.

Dá sa neodborne a vizuálne znehodnoteným pamiatkam ešte nejako pomôcť?

Je to veľmi individuálne. Pri niektorých sochách už, žiaľ, pomôže len rekonštrukčná kópia, kedy ju bude treba celú nanovo vymodelovať. Sú však prípady, kedy sa jej osud ešte dá zvrátiť. V prvom rade odporúčam dať posúdiť stav pamiatky odborníkom, prípadne sa poradiť s pracovníkmi Pamiatkového úradu SR. Tí budú vedieť stanoviť ďalšie kroky po vykonaní výskumu a určení technológie jej reštaurovania.

Možno ste sa aj vy stretli vo svojom okolí či na internete s bizarne upravenými historickými sochami. (zdroj: Nádácia VÚB.)

A akú úlohu tu zohrávame my, celkovo ako spoločnosť? Ako by sme sa mali reagovať, keď vidíme, čo sa pamiatkami v našom okolí deje?

Prvotné pousmiatie sa je v mnohých prípadoch pochopiteľné. Rovnako aj to, že niektoré sochy mohli byť takto upravené s tým najlepším vedomím a v snahe pomôcť. Napriek všetkému je však treba na tieto stavy upozorňovať a neprehliadať ich. Tieto vidiecke sochy v minulosti nevznikli preto, aby sa na nich dnes niekto zabával. Hoci nemusia mať zrovna najvyššie sochárske kvality, z môjho pohľadu majú svoju nezastupiteľnú výpovednú hodnotu. Vypovedajú o danej dobe, možnostiach, ktoré mali majstri k dispozícii, ich uvažovaní. Stáročia slúžili na to, aby sa človek pri nich zastavil a zamyslel. Aj tieto diela vytvárali naše prostredie a kultúru. Zaujímať sa o stav pamiatok na Slovensku a apelovať na ich obnovu sa dá aj zapojením do rôznych iniciatív. Tu sledujem dlhodobo, napríklad, súťaž Poklady Slovenska, ktorá zviditeľňuje často aj zastrčené, ale vyslovene hodnotné pamiatky, a podporuje cez verejné hlasovanie a grantovú dotáciu ich odborné zreštaurovanie.

Ako je to s mladými ľuďmi na Slovensku, ktorí sa stanú časom vašimi nasledovníkmi v tomto odbore?

Ako reštaurátori na mladých ľudí veľmi apelujeme, aby sa zaujímali o tieto odbory. Je treba sa snažiť o to, aby sme krásu týchto remesiel zachovali, aby ju objavili aj mladí ľudia. Aj tu nastáva pokrok a vývoj, prichádzajú nové metódy, technológie. Pri reštaurovaní sôch začíname používať napríklad laserové čistenie, ktoré dokáže kamenné povrchy efektívne a citlivo obrúsiť. Otvárajú sa tu teda nové možností, ktoré nenarúšajú podstatu danej hmoty, ani jej umeleckú hodnotu a sú aj ekologické. Nie je potrebné používať rozpúšťadlá, minimalizuje sa znečistenie ovzdušia a nevznikajú vedľajšie produkty.

Akým prácam sa ako odborník aktuálne venujete? Na ktoré z vami reštaurovaných diel ste doteraz najviac hrdý?

Primárne sa venujem reštaurovaniu kamenných sôch a kamenných prvkov. V súčasnosti pracujem na reštaurovaní kamenných prvkov fasád veží Baziliky svätého Mikuláša v Trnave. Čiastočne sa podieľam aj na prácach v rámci obnovy areálu kláštora Katarínka pri Dechticiach – konkrétne sa snažíme o návrat rekonštrukčnej kópie jeho kalvárie na pôvodný základ vedľa kláštornej budovy. Ojedinelou záležitosťou bolo pre mňa v minulosti reštaurovanie Kostola Všetkých svätých v Dechticiach. Podieľali sme sa na nej s kolegami multidisciplinárne, keďže išlo nielen o kamenné, ale aj štukové, kovové prvky či nástenné maľby. Ide o atypickú románsku rotundu ktorá má zvonku štvorcový pôdorys a zvnútra je kruhová. Okrem jedného kostolíka v Maďarsku takúto analógiu sme inde zatiaľ nenašli.

Odborník na reštaurovanie kamenných sôch - Mgr. art. Tomáš Kucman. (zdroj: Nádácia VÚB.)