KOŠICE. V piatok ráno sa vyberáme do spaľovne spoločnosti Kosit v košickej mestskej časti Barca, kde už od šiestej panuje čulý pracovný ruch. Spaľovňa spracúva komunálny odpad, vyrába teplo pre mesto Košice a vytvára tak stovky pracovných miest pre šikovných ľudí.
Stavby vymenil za triedenie odpadu
„Človek ráno spokojne vstane, oblečie sa, umyje, sadne do auta a o pár minút je v práci. Bývam vo Valalikoch, čo by kameňom dohodil od spaľovne, takže som tu raz dva,“ hovorí Marián Horváth (49), ktorý v Kosite pracuje piaty rok. Predtým bol murárom a tesárom na stavbách. „Časom bola stavbárska práca fyzicky ťažšia a ani financie nechodili načas, ako mali. Tak som sa rozhodol pre zmenu. Vrátil som sa sem, kde som pred 20 rokmi brigádoval.“
Marián pracoval v Kosite ako upratovač, dnes je už operátor na drvičke, kde triedi nadrozmerný odpad. „Vyberáme odtiaľ horľaviny, benzín, oleje, betón, nebezpečný odpad, železo, plechovky od farby... Malé veci ručne, veľké pomocou strojov.“ Chlapi našli v nadrozmernom odpade už aj nevybuchnuté petardy a plynové bomby. Ak by sa dostali do drvičky, spôsobili by veľké škody. Nebezpečné látky sa tak vďaka ich pozornému oku nedostanú ani do kotla spaľovne.
Za prácu sa nehanbí
Nálepky na kontajneroch na nadrozmerný odpad síce vysvetľujú ľuďom, čo doň patrí a čo nie, ale nie všetci rešpektujú tieto pravidlá.
Odpad je vytriedený, podrvený na menšie frakcie, primiešaný do komunálu a následne energeticky zhodnocovaný. Nadrozmerný odpad bez nebezpečných prímesí je po vytriedení rozdrvený, prevezený do kotlov spaľovne a použitý na výrobu tepla alebo energie.
„Čudujem sa, že ľudia hádžu do nadrozmerných kontajnerov aj dobré jedlo. Celé chleby, rožky, zabalené hotové jedlá ani neotvorené... My varíme len toľko, koľko sa zje, nevyhadzujeme.“
Dvanásťhodinovú službu trávi Marián spolu s dvoma kolegami, majstrom, strojníkmi a šoférmi. „Máme super vzťahy, vychádzame v dobrom. Posrandujeme, pokecáme, pomáhame si jeden druhému. Na triediacej linke mi robia aj dve sestry.“
Marián je súčasťou kampane „Pracujem, teda som.“ So svojou prácou je spokojný. „Nehanbím sa, nemám začo. Môžete ma aj odfotiť. Veď na to sme ľudia, aby sme sa spoznali viac.“
Investoval aj do vzdelania detí
Na otázku, či je jeho práca ťažká, odpovedá Marián s úsmevom. „Nie, je to normálna práca. Tak ako každá iná. Na stavbách sa mi robilo horšie. Zodpovednosť za všetko a ešte som sa musel doťahovať, aby vôbec prišla výplata. Tu ju mám stále načas, aj príplatky, nadčasy, všetko presne ako má byť.“ Z trvalého pracovného pomeru plynú aj výhody ako zdravotné a sociálne poistenie, nemocenské dávky, právna ochrana či nárok na dovolenku. „Ale za tie roky, čo tu robím, som ešte chorý nebol. Lebo robíme na vzduchu, vonku.“
Marián má s manželkou päť dcér. Najmladšia, dvanásťročná, ešte býva s rodičmi. „Staršie dcéry majú vyštudované stredné školy, už sú samostatné, pracujú. Keď je pravidelný príjem, dá sa investovať aj do vzdelania detí. Teší ma, že sa deťom darí. Keď treba, pomôžu aj oni nám rodičom.“
Okrem práce s odpadom je Marián aj členom dobrovoľného hasičského zboru a pravidelne sa vzdeláva aj v oblasti hasenia požiarov.
Z práce neuteká
Najviac rómskych zamestnancov spoločnosti Kosit pochádza z Mašličkova, Keceroviec a Lunika IX. Práve z Lunika IX každé ráno o piatej odchádza autobusov do práce aj Štefan Šidelka (47). „V Kosite pracujem od 18.11.2008, ten dátum si dobre pamätám (smiech). Najprv som robil zametača, teraz som závozník. So smetiarkym autom zbierame zmesový komunálny odpad, fólie, nadrozmerný odpad pri kontajneroch... Dovezieme to do spaľovne a ideme zas do ulíc. Robíme všetko čo treba a kam nás pošlú. Aj ťažké gauče dvíhame a nakladáme vyhodený nábytok. Je to veľmi dôležité, ináč by bol po meste bordel.“
Štefan sa vďaka trvalej práci a pravidelnému príjmu vymanil z kruhu generačnej chudoby. „Moja manželka pracuje v rómskych občianskych hliadkach a všetky tri deti už tiež majú svoje zamestnanie a príjem.“ Svoje každodenné šichty si pochvaľuje. „Už som tu zvyknutý, viem, čo kde ako treba urobiť.“
Štefan Šidelka potvrdzuje slová generálneho riaditeľa Kositu Mariána Christenka o tom, že zamestnanci z marginalizovaných rómskych komunít sú v prvom rade lojálni. „Za tých 17 rokov čo som tu, som ešte nebol na maródke, ani paragrafy nevyužívam. Práca je dobrá, netreba mi z nej utekať.“
Živiteľ rodiny vďaka práci
Spoločnosť Kosit dáva šancu všetkým šikovným ľuďom, ktorí sa hodia na danú pracovnú pozíciu bez ohľadu na ich etnicitu, národnosť, pohlavie či vierovyznanie. „Snažíme sa zvýšiť ich kvalifikáciu a posunúť ich do pozície zamestnanca s určitou špecializáciou, po ktorej je na trhu dopyt. Nájsť a udržať si stabilnú prácu je kľúčové. Tá poskytuje kontinuálny príjem pre rodinu. Rodina následne môže plánovať, dovoliť si platiť vodu, elektrinu, plyn, potraviny, vzdelanie detí. Z tohto pohľadu je heslo našej kampane veľmi trefné a pre mnohé z týchto rodín až kruto pravdivé – „Pracujem, teda som“. Pretože už jeden príjem v rodine zásadným spôsobom mení pravidlá hry a pohľad na svet. Pracujem teda som znamená, že som otcom, manželom a živiteľom rodiny, ktorý sa dokáže postarať o svoju rodinu. Nie som už odkázaný na štát, ale aktívne robím niečo pre zlepšenie svojej situácie,“ vysvetlil Marián Christenko.
