Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory

Investovanie je čoraz populárnejšie. Jednoducho dostupné a bezpečné podielové fondy v ponuke bánk dostali konkurenciu v podobe rôznych online platforiem. Zvýšený záujem však priťahuje aj kybernetický zločin. Aké sú najčastejšie formy investičných podvodov a ako sa voči nim brániť, sme sa rozprávali s R. Adamkovičom, vedúcim oddelenia prevencie podvodov vo VÚB.

Aké hlavné riziká prinášajú nové formy investovania pre bežných ľudí v porovnaní s tradičnejšími formami, ako je investovanie cez banku?

Popri legitímnom, aj keď rizikovom, investovaní prostredníctvom etablovaných búrz a spoločností, existuje v súčasnosti rozsiahly problém s podvodníkmi, ktorí zneužívajú popularitu kryptomien, ale aj investovania ako takého. Tieto podvodné subjekty sa často vydávajú za legitímne investičné platformy, no ich jediným cieľom je vylákať od ľudí finančné prostriedky.

Ako fungujú takéto podvodné schémy, mohli by ste nám opísať klasický príklad?

Väčšinou klienti vidia reklamu na sociálnych sieťach, ktorá sľubuje zisky. Častokrát sa snaží navodiť pocit výnimočnosti alebo až takmer tajnej informácie, o ktorej banky nechcú, aby sa vedelo. Zámerom podvodníkov však nie je reálne investovať peniaze. Namiesto toho sa snažia presvedčiť klienta, aby im buď sám poslal finančné prostriedky, alebo pod zámienkou pomoci získajú vzdialený prístup k jeho počítaču či účtu. Následne prevedú všetky dostupné prostriedky na svoje vlastné účty, čím klienta nielen okradnú o vloženú "investíciu", ale často aj o celé úspory.

Hovoríte, že klient vidí reklamu na sociálnych sieťach. Čo nasleduje potom, ako sa na klienta nakontaktujú?

Ako som už spomenul, prvotný impulz je najčastejšie na sociálnych sieťach, cez rôzne falošné reklamy a články. Lákajú na „revolučné investičné platformy“ s prísľubom rýchleho a vysokého zisku pri nízkej počiatočnej investícii. Na zvýšenie dôveryhodnosti často zneužívajú fotografie a videá známych osobností, politikov či influencerov, a to bez ich vedomia. Prípadne môžu podvodníci volať na náhodné čísla s vopred pripravenou správou, napríklad: „V minulosti ste prejavili záujem o investovanie a máte u nás zisk 8 000 eur. Pre jeho vyplatenie si stačí stiahnuť aplikáciu a uhradiť poplatok.“ Cieľom je človeka zaskočiť a presvedčiť ho, že na nejakú minulú investíciu zabudol.

Komunikácia s podvodníkmi prebieha výhradne neosobne, napríklad cez telefón alebo sociálne siete. Nikdy nedochádza k osobnému stretnutiu a klienti nedostávajú žiadne relevantné zmluvné dokumenty, ktoré by zakladali skutočný zmluvný vzťah. Tento spôsob je v príkrom kontraste s fungovaním zavedených finančných inštitúcií, ako sú banky. Banky majú svoju históriu, sieť pobočiek a vyškolených pracovníkov, ktorí poskytujú osobné poradenstvo. Každá transakcia a investícia je podložená riadnou zmluvou a celý proces podlieha prísnej regulácii a dohľadu.

Čo sa deje ďalej? Môžete nám opísať, akým spôsobom vylákajú od svojej obete peniaze?

Po kliknutí na reklamu je obeť presmerovaná na podvodnú stránku, kde je požiadaná o zadanie kontaktných údajov (meno, e-mail, telefónne číslo). Následne sa veľmi rýchlo ozve operátor z podvodníckeho call centra. Peniaze sa potom od klientov snažia vylákať dvomi spôsobmi. V prvom presvedčia obeť, aby sama posielala peniaze. Vtedy vás inštruujú, aby ste postupne posielali menšie sumy, často začínajú na 250 eur, na cudzie účty pod zámienkou investovania. Na falošnej platforme vám dokonca môžu ukazovať fiktívne zisky, aby vás motivovali k ďalším vkladom. Druhým spôsobom je získanie vzdialeného prístupu k zariadeniam klienta. Toto je najnebezpečnejší scenár. Obeť presvedčia, aby si do počítača alebo smartfónu nainštalovala aplikáciu (napr. AnyDesk, TeamViewer, Supremo, HopToDesk), ktorá podvodníkom poskytne plnú kontrolu nad jej zariadením. Následne vás požiadajú o prihlásenie do internet bankingu, a zo začiatku s vašim čiastočným vedomím „teraz vám ukážeme, ako sa to robí“ realizujú „investície“. Neskôr už bez vedomia klienta, prevedú všetky dostupné prostriedky z účtu, prípadne si vo vašom mene zoberú ešte aj úver. Alebo vás presvedčia, aby ste si ho vzali sami a investovali.

Prečo sú podľa vás podvodníci úspešní? Zdá sa totiž až absurdné, že niekto uverí osobe, ktorú v živote nevidel, nemá podpísanú žiadnu zmluvu…

Úspech podvodníkov je postavený na silnej psychologickej manipulácii. Najmä u osamelých ľudí, napríklad seniorov, si budujú falošnú dôveru, funguje tu pravidelný kontakt. Podvodník sa stáva osobou, ktorá sa o nich „stará“, zaujíma sa a venuje im čas. Neskôr na vás vyvíjajú časový tlak a vzbudzujú pocit naliehavosti. Používajú frázy ako „táto príležitosť je časovo obmedzená“ alebo „čakám už len na vašu platbu, aby som mohol odísť z kancelárie“. Ak obeť začne váhať, podvodníci pritvrdia. Začnú sa vyhrážať pokutami za nezaplatené poplatky, exekúciami alebo inými fiktívnymi následkami. Majú to prepracované, takže zraniteľnejšie osoby častokrát voči nim ťahajú za kratší koniec.

A čo banka, vie identifikovať potenciálne rizikové transakcie a upozorniť na ne klienta?

Každá platba prechádza automatizovaným systémom, ktorý na základe algoritmov vyhľadáva anomálie v transakciách klienta. Ak náš systém vyhodnotí platbu ako vysoko rizikovú, môže ju automaticky zablokovať. Analytik následne situáciu ešte manuálne preverí. Ak podozrenie pretrváva, banka proaktívne kontaktuje klienta cez call centrum. Podvodníci však tiež vedia, že banka môže podozrivú platbu preverovať. Preto obeť vopred inštruujú, aby pracovníkovi banky klamala a tvrdila, že peniaze posiela známemu alebo na svoj vlastný účet v zahraničí. Obeť sa tak ocitá v pasci, kde viac dôveruje neznámemu hlasu v telefóne než varovaniam vlastnej banky.

Ako reagujú klienti? Ocenia, že ich banka varuje pred okradnutím?

Je to individuálne. Priznať si, že som niekomu naletel, je psychologicky veľmi náročné. A preto klient často pokračuje v spolupráci s podvodníkmi, aj keď už má pochybnosti. Sú prípady, keď podvedený klient je tak zmanipulovaný podvodníkmi, že často potvrdí, že je všetko v poriadku a na transakcii trvá. V takýchto prípadoch banka síce môže platbu naďalej blokovať a žiadať klienta o osobnú návštevu pobočky a podpísanie vyhlásenia o vedomosti rizík, no bojuje takpovediac proti vôli vlastného klienta.

Treba si uvedomiť, že peniaze, ktoré podvodníkom pošlete, idú najčastejšie na účty tzv. „bielych koní“. Títo ich okamžite vyberú v hotovosti, čím sa stopa stráca. Šanca na vrátenie peňazí je preto prakticky nulová.

Aké zásady by sme mali dodržiavať, ak nechceme naletieť podvodníkom, dá sa to zhrnúť?

Ostražitosť je vždy najlepšou obranou. Odporúčal by som každému dodržiavať týchto 5 zásad:

1. NIKDY si neinštalujte aplikácie pre vzdialený prístup na pokyn neznámej osoby. Poskytnúť niekomu vzdialený prístup je ako odovzdať mu kľúče od domu a kód od trezoru.
2. Čítajte s porozumením, čo potvrdzujete. Pri autorizácii platby si vždy skontrolujte sumu a príjemcu. Poctivo si prečítajte celú správu.
3. Nepodliehajte časovému tlaku. Seriózne ponuky a žiadosti počkajú. Nátlak je takmer vždy znakom podvodu.
4. Poraďte sa. Ak si nie ste istí, poraďte sa s rodinou, priateľmi alebo priamo so svojou bankou.
5. Buďte skeptický voči ponukám, ktoré znejú príliš dobre na to, aby boli pravdivé. Rýchle a garantované zbohatnutie bez rizika neexistuje.

Myslíte si, že vás len tak niekto nenachytá? Vyskúšajte si náš bezpečnostný kvíz.