Renáta vyrástla v poschodovom dome s bratom, rodičmi a starými rodičmi z otcovej strany. Dnes, ako dospelá, hodnotí roky pod jednou strechou jednou vetou:
„Bolo to peklo. Babka veľmi zle vychádzala s mojou mamou a komentovala všetko, čo robila. Mama podľa nej zle varila, zle vešala bielizeň a nevedela nás vychovávať. Otec pri ich hádkach mlčal, vždy odišiel niečo robiť do záhrady alebo išiel do krčmy. Mama plakávala po večeroch, určite nebola šťastná. A my s bratom sme sa báli dedka. Rozčuľovali sme ho, nemal rád, keď sme sa naháňali alebo sa nahlas smiali. Našťastie, keď som mala 13 rokov, rodičom sa podarilo kúpiť byt v susednej dedine. Inak by sa určite rozviedli. Naše vzťahy so starými rodičmi sa však nezlepšili ani potom.“
Prečo vzniká napätie
Viacgeneračné rodiny sú podľa prieskumu UNIQA vyslovene slovenský fenomén – na Slovensku je ich dvakrát viac ako v susednom Česku – až 12%. Z výsledkov prieskumu tiež vyplynulo, že viacgeneračné rodiny sú rizikové z hľadiska pocitu bezpečia. Sú citlivejšie na výskyt psychického násilia, až v 12 percentách takýchto rodín sa niektorí ich členovia spolu nerozprávajú a až v 15 percentách z nich má niekto pocit, že mu iný psychicky ubližuje. Najmä mladí ľudia sa častejšie niekoho z rodiny boja a vyskytuje sa v nich často svetonázorový a politický nesúlad.
„Zdrojom konfliktov vo viacgeneračných rodinách sú najmä rozličné názory na výchovu a rôzne hodnoty, postoje či spôsoby komunikácie jednotlivých generácií,“ hovorí psychologička Kornélia Ďuríková z Ligy za duševné zdravie. „Ľudia v rôznom veku majú odlišný prístup k práci, k rodine a tráveniu voľného času. Spolužitie viacerých generácií si vyžaduje veľkú dávku rešpektu a tolerancie.“
Mladí potrebujú rešpekt a vypočutie
Podľa Ďuríkovej sú dnešní mladí vnímavejší k napätiu a zlej atmosfére doma než predchádzajúce generácie. „Generácii Z, narodenej po roku 2000, veľmi záleží na dobrých medziľudských vzťahoch. Pravidlá sa väčšinou musia prispôsobovať najstaršej generácii, a oni s tým nesúhlasia. Mladí nie sú proti pravidlám, sú ale citliví na spôsob komunikácie. Ak sa s nimi komunikuje arogantne, povýšenecky alebo z pozície moci, je to skôr monológ než dialóg – vystúpia proti tomu a bránia sa. Sú ochotní počúvať a rešpektovať, potrebujú však tiež rešpektujúci prístup.“
Napätie zvyšuje aj zasahovanie rodičov a starých rodičov do života mladších. „Chceli by viesť život svojich potomkov na svoj obraz, a oni to prirodzene nechcú. Dnešní dospelí boli ako dospievajúci väčšinou ticho a dusili odpor v sebe. Dnešná generácia však otvorene povie, čo sa jej nepáči a pomenuje problém. To je veľký rozdiel. Ich rodičia na to nie sú zvyknutí, a starí rodičia už vôbec nie.“
Peniaze a politika ako spúšťače hádok
Až štvrtina viacgeneračných rodín sa často háda, najčastejšie kvôli financiám a rozdielom v názoroch, významnou témou je politika. „Do slovenských rodín zásadne vstúpila politika najmä počas covidu. Vtedy polarizácia spoločnosti prešla do úplného extrému a veľký podiel majú na tom sociálne siete. Šírenie konšpiračných teórií a rozličné názory na opatrenia a očkovanie rozhádali rodiny na niekoľko generácii. Je to však problém aj v iných krajinách,“ vysvetľuje Ďuríková.
Viacgeneračné rodiny sú podľa prieskumu finančne zraniteľné a rozdeľujú ich majetkové krivdy. Až 4 z 10 viacgeneračných rodín nemajú žiadnu finančnú rezervu a až v pätine z nich niekto dospelý iba berie, a neprispieva do rodinného rozpočtu, čo tiež zhoršuje napätie.
Často sa viac generácií drží spolu, pretože si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Až 57 percent členov viacgeneračných rodín považuje za normálne zabezpečiť bývanie pre mladších členov rodiny.
„Otázka vlastného bývania je pre Slovákov zjavne veľmi dôležitá, pre rodiny predstavuje najväčšiu investíciu v živote. Bol by som rád, keby sa to prejavilo aj v tom, že si budú ľudia svoje bývanie dostatočne chrániť. Na Slovensku máme podľa našich odhadov nepoistenú asi polovicu domácností, čo je pri škodách, ktoré spôsobujú živly, alarmujúce. Po živelných udalostiach sa vždy vedú polemiky o pomoci zo strany štátu. Tá ale nikdy nebude taká, aby pokryla ľuďom všetky náklady. Jediným riešením je kvalitné a komplexné poistenie domova. V dobe, ktorú žijeme, je to doslova nevyhnutnosť, “ hovorí generálny riaditeľ UNIQA Rastislav Havran.
Starostlivosť o starších zasahuje najmä ženy
Až 96 percent rodín, ktoré majú nemohúceho člena, sa o neho stará doma bez pomoci zvonku a 85 percent očakáva, že to tak bude aj do budúcnosti. Zároveň tu panujú obavy, či to vôbec zvládnu.
„Starostlivosť o staršiu generáciu je finančne aj emocionálne veľmi náročná. Najviac zasahuje ženy, ktoré často fungujú sendvičovo – starajú sa o nemohúceho rodiča aj o nedospelé deti. To môže byť na hranici únosnosti a ovplyvniť ich duševné i fyzické zdravie. Pomoc zvonku, napríklad opatrovateľka alebo odľahčovacia služba, je pre tieto rodiny často nedostupná alebo finančne náročná,“ upozorňuje Ďuríková.
„Ak sa vás to týka, ovplyvní to život celej rodiny,“ dodáva generálny riaditeľ UNIQA R. Havran . „Mnohí kvôli tomu obetujú kariéru, lebo keď príde vážna choroba alebo úraz, až 93 % ľudí si želá zostať doma – nie v zariadení. Pre rodiny to predstavuje neuveriteľnú psychickú aj finančnú záťaž, ktorú v rodinách nesú na pleciach najmä ženy. Som rád, že sme túto výzvu nezostali len sledovať, ale ako prví sme priniesli na trh aj odpoveď: poistenie zníženej sebestačnosti v rámci nášho životného poistenia. Ak ľudia vo veľkom prieskume označili obavy z neschopnosti postarať sa o blízkych za zásadné ohrozenie bezpečia rodiny, je dôležité vedieť, že riešenie existuje: doživotná renta pri dlhodobej starostlivosti, ktorá môže rodinu finančne odľahčiť.“
Fungujúca viacgeneračná rodina prináša radosť a istotu
Spolužitie troch generácií môže teda na prvý pohľad vyzerať ako mínové pole, no nemusí to tak byť. „Dôležité sú pravidlá, hranice a pre každého člena rodiny aj čas strávený osamote, alebo len s partnerom, či v úzkom kruhu. Ak sa spolužitie ľuďom v týchto rodinách podarí, môže ich to veľmi obohatiť. Stanú sa tolerantnejšími a komunikatívnejšími aj voči okoliu. Ak viacgeneračná rodina funguje, môže to všetkým priniesť množstvo zážitkov a radosti. Deti získavajú blízky vzťah so starými rodičmi, rodičia viac priestoru na kariéru či oddych a vzťahy medzi generáciami sú bohatšie a zmysluplnejšie,“ uzatvára Kornélia Ďuríková z Ligy za duševné zdravie.