Slovensko vie, že skládky odpadu sú neudržateľné, no zároveň odmieta overené riešenia, ktoré by ich nahradili. Hlavným dôvodom je slabá informovanosť a strach z neznámeho. Na Slovensku si uvedomujeme, že odpadové hospodárstvo potrebuje zásadnú zmenu. Podľa prieskumu agentúry AKO pre Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ) až 82 % obyvateľov rozumie, že vyvážanie odpadu na skládky je neudržateľné riešenie, ktoré patrí do minulého storočia. Ďalšiu dominantnú skupinu (77 %) zaráža informácia, že Slovensko nemá žiadnu infraštruktúru na spracovávanie priemyselných odpadov a tento stav považuje za neakceptovateľný.
Keď však príde reč na výstavbu moderných zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu, do popredia vystupuje nedôvera. Vznikajú petície, tlak na komunálnych politikov a následné blokovanie výstavby.
Podľa prieskumu AKO až 44 % respondentov má obavy z dopadu takýchto zariadení na životné prostredie. Rovnako veľká skupina zároveň priznáva, že nemá dostatok vedomostí o ich fungovaní. Hlavným zdrojom odmietania je teda strach, ktorý pramení zo slabej informovanosti.
Aktivisti silnejší než odborníci?
Prieskum ukázal, že negatívne postoje k energetickému zhodnocovaniu odpadu často vyvolávajú skupiny, ktoré šíria neúplné či neoverené informácie. Viac ako 25 % opýtaných priznáva, že ich ovplyvňujú kampane aktivistov, a takmer 20 % vníma silný vplyv médií.
„Tieto zistenia sme aj u nás v agentúre vyhodnotili ako zásadné. Ukázalo sa, že informačné pole pre oblasť energetického zhodnocovania odpadov – teda spaľovne – je vychýlené. Ovládli ho aktivisti a následne médiá, ktoré ich aktivity prirodzene pokrývajú. Následne tu vzniká deficit relevantných informácií. Odborníci na spracovávanie odpadov tak v tomto komunikačnom zápase ťahajú za kratší koniec. Dovolím si pridať hypotézu, že svoju úlohu tu nezvládajú ani politici – celoštátni ani komunálni. Inak si neviem vysvetliť, prečo verejnosť v krajinách ako Rakúsko, Česko, Poľsko či Škandinávia dokáže akceptovať výstavbu moderných zariadení na spracovanie odpadov, zatiaľ čo u nás prevláda odpor,“ hovorí riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
(zdroj: Freepik)
Čo s miliónmi ton odpadu?
Podľa údajov Ministerstva životného prostredia sme na Slovensku v roku 2023 vyprodukovali 13,6 milióna ton odpadu. Z toho asi 20 % tvorí komunálny odpad z domácností, zvyšok sú priemyselné odpady. Kým triedenie a recyklácia sa postupne zlepšujú, závažným problémom naďalej ostáva zvyškový odpad, predovšetkým priemyselný, ktorý už nie je možné recyklovať. Slovensko stále nemá dostatočné kapacity na jeho ekologické a bezpečné zneškodnenie.
Len za rok 2023 skončilo na skládkach viac ako 2,5 milióna ton odpadu – komunálneho aj priemyselného. Súčasné skládky však disponujú kapacitou približne na úrovni 7 miliónov ton, čo podľa odborných odhadov vystačí približne do roku 2027. Nové skládky už nie je možné otvárať a existujúce nie je možné rozširovať.
Slovensko tak čelí kritickému časovému tlaku, kedy musí nájsť alternatívne riešenia na spracovanie odpadu. Aj pri optimistickom scenári, že sa podarí úspešne ukončovať povoľovacie procesy a výstavbu zariadení na spracovanie odpadu, je rok 2026 — teda už budúci rok — hraničným termínom, dokedy máme šancu situáciu zvrátiť.
Slovensku ušiel „odpadový vlak“. Dokážeme ho dobehnúť?
Zatiaľ čo mnohé krajiny Európskej únie skládkovanie obmedzujú, Slovensko zaostáva. V roku 2023 sme na skládky uložili až 39 % komunálneho odpadu, pričom európsky priemer bol 22 %. Tento podiel sa u nás za posledné roky takmer vôbec nezmenil, čo ohrozuje náš záväzok voči EÚ – znížiť do roku 2035 skládkovanie komunálneho odpadu na maximálne 10 %.
V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ sa v oblasti odpadového hospodárstva radíme medzi najmenej úspešné krajiny. Prečo sa nám nedarí? Dôvodom je nízka informovanosť. Podľa prieskumu agentúry AKO vyše 77 % opýtaných nikdy nepočulo o európskej smernici, ktorá má skládkovanie výrazne obmedziť. Ľudia často nevedia, prečo je potrebné v oblasti nakladania s odpadmi hľadať nové riešenia, ani aké riziká nám hrozia, ak tejto téme nebudeme venovať pozornosť.
Slovensko je v našom regióne jedinou krajinou, kde sa za posledné dekády nepostavilo žiadne moderné zariadenie na spracovávanie a energetické zhodnocovanie odpadov. Zatiaľ čo u nás sa diskusie o výstavbe vlečú, v susednom Poľsku pribudlo šesť takýchto zariadení a v Česku štyri. Rakúsko má túto oblasť vyriešenú už dávno — ich spaľovne efektívne spracúvajú odpad a zároveň vyrábajú elektrinu a teplo.
Ďalším príkladom je aktuálna situácia s PCB látkami. Po viac ako troch desaťročiach sa konečne začali vyvážať z areálu bývalej chemickej továrne Chemko Strážske – nie však na spracovanie doma, ale do viedenskej spaľovne. Slovensko totiž nemá zariadenie, ktoré by si s nimi vedelo poradiť a museli sme čakať na povolenie rakúskej strany. Za spracovanie vo Viedni platíme vysoké sumy, zatiaľ čo Rakúšania z nášho odpadu vyrábajú elektrinu a teplo. Tento prípad jasne ukazuje, že bez vlastných moderných zariadení ostávame závislí od zahraničia, a zároveň prichádzame o príležitosti, ktoré by mohli byť prínosom pre našu ekonomiku aj energetiku.
Dôvera je kľúčom
Podľa prieskumu agentúry AKO si len 1,6 % Slovákov myslí, že krajina nepotrebuje komplexné riešenia na spracovanie odpadu. Väčšina verejnosti si teda uvedomuje, že bez moderných technológií a efektívneho odpadového manažmentu sa problém odpadu nevyrieši. Napriek tomu investori neustále čelia odporu verejnosti.
Ukazuje sa, že ľuďom chýba zrozumiteľná a dôveryhodná komunikácia. Ľudia chcú rozumieť, čo sa s odpadom deje, prečo je dôležité hľadať nové cesty a ako môžu moderné technológie pomôcť chrániť životné prostredie. To vytvára priestor pre transparentný dialóg medzi verejnosťou, investormi a verejnými činiteľmi. Ak sa podarí vybudovať dôveru a vysvetliť prínosy moderných riešení, odpor sa môže zmeniť na podporu.
CEZO ako konkrétna odpoveď na slovenskú výzvu
Projekt Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) od Slovnaftu môže byť presne tým riešením, ktoré Slovensko potrebuje. S využitím najmodernejšej technológie fluidného lôžka predstavuje konkrétnu alternatívu k skládkovaniu. Dôležité je, že CEZO nebude len "spaľovňou" – bude to komplexné zariadenie s dotrieďovacou linkou, ktorá z komunálneho odpadu ešte pred energetickým zhodnotením vyselektuje všetky recyklovateľné materiály. Vyrobená energia pritom nahradí fosílne palivá v rafinérskych procesoch a môže zásobovať teplom aj Bratislavu.
Technológia, ktorá sa úspešne využíva v celej EÚ, spĺňa najprísnejšie emisné štandardy a dokáže spracovať aj problematické priemyselné odpady, ktoré dnes vyvážame do zahraničia. Všetky emisie budú výrazne pod povolenými limitmi – v mnohých prípadoch na úrovni 0,5, teda na polovici povoleného limitu.
Investícia s odhadovanou hodnotou 200 miliónov eur je súčasťou stratégie Shape Tomorrow 2030+ v oblasti cirkulárnej ekonomiky, v rámci ktorej sa odpad vníma ako vstupná surovina na výrobu energií, palív, plastov a chemikálií. CEZO predstavuje reálne riešenie, ktoré môže pomôcť Slovensku vyriešiť dlhodobo narastajúci problém s odpadmi, vytvoriť desiatky nových pracovných miest a zároveň prispieť k energetickej sebestačnosti krajiny.
