Slovenská krajina, kedysi pretkaná pasienkami a lúkami, dnes čelí tichej kríze. S úbytkom tradičného extenzívneho hospodárenia mizne aj biodiverzita a mnohé cenné lúky a mokrade zarastajú. Pastva je pritom kľúčová pre udržanie otvorených stepných a podmáčaných biotopov, ktoré patria medzi najohrozenejšie v strednej Európe. Problém je, že pasenie je dnes finančne a časovo náročné, a tak mnoho chránených území zostáva neobhospodarovaných.
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko), ktorá dlhodobo prakticky chráni a obnovuje prírodu, sa rozhodla túto výzvu riešiť s podporou moderných technológií. Na svojich farmách, vrátane lúky Ostrovik v Sennom, kde sa starajú o stádo uhorského sivého stepného dobytka, spúšťajú pilotný projekt: „Pastva budúcnosti – Smart virtuálny ohradník pre divokú krajinu“. Ide o prvé testovanie virtuálnych ohrád v praxi ochrany prírody na Slovensku.
Ostrovik (zdroj: Slovenská ornitologcká spoločnosť)
Ako tento projekt, ktorý získal Digitálny Smart grant od ČSOB nadácie, funguje a čo je jeho cieľom, nám priblížila Zuzana Paulo Lackovičová zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Ako funguje virtuálny ohradník?
Namiesto stavania klasických plotov sa využívajú špeciálne GPS obojky na dobytku. Pastier v aplikácii nakreslí digitálnu hranicu, a keď sa zviera priblíži k tomuto „virtuálnemu plotu“, obojok ho upozorní zvukom, prípadne miernym impulzom. Zvieratá sa tak rýchlo naučia rešpektovať neviditeľné hranice.
Virtuálne hranice (zdroj: Slovenská ornitologická spoločnosť)
Používa sa táto technológia niekde v zahraničí?
Áno, technológia, ktorá je pôvodom zo Škandinávie, sa používa už napríklad v Nórsku, na Novom Zélande či v USA. SOS/BirdLife Slovensko je prvou organizáciou na Slovensku, ktorá ju skúša v rámci ochrany prírody.
Aký prínos pre chovateľov a prírodu môžu mať smart ohradníky?
Virtuálne ohradníky šetria čas a aj prácu. Umožňujú presúvať pastvu do rôznych častí územia bez nutnosti budovať nové ploty a zároveň podporujú welfare zvierat. Pre prírodu je výhodou, že pastva môže byť presne cielená – dobytok spása len tie časti lúky, ktoré je potrebné udržiavať otvorené. To pomáha zachovať druhovo bohaté lúky a podporuje obnovu stepnej krajiny. Systém tiež zbiera údaje o pohybe zvierat a využití plôch, ktoré pomôžu lepšie plánovať pastvu a vyhodnocovať dopad na prírodu.
Virtuálne ohradníky v mobile (zdroj: Slovenská ornitologická spoločnosť)
Ako využijete grant od ČSOB nadácie?
Po úspešnom testovaní v Sennom, Slovenská ornitologická spoločnosť plánuje rozšírenie a využitie technológie na ďalších cenných lokalitách. Cieľom je nielen zachovať biodiverzitu, ale aj urobiť tradičné formy hospodárenia atraktívnejšie pre farmárov, čím sa podporí renesancia extenzívnej pastvy na Slovensku.
Projekt podporila ČSOB nadácia prostredníctvom programu Digitálny Smart grant a ide o prvý krok k efektívnejšiemu a udržateľnejšiemu manažmentu pastvy. Digitálny Smart grant podporuje inovatívne projekty, ktoré sa snažia technologicky napredovať, a tým zjednodušiť a zefektívniť svoje procesy. V 3. ročníku Digitálneho Smart grantu prerozdelila ČSOB nadácia vyše 250 000 eur projektom prinášajúcim inovácie pre komunitu, zefektívnenie procesov a udržateľné inovácie. Projekt Pastva budúcnosti – Smart virtuálny ohradník pre divokú krajinu bol podporený sumou 15 000 eur.
(zdroj: ČSOB nadácia)
