Online svet je pre dnešných tínedžerov prirodzenejším prostredím než ulica či školský dvor. Práve tam však čoraz častejšie narážajú na hejt, nenávistné prejavy a extrémne názory, ktoré sa šíria nenápadne, zabalené do zábavy, memečiek alebo „motivačných“ videí.
Podľa aktuálnych dát sa s online hejtom stretlo až 80 % mladých ľudí a viac ako polovica ho zažila priamo na vlastnej koži. Nenávistné prejavy mnohí prestávajú vnímať ako problém. Takmer 80 % narazilo na mizogýnne naratívy a viac ako polovica mladých nad 16 rokov sa stretla s prejavmi pravicového extrémizmu.
Extrémizmus ako „normálna súčasť feedu“
Najväčšie riziko podľa odborníkov nespočíva v otvorenej propagande, ale v postupnej normalizácii. Tretina mladých v prieskume agentúry 2muse pre Orange Slovensko priznáva, že sa v online priestore správa inak než v realite. Sú agresívnejší, menej autentickí a ľahšie ovplyvniteľní. Nenávistný obsah sa tak stáva bežnou kulisou každodenného scrollovania. Psychológ Marek Madro z organizácie IPčko, ktorý dlhodobo pracuje s mladými v krízových situáciách, upozorňuje, že radikalizácia málokedy prichádza náhle. „Online priestor je pre mladých prirodzeným prostredím. No zároveň v ňom čoraz častejšie zažívajú odmietanie, výsmech, hejt či manipuláciu. V dôsledku frustrácie a nedostatku bezpečných oporných bodov sú náchylní podľahnúť jednoduchým, no radikalizujúcim výkladom sveta,“ vysvetľuje. Podľa neho ide o tichý proces. Nie jeden extrémny obsah, ale stovky drobných podnetov, ktoré postupne menia to, čo mladý človek považuje za normálne.
(zdroj: Orange)
„Chcel som niekam patriť“
Osobnú skúsenosť s týmto mechanizmom opisuje aj influencer Matej „Rarach“ Jurášek. „V puberte som túžil niekam patriť, zapadnúť. S príchodom na sociálne siete som sa ľahko zradikalizoval, mal som extrémistické názory a veril som konšpiráciám. Našiel som svoje miesto v prostredí, kde sa tieto myšlienky považovali za normálne,“ hovorí. Zachránilo ho cestovanie, zmena prostredia a ľudia, ktorí mu dali priestor zmeniť sa. „Už som viac nemal potrebu skrývať svoju neistotu za hnev a nenávisť,“ vysvetľuje zmenu názorov bývalý extrémista, dnes otec dvoch detí, ktorí im chce podľa jeho slov, ukázať svet vo všetkých farbách, ktoré kedysi odmietal prijať.
Prevencia namiesto zákazov
Na zistenia reaguje aj Orange Slovensko spolu s Nadáciou Orange. Tému radikalizácie zastrešujú novou iniciatívou Spolu nie sme bezbranní, pričom ju zároveň prepájajú so svojím dlhodobým CSR programom beznastrah.online. Ten sa systematicky venuje digitálnej bezpečnosti detí a mladých v online priestore, popritom podáva pomocnú roku v podobe bezplatnej online poradne. Cieľom programu nie je kontrolovať obsah, ale posilniť odolnosť, pomáhať, vysvetľovať a edukovať. Vzdelávať školy, rodičov a komunitných pracovníkov, rozvíjať kritické myslenie a pomáhať mladým rozlišovať manipuláciu od faktov. Súčasťou je preto nový ročník Grantového programu beznastrah.online Nadácie Orange. Podporí projekty zamerané na prevenciu radikalizácie, rozvoj kritického myslenia či bezpečné online prostredie. „Grantovým programom chceme dať školám a organizáciám konkrétne nástroje, ako tento problém riešiť priamo v komunitách,“ uvádza Andrea Ungvölgyi správkyňa Nadácie Orange.
Na jeden projekt je možné získať až 2 500 eur, celková suma, ktorú Nadácia Orange prerozdelí, je 80 000 eur. Výzva je otvorená od 10. februára 2026 a projekty je možné podávať do 10. marca.
Radikalizácia mladých nie je abstraktný pojem. Odohráva sa denne, v mobiloch a algoritmoch. Práve preto je dôležité nepodceňovať ju a bojovať účinnou prevenciou.
