EY Podnikateľ roka, farmár a primátor Ábelovej Jaroslav Maslen

Jaroslav Maslen získal titul EY Podnikateľ roka 2025 Slovenskej republiky. Zo značky MASLEN vybudoval rešpektovaného výrobcu strešných krytín, dnes sa  však venuje aj farmárčeniu, kde expanduje v segmente biopotravín či samospráve obce Ábelová, kde je starostom. Rozprávali sme sa s ním o tom, prečo sa na Slovensku čoraz ťažšie podniká bez frustrácie a čo stojí za úspechom jeho podnikateľských aktivít.

Vaše meno sa dnes spája so strechami, ale pôvodne ste vyštudovali poľnohospodárstvo. To neznie ako úplne priamočiary príbeh.

Ani nebol. K plechu a strechám som sa nedostal cez školu, ale cez život. Začínali sme ešte začiatkom deväťdesiatych rokov pri obchode s hutným materiálom a železom, neskôr pri otcovej výrobe oceľových konštrukcií. Až postupne z toho vznikla myšlienka, že nebudeme len materiál predávať, ale ho aj spracúvať a vyrábať vlastný produkt. Všetko ostatné som sa musel naučiť za pochodu. V tom bola prax asi lepšia ako akákoľvek teória.

Keď sa povie výroba strešnej krytiny, veľa ľudí si predstaví tradičný biznis. Kde sa v ňom dá preraziť?

V tom, ako si celý model nastavíte. My sme od začiatku nechceli byť iba dodávateľom pre stavebniny alebo anonymnou výrobou v pozadí. Chceli sme byť čo najbližšie k zákazníkovi, predávať priamo, mať vlastné pobočky, vlastnú distribúciu a úzky vzťah s klampiarmi a montážnikmi. To nám dalo väčšiu kontrolu nad kvalitou služby aj nad tým, ako značka rastie.

Zdá sa, že ste spravili správne rozhodnutie hneď na začiatku podnikania.

Presne tak. Chceli sme vyrábať niečo konkrétne, nie iba posúvať materiál ďalej. A zároveň sme nechceli byť odkázaní na to, či si nás niekto zaradí do regálu. To rozhodnutie bolo dosť dôležité. Keď ste bližšie k trhu, rýchlejšie vidíte, čo zákazník potrebuje, čo funguje, a kde je problém.

V názve firmy máte vlastné priezvisko. To je pomerne veľký záväzok.

Aj mal byť. Chceli sme dať najavo, že sa neskrývame za neutrálne obchodné meno. Keď je firma pomenovaná po vás, nemôžete si dovoliť odfláknuť robotu a tváriť sa, že sa nič nestalo. Všetko sa vracia priamo k vám. Je to tlak, ale zdravý tlak. Aj preto sme si povedali, že sa za značku Maslen nesmieme nikdy hanbiť.

Na Slovensku sa často glorifikuje rýchly rast. Vy skôr zdôrazňujete výdrž.

Lebo výdrž je v podnikaní podceňovaná. Za úspech nepovažujem len to, že máte jeden-dva silné roky. Skôr to, že firma funguje dlhodobo, nemá problémy s dlhmi, plní si záväzky a obstojí aj v konkurencii. Mne dáva väčší zmysel firma, ktorá je pevná, ako firma, ktorá je chvíľu hlučná.

To znie skoro až konzervatívne.

Možno áno, ale podľa mňa je to normálne. Firma nemá byť exhibícia. Má byť spoľahlivá. Má vedieť vyplatiť ľudí, doručiť zákazke kvalitu a fungovať aj v slabších rokoch. To je celé.

MASLEN dnes nie je len slovenský príbeh. Kde všade ste už expandovali?

Okrem Slovenska pôsobíme aj v Rumunsku, Rakúsku, Česku a Maďarsku. Niektoré trhy sú už stabilné, inde ešte rastieme. V Rakúsku máme logistické centrum aj spracovanie plechu. V Rumunsku sme rozbehli výrobu a práve tam vidíme priestor na ďalší rast kapacít. To je dôležité aj preto, že slovenské možnosti už nie sú nafukovacie.

Prečo ste sa pri expanzii pozerali práve na Rumunsko?

Lebo tam bol predpoklad silného stavebného rastu a ten sa v zásade potvrdil. Zároveň sme si vstup vedeli organizačne uľahčiť aj tým, kde sme firmu rozbiehali. Dnes sa ukazuje, že to bolo správne rozhodnutie, pretože nám to pomáha uvažovať o ďalšom rozšírení výroby mimo Slovenska.

Nedávno ste pripustili, že pri dnešnom stave Slovenska nie je vylúčené ani silnejšie presunutie firmy do zahraničia.

Vidím to ako realistickú úvahu. Keď podnikáte, veľmi presne cítite kvalitu podnikateľského prostredia. Ak pribúda neprehľadnosť, netransparentnosť, pocit, že bez známostí sa veci hýbu ťažšie, prirodzene vás napadne, či by sa časť biznisu nedala robiť v zdravšom prostredí. To nie je póza. To je normálne manažérske uvažovanie.

Popri strechách ste sa pustili aj do farmárstva. Je to pre vás úplne nový svet?

Skôr návrat k niečomu, čo vo mne bolo stále. Poľnohospodárstvo mi nie je cudzie ani vzdelaním, ani vzťahom k miestu. V Ábelovej sme sa po rokoch vrátili k pôde, ktorú sme zdedili, a keď sme videli, v akom stave je okolie, začali sme ho postupne dávať dokopy. Dnes tam hospodárime na tisícoch hektárov, chováme vyše 800 kusov hovädzieho dobytka, vyrábame syry, pracujeme s drevom, máme stolársku dielňu. Je to veľký projekt, hoci ja o ňom stále niekedy hovorím ako o srdcovke.

Zaujímavé je, že aj tam opakujete rovnaký princíp ako v priemysle: všetko čo najviac spracovať vo vlastnej réžii.

Áno, to je pre mňa dôležité. Nechcem byť len prvovýrobca, ktorý všetko pustí ďalej a pridaná hodnota vznikne niekde inde. Ak máme drevo, chceme z neho robiť výrobok. Ak máme mlieko, chceme z neho robiť syr. Ak máme mäso, chceme ho dostať čo najbližšie ku konečnému produktu. Tak podľa mňa región z vlastných zdrojov vyťaží najviac.

Ábelová je vo vašom príbehu čoraz dôležitejšia. Ste tam podnikateľ aj starosta. Dá sa to vôbec oddeliť?

Úplne nie, ale nemyslím to negatívne. V oboch prípadoch ide o zodpovednosť za priestor a za ľudí. Keď sme sa tam vrátili, dedina bola v úpadku. Snažím sa, aby to bolo miesto, ktoré bude pokojné, upravené a pre ľudí zaujímavé aj na život, aj na oddych.  To sa nestane samo od seba. Musí za tým byť robota, rozhodnutia a dlhodobý záujem, aby sa veci nerozpadali.

Je váš vzťah k Ábelovej osobnejší, než pri firme?

Firma je biznis, hoci veľmi dôležitý. Ábelová je aj kus osobného príbehu. Je za tým rodina, návrat k miestu, ktoré človek pozná od detstva, a aj pocit, že keď už niečo budujete, malo by to mať presah aj na okolie. To je vec, ktorú v exceli úplne nevyčíslite.

Získali ste titul EY Podnikateľ roka 2025. Čo to pre Vás znamená?

Získať ocenenie EY Podnikateľ roka znamená pre mňa veľmi veľa, je to ocenenie mojej práce. Teším sa, že som dosiahol úspech v niečom čo robím s radosťou, láskou a bez toho aby som mal pocit, že je to práca. Budem veľmi rád ak niekoho môj príbeh osloví a inšpiruje.

Čo by ste po tridsiatich rokoch v podnikaní odkázali ľuďom, ktorí chcú začať?

Aby sa nesústredili len na rýchly efekt. Lepšie je postaviť niečo, čo vydrží, ako niečo, čo dobre vyzerá prvé dva roky. Dôležité je meno, dôvera, kvalita a schopnosť ustáť aj zložitejšie obdobia. A ešte jedna vec: netreba pohŕdať tradičnými odvetviami. Aj zdanlivo obyčajný výrobok môže byť základ veľmi silného biznisu, ak ho robíte poriadne.

Tento článok vám prináša EY Podnikateľ roka

Pravidlá spolupráce medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť v tomto odkaze.