Vysoké školy dnes prechádzajú jednou z najdynamickejších etáp svojej histórie. Zmeny na trhu práce, rýchly rozvoj umelej inteligencie aj rastúci tlak na duševné zdravie študentov zásadne menia fungovanie univerzít a očakávania spoločnosti. Kľúčovou otázkou zostáva: ako pripraviť študentov na budúcnosť, ktorá sa neustále mení?
Podľa Dr. Harrisona Johnsona Jamesa, vicerektora University of New York in Prague (UNYP), bude nadchádzajúca dekáda definovaná predovšetkým zmenami v oblasti študentskej skúsenosti. „Vidíme rastúci dopad sociálnej izolácie, sociálnych sietí i nadmerného času stráveného pred obrazovkami. K tomu sa pridávajú dôsledky pandémie a ekonomická neistota, ktoré výrazne ovplyvňujú duševné zdravie študentov,“ hovorí.
Vedľa toho univerzity musia reagovať aj na technologickú revolúciu. Umelá inteligencia a automatizácia menia očakávania zamestnávateľov. „Technológia dnes často dokáže priniesť okamžitú hodnotu, zatiaľ čo absolvent potrebuje čas na adaptáciu. To vytvára tlak na univerzity, aby sa viac zamerali na rozvoj prenositeľných kompetencií,“ vysvetľuje Dr. James.
Kvalita ako kontinuálny proces
Jedným z hlavných tém súčasného vysokoškolského vzdelávania je kvalita. Podľa Dr. Jamesa však nejde o jednorazové zlepšenie, ale o systematický a dlhodobý proces.
Zásadnú úlohu hrá aktívny zber spätnej väzby – od študentov, pedagógov, zamestnávateľov aj ďalších partnerov. „Kombinácia nástrojov, ako sú dotazníky, rozhovory či priame pozorovanie, umožňuje získať komplexný pohľad na fungovanie inštitúcie. Dôležité je však najmä premeniť spätnú väzbu na konkrétne kroky,“ zdôrazňuje.
Rovnako významná je jasná a spoločná vízia. Bez nej sa aj dobre mienené iniciatívy môžu roztříštiť a stratiť dopad.
Výzvy a sila medzikultúrneho prostredia
Globalizácia prináša do akademického prostredia stále väčšiu kultúrnu rozmanitosť. Tá predstavuje príležitosť, ale aj výzvu pre vedenie univerzít.
„Najväčším rizikom je fragmentácia komunity. Ak univerzita nepristupuje k medzikultúrnemu prostrediu aktívne, môže dôjsť k oslabeným vzťahom alebo dokonca napätiu,“ upozorňuje Dr. James.
Naopak, dobre vedené medzikultúrne prostredie podporuje rozvoj kľúčových kompetencií – od otvorenosti a adaptability až po hlbšie porozumenie sebe a ostatným. Kľúčom k úspechu je cielená komunikácia a schopnosť formulovať jasnú, motivujúcu spoločnú víziu.
Akreditácie: marketing alebo skutočný rozvoj?
Rozdiely medzi univerzitami sú zjavné aj v prístupe ku kvalite a akreditáciám. Niektoré inštitúcie ich vnímajú najmä ako nástroj na posilnenie značky.
„Ak je akreditácia iba formálnym cieľom, môže viesť k povrchným zmenám bez skutočného zapojenia ľudí. To negatívne ovplyvňuje atmosféru aj kvalitu vzdelávania,“ vysvetľuje Dr. James.
Naopak, univerzity, ktoré vnímajú akreditácie ako súčasť dlhodobého rozvoja, dosahujú vyššiu angažovanosť študentov i zamestnancov a dokážu udržať stabilnú kvalitu aj v náročných podmienkach.
Pripravenosť na budúcnosť práce
Univerzity často deklarujú, že pripravujú študentov na budúcnosť práce. Realita je však podľa Dr. Jamesa zložitejšia.
„Tradičná úloha univerzít spočíva v rozvoji širokých kompetencií – analytického myslenia, schopnosti riešiť problémy či systematičnosti. Tieto zručnosti majú dlhodobú hodnotu naprieč odbormi,“ hovorí.
Zároveň pripúšťa, že tlak na praktickejšiu prípravu rastie. „Univerzity budú vždy balancovať medzi hlbokým akademickým vzdelaním a požiadavkami trhu práce,“ dodáva.
Medzinárodný prístup ako konkurenčná výhoda
University of New York in Prague kombinuje tradičné akademické princípy s výhodami medzinárodného prostredia. Menšie skupiny umožňujú individuálnejší prístup a intenzívnejšiu interakciu medzi študentmi a pedagógmi.
Kľúčovou pridanou hodnotou je medzikultúrne prostredie. Študenti získavajú širší pohľad na svet, rozvíjajú schopnosť adaptácie a otvárajú si dvere k medzinárodným kariérnym príležitostiam.
„Schopnosť fungovať v rozmanitom prostredí je dnes jednou z najdôležitejších kompetencií. Práve tá môže zásadne ovplyvniť profesijný aj osobný úspech absolventov,“ uzatvára Dr. James.
O Dr. Harrisonovi Johnsonovi Jamesovi
Dr. Harrison Johnson James je vicerektor University of New York in Prague. Vystudoval Durham University, University of Cambridge a University of York. Pred pôsobením na UNYP viedol British School of Brasília, kde zodpovedal za stratégiu aj každodenné riadenie školy naprieč kľúčovými oblasťami.
Vo svojej práci sa dlhodobo venuje riadeniu zmien vo vzdelávaní, najmä v medzikultúrnom kontexte. Jeho prístup sa sústreďuje na jasne definované štandardy, systematické riadenie a merateľné zlepšovanie kvality vzdelávania a študentskej skúsenosti.

