Mŕtvy muž sa vracia po svoju nevernú ženu. Matka márne čaká syna, ktorý sa nevrátil z vojny. Z opustenej doliny sa ozýva detský plač, hoci tam už dávno nikto nežije.
Na prvé počutie by to mohli byť námety na súčasný hororový seriál. V skutočnosti ide o príbehy, ktoré slovenskí básnici napísali pred viac ako sto rokmi. A napriek času nestratili nič zo svojej sily.
Ľudia odpradávna vyhľadávajú príbehy o láske, vine, smrti, zrade a veciach, ktoré nedokážu úplne vysvetliť. Práve na nich sú postavené aj slovenské balady. Nehovoria len o konkrétnych tragédiách či nadprirodzených javoch. Zachytávajú naše najhlbšie obavy – strach zo straty blízkych, z vojny, samoty, zrady alebo z neznáma.
Inscenácia Rev, vresk a brud v Divadle Andreja Bagara v Nitre ukazuje, že tieto texty majú v sebe oveľa viac než len miesto v školských osnovách. Režisér Ján Luterán spolu s dramaturgom Danielom Majlingom a tvorivým tímom siahol po známych baladách Jána Bottu, Pavla Országha Hviezdoslava či Jána Kalinčiaka, ale aj po menej známych textoch, ktoré dnešného diváka dokážu prekvapiť svojou silou.
(zdroj: Robert Tappert)
Hra je rozdelená do samostatných príbehov, pričom každý z nich vytvára vlastný svet a mrazivú atmosféru. „Sú o tých najzákladnejších veciach života – o láske, smrti a zrade, ktoré sú v balade koncentrované do niekoľkých strof. Tá dramatická hustota ma fascinuje,“ hovorí dramaturg inscenácie a šéfdramaturg Divadla Andreja Bagara v Nitre Daniel Majling.
Práve koncentrovaná sila príbehu stojí aj za inscenáciou Rev, vresk a brud, ktorá patrí medzi najvýraznejšie tituly aktuálnej sezóny nitrianskeho divadla. Režisér Ján Luterán spolu s tvorivým tímom preniesol na javisko sedem slovenských balád a vytvoril z nich sériu príbehov, v ktorých sa stretáva poézia, napätie, humor aj temná krása ľudových motívov.
(zdroj: Robert Tappert)
Diváci sa počas predstavenia stretnú so známymi dielami, akými sú Žltá ľalia, Margita a Besná či Zuzanka Hraškovie, ale aj s menej známymi baladami Kar, Chorá deva alebo Dolinka Strašník. Ich autormi sú významné osobnosti slovenskej literatúry, ktorí balady obohatili o mimoriadny literárny a poetický jazyk. Tvorcovia pritom k textom pristupovali s veľkým rešpektom. Väčšina balád zaznieva v pôvodnej podobe bez výrazných autorských zásahov. V centre pozornosti tak zostáva sila samotného príbehu.
Významnú úlohu zohráva aj výrazná a expresívna hudba skladateľa Martina „Majla“ Štefánika, ktorá prepája ľudové hudobné motívy so súčasnými zvukmi a elektronikou. Spolu s choreografiou a pohybovou interpretáciou performerov a hercov vytvára atmosféru, ktorá posúva klasické texty do súčasného divadelného jazyka.
„Jedným z našich cieľov je dokázať, že slovenské balady nepatria len do školských lavíc či na recitačné podujatia. Sú to silné príbehy a veľké drámy, ktoré si zaslúžia byť inscenované na veľkých javiskách. Prežili celé stáročia, pretože hovoria o veciach, ktoré zostávajú súčasťou ľudského života bez ohľadu na dobu. Rozprávajú o strachu, láske, strate aj nádeji. O tom, čo sa nemení,“ povedal Ján Luterán.
(zdroj: Robert Tappert)
Poslednú príležitosť vidieť túto novú fascinujúcu inscenáciu v aktuálnej divadelnej sezóne majú diváci 19. júna o 18.30 hod. vo Veľkej sále DAB.
