S počasím bojujeme všetci. Jeho nepredvídateľnosť komplikuje akékoľvek plánovanie.
Ak je zima bohatá na zrážky, vždy vyvstáva obava, že sa živiny z pôdy a koreňovej zóny vyplavia. Plán hnojenia týkajúci sa budúcej sezóny by s tým mal počítať. Najmä silné zrážky hneď na začiatku roka môžu spôsobiť, že značné množstvo živín bude musieť byť opätovne doplnené.
Pôda má počas zimy nízku teplotu po dlhú dobu. Aký to môže mať vplyv na nadchádzajúcu sezónu? Ako to ovplyvní množstvo živín, ktoré zostanú v pôde na jar?
Ako teda silné zrážky počas zimy vplývajú na úroveň živín?
Budeme sa venovať predovšetkým hlavným prvkom ako dusík, fosfor a draslík, ale pozrieme sa aj na vápnik, horčík a sírany.
Najprv si treba uvedomiť, že každý prvok, ktorý je rozpustný vo vode, je náchylný aj na vyplavovanie z koreňovej zóny akéhokoľvek trávnika. Medzi rozpustné prvky patrí dusík v amoniakálnej a dusičnanovej forme, ďalej draslík, vápnik, horčík a síra, vo forme síranu. Treba však vedieť, že tieto živiny nie sú k vyplavovaniu náchylné v rovnakej miere a navyše schopnosť koreňovej zóny ich udržať je tiež rôzna.
Čo sa týka fosfátu – fosforečnanu, ten nie je veľmi rozpustný, ale o tom neskôr.
Pôdy s vyšším obsahom piesku a nízkym obsahom organickej hmoty majú malú schopnosť udržať živiny. Naopak, ťažšie ílovité pôdy s vysokým podielom organickej hmoty majú schopnosť zadržiavať živiny vyššiu. Je to preto, že íl a organické látky majú negatívny povrchový náboj. Ten im umožňuje priťahovať kladne nabité živiny.
Amoniakálny dusík, draslík, vápnik a horčík majú pozitívny náboj. Sú teda menej náchylné k vyplavovaniu ako dusičnany a sírany, ktoré majú negatívny náboj.
Fosfát – fosforečnan sme už spomínali s tým, že nie je veľmi ľahko rozpustný . Fosfát je naviazaný na oxidy železa a hliníka nachádzajúceho sa v íle. V zásaditých pôdach sú prítomné zlúčeniny fosforečnanu vápenatého vo forme veľmi jemných častíc.
Takže ak to všetko zhrnieme, vyplavovanie živín v dôsledku vlhkého počasia počas zimy môže byť významné. Niet pochýb o tom, že niektoré chýbajúce prvky budú musieť byť doplnené dodatočným hnojením.
A aká je pravdepodobnosť vyplavenia jednotlivých prvkov?
Dusík
Doteraz sme sa zaoberali rozpustnými prvkami ako draslík a horčík. Avšak, vo väčšine pôd je značné množstvo živín v nerozpustnej forme. A to je dôležité najmä pre dusík. Dusík je totiž najdôležitejším výživovým prvkom.
Amónium a dusičnany sú rozpustné formy dusíka (N). V pôde sú ale prítomné v relatívne nízkych koncentráciách, v porovnaní so stabilnými formami dusíka vyskytujúcimi sa v organickej hmote. (Koncentrácia amónia a dusičnanov sa zvýši bezprostredne po aplikácii dusíkatých hnojív). Čím väčší je obsah organickej hmoty v pôde, tým má pôda väčšie rezervy dusíka. Organický dusík sa pomaly uvoľňuje do rozpustnej formy. Tento proces si vyžaduje aktivitu pôdnych baktérií, ktorá nastáva len pri teplote nad 5 ° C a takisto je závislá na vlhkosti pôdy. Čiže pôdne baktérie nie sú aktívne ak je pôda veľmi chladná alebo veľmi suchá.
Takže v prípade že nie je veľmi studená zima, s pomocou pôdnych baktérií sa dokáže z organickej hmoty uvoľniť dostatočné množstvo využiteľného dusíka na obdobie zimných mesiacov. V jarnom období sú však rezervy obvykle už vyčerpané. Ak je zima tuhá a s nízkymi teplotami, aktivita pôdnych baktérií je nulová a dusík zostane v organickej hmote – pripravený na jarné obdobie, kedy ho rastlina využije pre rast.
Dlhšia a studená zima teda v skutočnosti neznamená, že na jar bude treba dusík doplniť ďalším hnojením. Skôr naopak. Ak v takomto prípade taktiež pridáme dusík, rast môže byť pomalší a trávnik môže byť viac náchylný na choroby.
Pokračovanie článku nájdete TU:
ČÍTAJTE AJ:
Živiny v pôde – ako spoznáte, že máte problém?
