INZERCIA

Svatobor pestuje u Rómov vzťah k záhradníčeniu a krajine

Medzi výnimočné mimovládne organizácie, ktoré v 6. ročníku Ceny Nadácie Orange získali ocenenie, patrí aj Občianske združenie Svatobor.

Medzi výnimočné mimovládne organizácie, ktoré v 6. ročníku Ceny Nadácie Orange získali ocenenie, patrí aj Občianske združenie Svatobor. Spomedzi 101 organizácií v troch kategóriách získalo v kategórii Komunitný rozvoj 1. miesto. Porotu upútalo svojou dlhodobou prácou na poli podpory rozvoja sebestačnosti ľudí z rómskych osád prostredníctvom záhradníčenia. Bližšie činnosť priblížil štatutárny zástupca združenia PhDr. Štefan Straka.

Vaše Občianske združenie Svatobor sa už vyše desať rokov venuje spolupráci rómskej a nerómskej komunity na pozadí vytvárania pracovných návykov v oblasti záhradkárskych aktivít. Ako vznikla táto myšlienka?

Po štúdiu psychológie som v Rakúsku, Nemecku či Švajčiarsku pracoval v sociálne orientovaných zariadeniach. Páčilo sa mi, že namiesto toho, aby sa pre ľudí, keď mali starosti, od depresií až po úzkosti, hľadali možnosti pomoci cez práce na umení či v záhrade. Ľudia jednoducho vzali fúriky, motyky, hrable, pestovali zeleninu, starali sa o  ruže.  Vtedy ma nadchol životný príbeh Egypťana, ktorý založil asociáciu uprostred púšte a rozhodol sa pracovať s ľuďmi z chudobných egyptských komunít v ťažkých klimatických podmienkach.

U nás na Slovensku je to podstatne lepšie, púšte nemáme, je tu celkom dobrá pôda, voda, tak prečo by sa nemohlo založiť stredisko, v ktorom by sme mohli ľuďom, ktorí sú kdesi na okraji spoločnosti, pomôcť a dať takú možnosť?

 

Patríte vo svojej oblasti medzi pilotné združenia na východnom Slovensku. Aké boli vaše začiatky?

Po dlhšom hľadaní som v obci Rudlov, v okrese Vranov nad Topľou, našiel v tom čase spustnutý areál Malinka, kde som si to vedel predstaviť. Získali sme ho a od roku 2006 zastrešili cez Občianske združenie Svatobor. Areál je v krásnom prostredí, začali sme ho rekultivovať, upratovať a prvými pomocníkmi v aktivitách boli Rómovia z miestnej komunity. Tých sa nám podarilo motivovať cez naturálie, lebo pred zimou potrebovali palivové drevo a my sme potrebovali odstrániť náletové dreviny, vzájomne sme si pomohli. To bol dobrý štart, videli, že to, čo zamýšľame, môže mať dobrý efekt pre ich život.

 

Podarilo sa vám ich nadchnúť pre túto prácu, prejavili záujem?

Začiatky boli veľmi zložité, pretože vieme, že Rómovia kedysi kočovali a  málo z nich nadobudlo vzťah k pôde, k farmárčeniu, záhradníčeniu. Prvé roky sme ich museli zaúčať, ukazovať, ako sa sadí, okopáva, polieva, stará.  Čo nás teší, že z toho areálu si začali prenášať záhradnícke zručnosti k svojim obydliam, zakladajú si záhradky, vysievajú. Veľmi si to cením.

 

Aké konkrétne aktivity Občianske združenie Svatobor zastrešuje?

Máme aktivity na dvoch miestach – v komunitnom stredisku Grodzin pri Hanušovciach nad Topľou a v komunitnom ekocentre Malinka v obci Rudlov. Pestujeme ovocie, zeleninu, liečivé rastliny, pracujeme na remeselných činnostiach ako výroba metiel,  kompostujeme bioodpady, aby sme mali pre záhrady dobrý humus, zakladáme vodné nádrže, aby sme využívali dažďovú vodu na zavlažovanie, v budúcnosti plánujeme možno aj na chov rýb. Tiež robíme environmentálnu výchovu pre deti, dospelých.  A jednou z posledných aktivít bolo aj šľachtenie a množenie bioosív.

 

Darí sa teda u Rómov vybudovať aj dlhodobé pracovné návyky?

Naším cieľom je dlhodobo podporovať kľúčovú tému, a to je podpora záhradníckych aktivít rómskych komunít. Spolupracujeme aj s niekoľkými firmami i Mestským úradom v Hanušovciach nad Topľou. Ak vidíme, že sa niekto osvedčí, je šikovný, spoľahlivý, prejde si cez záhradné či stavebné práce, tak ho posúvame ďalej, vieme, že majú skúsenosti a potenciál. Naše občianske združenie robí sociálnu prácu, vzdelávanie, sme akoby štartovacím mostíkom.

 

Na akej ploche hospodárite, koľko máte pracovníkov? Uvažujete aj o rozšírení?

V obci Rudlov a pri Hanušovciach máme dokopy nejakých 5 hektárov. Nie je to obrovské, ja ako dobrovoľník s ďalšími pracovníkmi by sme ale viac nestíhali, uvidíme časom. Dlhodobo máme asi 10 stálych spolupracovníkov - zamestnancov a potom ešte pribúdajú sezónne. Dosiaľ sa za tie roky zapojilo približne 300 ľudí.

 

V čom vidíte pridanú hodnotu vašej činnosti? Čo si, okrem dopestovaných plodín, od vás dobrovoľníci odnesú?

Je toho viacero. Napríklad Rómovia, keď sa stretnú s „Nerómami“, vzniká priestor na vzájomné spoznávanie. Naše kultúry sú síce odlišné, ale máme aj mnoho spoločného. A je tu aj skúsenosť. Kedysi išli kdesi do záhrady, niečo ukradli a teraz vidia, že pestovanie je o tom, že v marci, apríli čosi zasadím, ale to chce mesiace poriadnej lopoty. Majú poznanie z druhej strany a vedia si to vážiť, chránia si to, oplocujú, dávajú pozor. Keď prídu dni pred dávkami, dokážu ťažšie obdobie preklenúť s tým, čo si dopestovali. Ďalším rozmerom je zlepšenie zdravotného stavu, doplnenie stravného lístka  o ovocie a zeleninu, to je aj plus pre imunitu. V neposlednom rade je tu znižovanie kriminality. Ak si niečo dopestuje sám, nejde to kradnúť inam. Snažím sa argumentovať na ministerstvách, že sa dávajú prostriedky do monitorovacích kamerových systémov, polície, ale miesto represie skúsme viac investovať do prevencie. Aby sa tí ľudia zmysluplne zamestnali a boli užitoční aj pre spoločnosť.

 

Zužitkujete všetko dopestované sami, alebo fungujete aj ako odberateľské miesto?

Naši ľudia z toho, čo si dopestujú, majú prostriedky pre svoje rodiny. Pred rokom sa mi však ozvala skupina Prešovčanov, či by sme im vedeli dodávať zeleninu z našich záhrad. Súhlasil som, prečo nie, sú to prvé menšie dodávky pre prešovský trh. Keď však žiadali viac, nebolo to možné, máme len obmedzené kapacity.

 

Kde čerpáte finančné zdroje potrebné pre vašu činnosť?

Zháňanie financií je veľmi komplikované, hlavne sme zdroje zháňali zo zahraničia. Podporovali nás francúzske ministerstvo zahraničných vecí, rozvojový program OSN, ľudia zo severnej Európy, kde je silnejšie rozvinuté ekologické povedomie. Ľudia to berú tak, že keď niečo investujem do krajiny, tak sa nám to vráti.  Sám som bol prekvapený, že z Orange sme pozvaní medzi finálovú päťku, lebo na Slovensku je veľmi ťažké nájsť partnerov a donorov, ktorí by chceli podporovať takýto projekt. Hoci, aj tu sa nájdu prvé lastovičky. Som rád, že Nadácia Orange si všimla, čo robíme, lebo nemáme veľký marketing, snažíme sa robiť hlavne prácu s krajinou.

 

V čom vidíte vašu perspektívu do budúcnosti, napríklad pokiaľ ide o distribúciu?

Mohol by ňou byť priamy predaj. Z dvora, alebo debničkový systém. Skúsili sme to v minulosti cez sprostredkovateľov, ale tam sa cena tak stlačí, že je pre nás neprijateľná. Chceme ísť cestou priameho predaja. Niečo sme skúsili, uvidíme. Možno tu raz bude sieť bioobchodov, pre ktoré budeme môcť dodávať našu zeleninu a ovocie.

Mária Pihuličová, Foto: OZ Svatobor

Tento text je platenou formou reklamy. Informujte o svojej firme viac ako 2,2 milióna čitateľov Sme.sk aj vy. Bližšie informácie nájdete TU. Kontakt: internet@petitpress.sk; tel:+421 2 59 233 227.

Najčítanejšie správy na SME


Najčítanejšie správy na SME


Neprehliadnite tiež

Tlačové správy

5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu

Pripravujete rekonštrukciu bytu? Využite ľahké priečky, ušetríte čas a vyhnete sa prachu i hluku. Poradíme vám, podľa čoho vyberať.

Tlačové správy

Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii

Rektor EU v Bratislave podpísal zmluvu o dvojitom diplome s Univerzitou národného a svetového hospodárstva v Sofii.

Tlačové správy

Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave

V utorok 19. júna 2018 sa uskutočnilo ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Tlačové správy

Kreditná karta – áno alebo nie

Názory na „kreditky“ sú dvojaké – priaznivci kreditnej karty by bez nej ani nevyšli z domu, no mnohí jej na chuť ešte neprišli.