Už niekoľko rokov sa Branislav Gröhling venuje vzdelávaniu mladých žiakov z rôznych odborov. Jeho cieľom je, aby sa žiaci dokázali lepšie uplatniť v praxi.
So školiacimi aktivitami začal približne pred desiatimi rokmi, teda oveľa skôr, ako prišlo ministerstvo školstva s nápadom duálneho vzdelávania. „Chodím po školách, stretávam sa s mladými ľuďmi a rozprávam sa aj s riaditeľmi škôl. Tak by sa to malo robiť. Ak totiž chcete spravovať taký kolos, akým je školstvo, mali by ste počúvať najmä tých, ktorí v ňom pracujú. To sa bohužiaľ ale momentálne nedeje,“ hovorí Gröhling a dodáva, že niekedy sú školy a ich potreby akoby na poslednom mieste záujmu politikov.
pre zväčšenie obrázka kliknite tu
Preto sa rozhodol osloviť viac ako dvadsať riaditeľov stredných odborných škôl z celého Slovenska, aby mu povedali, ako by oni riešili problémy v školstve. Riaditeľov trápia najmä tieto témy:
- Financovanie: Peniaze školám prideľuje ministerstvo cez vyšší územný celok. Ak sa vo VÚC rozhodne, že niektorá zo škôl potrebuje peňazí viac na úkor druhej, tak je jedna zo škôl ukrátená. Riaditelia preto žiadajú priame financovanie bez účasti VÚC. Ďalej navrhujú aj zvýšenie normatívu (peňazí) na žiaka gymnázia. „Vyšší normatív pre gymnázia za žiaka, by spôsobil, že by škola nemusela brať tridsať ale len dvadsať žiakov do triedy. Tak by zostalo viac žiakov pre stredné odborné školy,“ hovorí jeden z riaditeľov.
- Racionalizácia: „V jednom meste či okrese sa ten istý odbor vyučuje na troch školách,“ hovorí ďalší riaditeľ, ktorý tiež navrhuje zlúčiť školy, ktoré nie sú ekonomicky funkčné niekoľko rokov po sebe.
- Mladí učitelia: Nie je žiadnym tajomstvom, že mladí sa do školstva nehrnú. Pritom to nemusí byť vždy iba o nástupnom plate. „Pedagogickým pracovníkom by sa mal znížiť vek odchodu do dôchodku,“ navrhuje jedna z riaditeliek.
- Duálne vzdelávanie: Niekoľko drobných úprav v zákone o duálnom vzdelávaní, menšie znižovanie normatívu a vstup do duálneho vzdelávania od druhého ročníka, výraznejšia podpora štátu pre firmy.
- Vzdelávanie učiteľov: „Dlhodobo absentujú ponuky školení či iného vzdelávania pre majstrov.“
- Centrá odborného vzdelávania: Ak by boli finančne podporené, mohli by zvyšovať úroveň vzdelávania na ostatných školách. Dali by sa využiť aj ako spôsob celoživotného vzdelávania pre všetkých, nielen pre žiakov a aj pri rekvalifikáciách.
- Motivačné štipendum: „Poskytovať by sa malo žiakom, ktorí sa prihlásia na štúdium tých remesiel, ktorých je na trhu nedostatok, namiesto zvyšovania normatívu na tieto odbory“.
- Vytvorenie Školského úradu práce: „Zaoberal by sa zamestnávaním absolventov z celého mesta alebo regiónu“ hovorí jedna z oslovených.
- 8 + 2: Mnoho oslovených riaditeľov navrhuje návrat k základnej škole na 8 rokov a opätovné obnovenie dvojročných učebných odborov. Tým by sa splnila aj 10-ročná povinná školská dochádzka a žiaci by ovládali základy remesla. „Problematické deti, ktoré sa nechcú učiť, by sa tak za dva roky vyučili a uplatnili na trhu,“ dodáva ďalší.
- Prognóza potrieb trhu: Takmer všetci oslovení riaditelia škôl by potrebovali poznať, ako sa bude vyvíjať potreba trhu práce aspoň o päť rokov. „Vtedy budeme schopní reagovať na požiadavky trhu práce a prispôsobíme tomu aj učebné odbory.“ K tomu žiadajú administratívne zjednodušenie a skrátenie schvaľovacieho procesu zaraďovania nového odboru do siete SŠ.
