Profesionálny tenisový tréner ROBERTO SELLE (43) prišiel do Bardejova z talianskeho Bolzana. Koncom minulého roku otvoril vo vynovenom Športcentre WLP na Kutuzovovej ulici pri rieke Topľa tenisovú školu a taliansku reštauráciu. Jeho manželka pochádza z Nižnej Vole pri Bardejove. Porozprávali sme sa s ním hlavne o jeho druhej životnej láske, tenise. Roberto Selle a tenis.
Kedy ste sa spoznali?
Narodil som sa v Bolzane a tenis som hral od mala, je môj život, priviedol ma k nemu otec. V Taliansku som hral ako žiak aj dorastenec, počas strednej školy som trénoval vo Verone. Bol som celkom úspešný taliansky hráč na národnej úrovni, asi tak na 180. mieste v krajine. Po škole, v roku 1992 som odišiel do Merana, kde bol vtedy prvý taliansky profesionálny tréner Renato Vavassori, u neho ktorého som začal profesionálne trénovať. Po roku som si ale v semifinále jedného turnaja nešťastne poranil členok, musel som ísť na operáciu a šesť mesiacov som netrénoval. Už na strednej škole som mal problémy aj s kolenom. To v podstate moju profesionálnu hráčsku kariéru ukončilo. A ani otec ma už nemohol ďalej sponzorovať.
Koniec hráča, začiatok trénera?
Po zranení som päť rokov robil barmana v Bolzane, raketu som ani nemal v ruke, urobil som si tam aj oficiálnu taliansku barmanskú školu. Po istom čase za mnou prišiel môj najlepší priateľ, tenisový tréner Luca Dallapiazza a požiadal ma, či by som do jeho novootvorenej profesionálnej tenisovej školy v Bolzane nešiel robiť trénera, sparinga. Ponuku som prijal, takže cez deň som pracoval v jeho tenisovom klube, večer a v noci za barom. Neskôr som robil aj manažéra veľkej diskotéky, no stále som popri tom trénoval v tenisovej škole. Boli tam vtedy talentovaní mladí hráči, ruský chlapec Miša Vasiljev, Talianka Mara Santangelo.
Ako tréner máte národnú aj profesionálnu medzinárodnú licenciu.
Áno, po čase som prešiel do tenisovej školy Tennis Club Rungg v Bolzane, kde som pracoval najprv ako sparing a inštruktor, neskôr ako šéftréner. Venoval som sa hlavne koučovaniu a turnajom s Marou Santangelo, ktorá bola v tom čase veľký talent. V roku 2001 som si začal robiť aj všetky potrebné trénerské kurzy a certifikáty. Urobil som si taliansku národnú trénerskú školu, čo trvalo šesť mesiacov. Pretože ak v Taliansku pracujete ako tréner bez oficiálnej licencie, nemáte klientov a žiadny normálny klub vás nezamestná. Nemôžete pracovať načierno, na rozdiel od Slovenska. Od roku 2013 mám aj medzinárodnú kvalifikáciu trénera ITF.
Venovali ste sa prevažne deťom a mládeži. Aký vek je pre začiatok v tenise kľúčový?
Myslím, že veľmi dôležité pre základnú koordináciu pohybov je začať s tenisom vo veku 6-7 rokov a rozvíjať ju približne do jedenástich rokov. Neskôr je veľmi dôležitá mentálna a psychologická stránka tréningu. Dnes sa rovnako u dospelých hráčov kladie veľký dôraz aj na atletickú a fyzickú prípravu, fyzioterapiu a regeneráciu, viac ako na samotnú techniku tenisu, pretože tú všetci ovládajú a vedia.
Pôsobili ste ale vo viacerých kluboch.
Od roku 2003 som sa už ako hlavný tréner v Rungg klube venoval tenisovej škole s asi 200 deťmi. V roku 2006 som dostal ponuku od ďalšieho tenisového klubu v mestečku Lana blízko Bolzana, kde sme rozbehli ďalšiu tenisovú školu a klub – Tennis Club Lana. S deťmi vo veku od 5 do 18 rokov sme v Lane vyhrali viac ako 20 talianskych aj regionálnych turnajov. Ako koordinátor trénerských programov a šéftréner som mal na starosti prípravu, koučovanie, tréningy aj turnaje.
Čomu sa venujete teraz?
Ešte v roku 2009 som spolu so starým priateľom Lucom otvoril súkromnú tenisovú školu Suedtirol Tennis Academy v Bolzane, ktorá úspešne funguje dodnes. S ním sme pomáhali postaviť na nohy aj ďalší tenisový klub v meste Caldaro (Tennis Club Caldaro). Takže momentálne v Taliansku stále manažujeme štyroch trénerov a 180 detí. No minulý rok som sa rozhodol s rodinou presťahovať na Slovensko.
Prečo?
Pretože moja žena je odtiaľto, z Nižnej Vole pri Bardejove. Tu som mal pre tromi rokmi aj svadbu. Spoznali sme sa v roku 2009 na tenisovom turnaji v Prahe, kde Svetlana robila brigádničku. Odvtedy som začal do Bardejova chodiť častejšie. Máme dve deti, päťročnú Lauru a dvojročného Franca. Predtým sme žili v Bolzane. Takže k manželke ma priviedol tiež tenis. Mám ho jednoducho v srdci.
Ťažké rozhodnutie.
Áno, s manželkou sme zvažovali či odísť trénovať do Švajčiarska, odkiaľ som tiež dostal ponuku, alebo sa presťahovať do Bardejova. Nakoniec zvíťazila rodina a rozhodli sme sa usadiť a investovať tu.
V Športcentre?
Na bardejovské tenisové kurty som prvýkrát prišiel v lete 2013, keď som sa ženil. O rok nato som sa stretol s majiteľom Mariánom Kandravým. Stále mi vŕtalo v hlave využiť svoje bohaté skúsenosti a urobiť niečo aj na Slovensku. Videl som, že sa pripravuje rekonštrukcia a rozšírenie Športcentra, tak sme sa s majiteľmi nakoniec dohodli. Minulý rok som areál zobral na päť rokov do prenájmu.
S akým zámerom?
Pre mňa je veľmi dôležitý tenis a tenisová škola, ktorú som tu práve založil. Ale všetko musí fungovať aj v rámci biznisu. Máme tu novú reštauráciu Italia Bio s tradičnou talianskou kuchyňou, kde varíme z originálnych talianskych surovín priamo z Talianska. A podávame aj originálnu taliansku značku bio kávy.
O čom bude vaša škola?
Tenisová škola je na prvom mieste. Našich trénerov sme poslali urobiť si oficiálnu trénerskú licenciu. Otvorili sme nové 7 alebo 14-hodinové tenisové kurzy pre deti aj pre dospelých, ktoré štartujú už teraz v januári. A momentálne obchádzame bardejovské základné školy, kde robíme nábory žiakov. V apríli by sme už chceli trénovať cca 50-60 detí. Nebude to asi ľahké, ale budeme tu mať, vrátane mňa, štyroch trénerov. Ako klub sa chceme zúčastňovať súťaží s cieľom ísť až na národnú úroveň. Už teraz je tu niekoľko chlapčenských aj dievčenských talentov. Systém jednoducho musí byť. Veľa si sľubujem aj od najmodernejšej metodiky a kontaktov na talianskych aj medzinárodných trénerov, ktoré som získal počas svojej kariéry aj na rôznych trénerských sympóziách, napríklad s Tonim Nadalom, Riccardom Piattim či Nickom Bolettierim.
MARIO HUDÁK
