Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa 22. marca konal seminár Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Novým Zélandom.
Organizovala ho Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Na podujatí sa hovorilo o poľnohospodárskej praxi v oboch krajinách. Slovensko a Nový Zéland majú určité podobnosti, najmä význam poľnohospodárstva pre krajinu a v súčasnosti aj negatívny dopad ruského embarga.
Prof. Magdaléna Lacko-Bartošová analyzovala situáciu v slovenskom agropotravinárskom sektore, jeho udržateľnosť a voľný obchod. Ako uviedla, naša krajina poľnohospodársky využíva 38,8 % pôdy z celkovej plochy krajiny, pričom nevyužíva dostatočne jej produkčný potenciál. Až 40 % poľnohospodárskej pôdy v SR je ohrozených eróziou. Vývoj v spotrebe priemyselných hnojív je dlhodobo nepriaznivý, výživa rastlín je nevyvážená, s negatívnym dopadom na zvyšovanie acidifikácie pôd a poklesom zásobenosti pôd prístupným fosforom. „Podpory v roku 2014 boli v priemere 257 eur na hektár, nižší príjem z priamych podpôr malo deväť členských štátov, medzi nimi aj staré členské štáty ako Španielsko, Veľká Británia či Portugalsko. V priemere rokov 2004 - 2014 sme vo výsledku hospodárenia, čo je vlastne podnikateľský príjem, žiaľ, najhorší v EÚ. Výška priamych podpôr asi nie je rozhodujúca na dosahovanie lepších výsledkov hospodárenia, ale sú to aj iné vnútorné faktory, o ktorých treba otvorene hovoriť a analyzovať ich, aby sme ich vedeli postupne zlepšovať,“ povedala prof. M. Lacko-Bartošová. Pokiaľ ide o zahraničný obchod - Slovensko sa stalo typickým dovozcom poľnohospodárskych hotových komodít, pretrváva vývoz prvotnej poľnohospodárskej suroviny s nedostatočnou pridanou hodnotou, čo negatívne ovplyvňuje zamestnanosť a v porovnaní s krajinami V4 sú u nás najdrahšie potraviny. „Transformácia slovenského poľnohospodárstva na nové politické, sociálne a ekonomické podmienky zatiaľ nebola úspešná. Znižovanie produkčnej výkonnosti a zamestnanosti v oblasti poľnohospodárstva je však neudržateľné,“ uviedla M. Lacko-Bartošová.
Slovenské poľnohospodárstvo z pohľadu SPPK predstavil predseda komory Ing. Milan Semančík. Konštatoval, že v 90-tych rokoch bolo Slovensko sebestačné, malo koncentrovanú veľkovýrobu, fungovalo plánované hospodárstvo podporované štátnou politikou, vyrábala sa poľnohospodárska technika, ktorá bola využívaná na domácom trhu. „Postupne došlo k znižovaniu objemu poľnohospodárskej výroby, k poklesu celkovej produkcie o 12 %, z toho k poklesu živočíšnej produkcie o 34 % a k nárastu rastlinnej produkcie o 20 %. Stavy zvierat poklesli o 50 %. Zamestnanosť sa znížila o 73 %. V súčasnosti dosahuje sebestačnosť v potravinách na Slovensku 51 %. Ďalší problém je spracovateľský a odbytový - živočíšnych i rastlinných komodít,“ povedal M. Semančík. Zdôraznil, že slovenské potraviny môže zachrániť najmä domáci spotrebiteľ. Uviedol aj riziká, ktoré majú vplyv na sektor poľnohospodárstva v rámci SR i EÚ, medzi ktoré patrí pokračovanie ruského embarga, v dôsledku ktorého došlo k výraznejšej cenovej nestabilite, dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA, ktorá je riziková pre našich poľnohospodárov a potravinárov, pokračovanie neúmerného tlaku obchodných reťazcov či potenciálna možnosť vstupu investorov zaujímajúcich sa len o získanie podpôr s čo najnižšími nákladmi.
O pozitívnych príkladoch poľnohospodárskej praxe na Novom Zélande hovoril Mike Petersen, osobitný vyslanec Nového Zélandu pre poľnohospodársky obchod. V poľnohospodárstve je zamestnaných 11 % obyvateľstva, ročný export predstavuje viac ako 32 miliárd novozélandských dolárov. Asi 50 % výmery krajiny tvorí poľnohospodárska pôda. Najdiskutovanejšou bola téma podpôr pre farmárov. Ako povedal M. Petersen, v roku 1995 mal Nový Zéland veľké finančné problémy, v dôsledku čoho boli podpory bez akéhokoľvek prechodného obdobia zrušené. Poľnohospodárstvo prešlo reformami, čím sa zvýšila efektívnosť a trvalá udržateľnosť sektoru tohto, do ktorého má štát minimálny zásah. Farmári financujú svoje aktivity aj prostredníctvom komerčných bánk a zahraničných trhov.
Novozélandské farmy sú rozlohou veľké, až 90 % tvoria rodinné farmy s profesionálnym a efektívnym manažmentom. V krajine je najviac rozšírený chov oviec - 29 mil. ks, dojníc 6,4 mil. ks, hovädzieho dobytka 3,7 mil. ks, ako aj jeleňov – 1,1 mil. ks. Rezonovali otázky o spôsobe chovu hospodárskych zvierat, nákladov na produkciu či o podpore štátu pre študentov poľnohospodárstva. M. Petersen informoval, že vláda poskytuje študentom pôžičku, ktorú po získaní zamestnania musia splatiť. Na záver sa diskutovalo o tom, aké výhody prináša partnerstvo medzi EÚ a Novým Zélandom. „Naša krajina spolupracuje s veľkým počtom organizácií, ktoré pôsobia v EÚ, poskytuje svoje technológie, vedomosti, znalosti a zručnosti, dodáva aj komodity žiadané na európskych trhoch, exportuje najmä poľnohospodárske produkty, najviac však do Veľkej Británie, Holandska a Nemecka,“ uviedol M. Petersen.
Seminár o voľnom obchode medzi EÚ a Novým Zélandom na pôde SPU v Nitre organizovala Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Prof. Magdaléna Lacko-Bartošová analyzovala situáciu v slovenskom agropotravinárskom sektore.
