Takmer polovica Slovákov neabsolvovala za uplynulý rok žiadnu formu celoživotného vzdelávania.
Ako sa vzdelávali ostatní?
Celoživotné vzdelávanie predstavujú podľa zákona „všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti“. Ďalšie vzdelávanie zahŕňa odborné vzdelávanie v akreditovanom programe, rekvalifikačné aj záujmové, čiže aj občianske a iné vzdelávanie, ktorým účastník uspokojuje svoje záujmy a rozvíja osobnosť.
Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV) zisťoval v reprezentatívnom prieskume *, akú formu absolvovali Slováci a Slovenky v ostatných 12 mesiacoch (údaje uvedené v percentách).
| Žiadna forma vzdelávania | 45,5 |
| Zaškolenie zamestnávateľom potrebné na výkon zamestnania | 19,6 |
| Štúdium odborných materiálov | 15,4 |
| Konferencia, seminár, prednáška | 15,3 |
| Získanie potvrdenia o absolvovaní | 12,5 |
| Získanie osvedčenia o kvalifikácii | 12,1 |
| Jazykový kurz | 8,4 |
| Záujmové vzdelávanie | 8,0 |
| Dobrovoľnícke aktivity | 7,7 |
| Študijná návšteva | 2,7 |
Najviac ambíciií?
Najviac aktívni sú mladí ľudia do 24 rokov, z ktorých až 74 percent absolvovalo niektorú z uvedených foriem mu vzdelávania, či už ide o jazykové kurzy alebo aktivity v dobrovoľníctve (až 22,8 %). Viac ako polovica respondentov vo veku od 26 do 54 rokov uviedla účasť vo vzdelávaní primárne zameranom na zvyšovanie kvalifikácie a odbornosti. Drastický prepad nastáva vo veku od 55 rokov, keď takmer 70 percent respondentov neabsolvovalo žiadnu formu vzdelávania.
A toto sme sa dozvedeli
Vzdelanie je jednou z najväčších hodnôt, každý by sa mal starať o rozvoj svojich vedomostí a zručností .
S týmto výrokom sa stotožňuje viac ako polovica respondentov (51,5 %). Až na druhom mieste má zodpovednosť za vzdelávanie zamestnávateľ, a to dokonca v pracovnom čase (28,3 %), a iba 15 % účastníkov je presvedčených, že o ďalšie vzdelávanie „by sa mal starať predovšetkým štát“.
Kariérny rast, získanie novej práce, požiadavka zamestnávateľa alebo profesie, ktorú vykonávam, sú dôvody, prečo by sa takmer polovica respondentov (44,1 %) rozhodla pre ďalšie vzdelávanie. Nasleduje osobná potreba sa vzdelávať, rozvoj koníčkov a záľub (37,8 %) a po nich začatie podnikania (9,8 %).
Ako bariéry, ktoré nám bránia v ďalšom vzdelávaní, uvádzajú respondenti nedostatok financií (24,4 %), času (19,7 %), osobné a rodinné dôvody (19,7 %), nedostatočnú ponuku v okolí (10,4 %).
Čo na to odborníčka?
„Najsilnejšiu bariéru si ľudia nosia v sebe. Môžete mať dostatok financií, môžete mať celoeurópsky aj celosvetovo platné certifikáty náležiace k danému vzdelávaniu. Môžete dať človeku na zlatom podnose to najlepšie, ale ak sa nenačiahnu sa po tom, čo im ponúkate, je akákoľvek snaha časom vyhodeným von oknom. Preto, ak by to bolo v mojej moci, apelovala by som na ľudí – chcite, majte túžbu po vedomostiach, učte sa. Budujete tak vlastnú hodnotu, prejavujete si sebaúctu. Učiť sa znamená byť šikovnejším, ale aj lepším. Dokonca aj lepším človekom,“ uzatvára po dvadsiatich rokoch skúseností vo vzdelávaní dospelých lektorka Renáta Názlerová.
*realizácia Nielsen Admosphere Omnibus, SR, populácia 15+, september 2019
Akreditované vzdelávacie programy
