Eva Kováčová pracuje v Michalovciach na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny už 24 rokov. Stretla sa so stovkami osudov a videla, ako možno padnúť na dno aj ako sa z neho dostať. Vyštudovala andragogiku, ostatných päť rokov pôsobí aj ako odborníčka na kariérne poradenstvo. „Vzdelávanie znamená pre človeka nádej. Dáva človeku šancu, že sa lepšie uplatní. Zvyšuje jeho sebavedomie a tiež kvalitu jeho života,“ tvrdí po rokoch skúseností v ťažko skúšanom regióne.
„V jednej rovine predstavuje vzdelávanie potreby spoločnosti, druhá rovina je osobnostná – čo potrebuje človek. Individuálna potreba vzdelávať sa môže súvisieť s naplnením života, potrebou udržať si vzťahy, uplatniť sa na trhu práce, zabezpečiť si dôstojné živobytie,“ tvrdí Eva Kováčová a dodáva: „Osobnostná rovina sa dostáva do popredia, keď zistíme, že nezvládame tempo v práci, že sa nám rozpadajú vzťahy.“
Investujme do svojej budúcnosti
Na Slovensku je podľa Evy Kováčovej problémom obrovský rozdiel medzi jednotlivými regiónmi. V západnej časti Slovenska je smer ďalšieho vzdelávania zreteľnejší, je tu sústredných viac záujmových združení v tejto oblasti. Na východe sú takéto aktivity viac roztrúsené, príležitostí je menej a aj dostupnosť je horšia. Trápi ju aj paradox, že človek. ktorý pracuje za minimálnu mzdu a chce si rozšíriť alebo zmeniť kvalifikáciu, nemá postačujúce finančné zdroje.
Takže za významnú bariéru, ktorá bráni v záujme o celoživotné vzdelávanie, považuje financie. „Buď si človek vzdelávanie hradí celé sám, alebo to má bezplatné, stredná cesta je málokedy.“ Riešením by bola napríklad možnosť znížiť si základ dane o investície do vzdelávania – na podobnom princípe ako dobrovoľné dôchodkové sporenie alebo sociálne fondy. „Je to predsa služba pre domáci trh práce, takže by som mala mať možnosť znížiť si dane, keď som sa išla vzdelávať.“
Treba sa poradiť
A aká motivácia funguje najlepšie? Motivácia úzko prepojená s nádejami. „Nedá sa povedať, čo zaberie na všetkých, je to individuálne. Niekto si pod vyššou kvalitou života predstaví zdravie, niekto iný dôchodok, cestovanie, dostatok financií. Pre niekoho je to nádej, že kvalitne dožije, že si zabezpečí živobytie a starobu. Niekedy je to aj otázka statusu: za niečo ma majú, keď sa vzdelávam. A u niekoho sa prejavuje ctižiadostivosť vedieť viac. Nedá sa to paušalizovať, preto je dôležité zmapovať individuálne potreby záujemcov.“
Žena v domácnosti sa napríklad chce vzdelávať v gastronómii alebo v oblasti osobnostného rozvoja, no treba zistiť, čo je pre ňu prínosné. Aj preto Eva Kováčová pôsobí ako dobrovoľníčka v kariérnom poradenstve – ľudia v zrelšom veku často nevedia, kde sa dostanú k informáciám a aké majú možnosti. Podľa jej skúseností sú najpopulárnejšie opatrovateľské kurzy, po nich nasledujú cudzie jazyky, IT zručnosti aj osobnostný rozvoj.
Učíme sa pre život
„Výskum ukazuje, že ľudia s nižším stupňom vzdelania sú presvedčení, že už všetko pre život vedia. Na druhej strane, ľudia so stupňujúcim vzdelaním zisťujú, že stále vedia pre život málo,“ hovorí Eva Kováčová z michalovského úradu práce.
A čo Evu teší? „Keď sa mi podarí pomôcť klientovi, navigovať ho, aby bol spokojný so sebou. Keď sa vráti povedať mi, ako sa mu darí. Vždy poprosím klientov, aby mi dávali spätnú väzbu, pre nich je to dobrovoľné a pre mňa je to dôležité. Robím si sebahodnotenie, aby som sa aj ja stále posúvala vpred a pracovala sama na sebe.“
A dodáva jednoduché krédo, v ktorom je obsiahnutý zmysel celoživotného vzdelávania: „Učíme sa pre život.“
Akreditované vzdelávacie programy
